Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Návrh vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR do roku 2015

Úvodná stránka > Prezident SR > Rudolf Schuster > Projekty


Z iniciatívy prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera vypracovala Kancelária prezidenta SR projekt

Návrh vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky do roku 2015


Stav sociálno-ekonomických reforiem v Slovenskej republike, a to aj z hľadiska prebiehajúceho integračného procesu do EÚ, ďalej zvýraznil absenciu ucelenej dlhodobej hospodársko-sociálnej vízie. Jej existencia by mohla pôsobiť ako zjednocujúci prvok pri cieľoch a postupoch sociálno-ekonomických reforiem, zabezpečiť určitý rozmer kontinuity pri striedaní sa vlád.
Doterajšie úsilie o dlhodobú víziu sa nenaplnilo. Malo maximálne charakter strednodobých stratégií, napr. vo fiškálnej a menovej politike, vypracúvaných v spolupráci s vedecko-výskumnými a ďalšími inštitúciami.
Prebiehajúci integračný proces vyžaduje mať dlhodobú víziu hospodársko-sociálneho rozvoja. Poznať ekonomicko-sociálne dôsledky členstva-nečlenstva v EÚ, resp. EMÚ. Poznanie uvedených dôsledkov môže prispieť k motivácii občana, podnikateľa, zamestnanca, spoločnosti pre plnenie nie nenáročných, najmä ekonomických kritérií, zabezpečujúcich aj primeraný sociálny rozmer. Umožňuje súčasne vymedziť postupnosť a intenzitu reformných krokov.
Takto koncipovaná vízia má predpoklady osloviť širokú verejnosť, stať sa programom nielen vlády, ktorá vznikne po voľbách 2002, ale aj ďalších vlád.
Pri príprave vízie je nevyhnutná súčinnosť odborníkov z praxe, z vedecko-výskumných pracovísk a ďalších inštitúcií. Treba však, aby vychádzala z vykryštalizovaných teoretických záverov a aplikačných zámerov.
V snahe zhodnotiť existujúce odborné poznatky z množstva štúdií slovenských aj medzinárodných inštitúcií navrhujeme, vytvoriť koordinačné pracovisko (napr. pri Úrade vlády SR, ako je to v ČR, Francúzsku, atď., alebo pri Slovenskej akadémii vied) s cieľom, pripraviť jeden materiál „víziu“, ktorý by mohol byť základom diskusie najmä odbornej verejnosti. Návrh rámcov vízie vypracovaný Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky je príspevkom do prípravy súhrnnej vízie.


Úvod

Ekonomický priestor Slovenska je geograficky zaujímavý, súčasne však značne obmedzený-limitovaný.
Počet obyvateľov Slovenska zodpovedá zhruba 1,5 % obyvateľov EÚ.
Celková ekonomická výkonnosť Slovenska v súčasnosti dosahuje menej ako 50 % pomeru k ekonomickej výkonnosti krajín EÚ (HDP na 1 obyvateľa v USD v roku 2000 dosiahol iba 48 % priemeru krajín EÚ).
Konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch si podstatná časť ekonomických subjektov udržiava nízkymi cenami. Medzinárodné porovnania z roku 2002 potvrdzujú, že Slovensko v konkurencieschopnosti sa spomedzi 49 hodnotených krajín umiestnilo až na 37. mieste.
Slovensko sa musí presadiť najmä kvalitou produkcie a služieb.
Zvýšenie konkurenčnej schopnosti Slovenska na úroveň krajín EÚ bude vyžadovať niekoľko desaťročné úsilie. Predpokladom približovania sa k ekonomickej úrovni krajín EÚ a zároveň predpokladom zvyšovania životnej úrovne občanov Slovenskej republiky je dlhodobo udržateľný a v porovnaní s priemerom EÚ vyšší ekonomický rast. Podložený by mal byť zvyšovaním produktivity výrobných faktorov (najmä práce), zlepšovaním výkonnosti hospodárstva a kvalitatívnou zmenou štruktúry ekonomiky.
Je nevyhnutné minimalizovať riziká vyplývajúce z vysokej miery závislosti celkovej ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti na niekoľkých firmách.
Sofistikovať výrobu na produkciu s vyššou mierou pridanej hodnoty. Znížiť surovinovú a energetickú náročnosť výroby. Zlepšovať komoditnú štruktúru produkcie, diverzifikovať smerovanie vývozu aj na východné trhy a do Číny.
Dosiahnuť, aby investičné vklady boli motivované predovšetkým trhom, minimalizovať rozsah investícií verejného sektora.
Zvýšiť podnikateľskú a inovačnú aktivitu subjektov, najmä využitím jej dynamizujúcich faktorov kvalifikovanej pracovnej sily (jej zaplatením), efektívnou aplikáciou výsledkov vedy a výskumu a informačných technológií.
Uplatňovať programový postup s vymedzením priorít rešpektujúcich aj využitie potenciálnych možností (ľudských, surovinových, geografických) jednotlivých regiónov. Konkretizovať rozsah zásahov štátu do ekonomiky a vymedziť jeho úlohy v sociálnej a enviromentálnej oblasti. Dotvoriť pravidlá-nástroje tak, aby vytvárali prostredie žičlivé pre podnikanie a pre spravodlivé znovurozdeľovanie spoločenských zdrojov. Zabezpečiť, aby pravidlá-nástroje, boli katalyzátorom hospodárskeho a sociálneho vývoja Slovenska a nie inštitúcie (pozri priloženú schému).
Zásadne znížiť počet ministerstiev a ústredných orgánov, minimalizovať priestor pre subjektívne rozhodovanie ich úradníkov. Prácu na ministerstvách a ústredných orgánoch koncentrovať na tvorbu vládou koordinovaných vecných a legislatívnych pravidiel, na metodické usmerňovanie a kontrolu ich dodržovania. Uplatňovať osobnú zodpovednosť ministrov, vedúcich ústredných orgánov a podnikov, predsedov vyšších územných celkov a starostov obecných úradov za hospodárne vynakladanie prostriedkov verejných rozpočtov v inštitúciách patriacich do ich rozhodovacej a riadiacej pôsobnosti a v obciach. Zabezpečiť kontrolu občanov nad používaním prostriedkov rozpočtov verejných financií. Vymedzením funkcií a pôsobnosti štátu a vyšších územných celkov a obcí zásadne znížiť mieru znovurozdeľovania prostriedkov prostredníctvom verejných rozpočtov.
Nástrojmi-ekonomickými, fiškálnymi a menovými, vytvárať predpoklady pre rovnosť šancí na podnikanie v nefinančných aj finančných subjektoch. Umocniť a urýchliť procesy spojené s vymáhateľnosťou práva (dlžník nesmie byť vo výhode voči veriteľovi). Zužovať tak priestor pre korupciu a klientelizmus. Odpolitizovať ekonomiku a používanie prostriedkov verejných rozpočtov a aktív štátu.
Pokračovať v znižovaní daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov, zamestnávateľov aj zamestnancov tak, aby stimulovali rozvoj podnikania a súčasne neekonomicky nezvyšovalo dlh štátu.
Rozsah výdavkov verejných rozpočtov minimalizovať na úroveň zodpovedajúcu programom štátu v transformovanej sociálnej oblasti, v školstve, zdravotníctve, vo vede a výskume, pri zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti Slovenska, atď.
Do roku 2015 je nevyhnutné vytvárať podmienky pre dlhodobý reálny rast hospodárstva (HDP, produktivity práce z pridanej hodnoty), rast ekonomickej slobody a osobnej zodpovednosti, s transparentnými vlastníckymi vzťahmi a rovnosťou šancí pre jednotlivé subjekty, pre občana. Dosiahnuť kontinuitu v prioritách vlády pri zabezpečovaní ekonomicko-sociálnych a integračných záujmov Slovenska.


I. Makroekonomická oblasť

  1. Charakteristické ukazovatele a ich súčasný vývoj

    Ekonomická úroveň Slovenskej republiky vo vzťahu EÚ-15 ako aj v porovnaní jednotlivými kandidátskymi štátmi, meraná makroekonomickými ukazovateľmi, vypovedá o značných rezervách vo výkonnosti ekonomického hospodárstva.
    Miera zamestnanosti je v Slovenskej republike vysoká, ale efektívnosť práce a kapitálu je veľmi nízka. Zásadným, dlhodobo pôsobiacim faktorom je zvýšenie rastu HDP, a to zvýšením súhrnnej produktivity práce, čo predpokladá zvýšené investície, najmä do výrob, ktoré realizujú vysokú mieru pridanej hodnoty.
    Domáce zdroje investovania (čiže aj tvorby fixného kapitálu) definované hrubými úsporami, sú veľmi nízke. Zvýšenie rastu HDP a produktivity práce je podmienené vstupom finančného objemu zahraničných investícií, na ktoré je Slovensko v súčasnosti odkázané. Prílev priamych zahraničných investícií, ktoré majú bezprostredný vplyv na rast produktivity práce, vyššie cenové ohodnotenie a odbyt a rast zamestnanosti je nedostatočný. Podiel mzdových nákladov na HDP (a tým i cena práce) sú v Slovenskej republike v rámci kandidátskych krajín najnižšie a v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ tvoria len 12 % ich úrovne, pri zhruba polovičnej produktivite práce.
    V použití HDP podiel spotreby vlády (rozpočtové výdaje) sa drží v posledných troch rokoch na úrovni približne 20 % a má mať klesajúci trend. Väčším problémom je vývoj salda verejných financií, ktoré už dlhodobejšie končí rastúcim deficitom. Deficitné financovanie zvyšuje zadĺženosť štátu, prostredníctvom dlhovej služby (splácanie úrokov) zaťažuje výdavky štátneho rozpočtu, čím sa prehlbuje jeho deficit, ale aj ekonomická nerovnováha.
    Dlhodobý záporný výsledok bežného účtu obchodnej bilancie generuje vonkajšiu nerovnováhu.
    Odrazom vnútornej nerovnováhy je inflácia a odrazom vonkajšej nerovnováhy je deficit bežného účtu platobnej bilancie. Oba indikátory majú vplyv na ďalšie makroekonomické veličiny ale hlavne na menu a úrokové sadzby. Primárna príčina je v produktivite práce, kde Slovenská republika dosahuje zhruba polovičnú úroveň priemernej produktivity práce v krajinách EÚ.
    V štruktúre ekonomiky Slovenskej republiky sú stále zakódované riziká pre generovanie vonkajšej i vnútornej nerovnováhy. Týka sa to hlavne vyrovnávania cenovej hladiny, mzdovej úrovne, konkurencieschopnosti výroby, zvýšenia produktivity práce. To všetko predpokladá v makroekonomickom poňatí vytvárať klímu pre efektívne rozhodovanie na mikroúrovni.

  2. Kritériá vstupu do EÚ a predpoklady ich plnenia

    Rozhodujúcu úlohu pre vstup do EÚ (pravdepodobne v r. 2004) a EMÚ (pravdepodobne v roku 2006) bude mať makroeko-
    nomická konvergencia, vyjadrená pomocou nominálnych ukazovateľov inflácie, stability meny, rozpočtového deficitu vládneho dlhu a úrokových sadzieb. Ide o tzv. maastrichtské kritériá.
    Ku kritériám, ktoré Slovensko zatiaľ nespĺňa patrí inflácia. V rokoch 2003-2004 sa očakáva ďalší rast inflácie v rozsahu 8-10 % a v rokoch 2005-2006 je predpokladaná inflácia 4-6 %, čo bude prevyšovať maastrichtské kritérium.
    Národná banka Slovenska a vláda by mali zosúladiť svoju protiinflačnú stratégiu, ktorá by sa nemala opierať o odkladanie deregulácie administratínvych cien a o reštriktívnu menovú politiku.
    Postupná konsolidácia verejných financií znižovaním deficitu verejných financií predpokladá znížiť deficit pod 3 % HDP (a to vrátane vplyvu úrokov z reštrukturalizácie bánk). Nastoliť neutrálnu až reštriktívnu rozpočtovú politiku. Znižovať podiel rozpočtových príjmov na HDP a ešte rýchlejším tempom znižovať podiel rozpočtových výdavkov na HDP.
    Jediným maastrichtským kritériom, ktoré Slovenská republika zatiaľ úspešne plní je podiel dlhu verejnej správy na HDP. Existujú potenciálne fiškálne riziká vyplývajúce najmä z prevzatých štátnych záruk za úvery poskytnuté viacerým podnikateľským subjektom, ktoré svoje záväzky neplnia.
    Dlhodobé úrokové sadzby z vládnych cenných papierov by sa nemali odchyľovať o viac ako 2 % od priemerných dlhodobých sadzieb troch krajín s najnižšou mierou inflácie.
    Toto kritérium sa javí ako splniteľné v období do roku 2005.
    Vzhľadom na relatívnu stabilitu kurzu slovenskej koruny možno očakávať splnenie aj tohto kritéria. Rozhodujúcimi faktormi na vývoj slovenskej meny budú zrejme vývoj obchodnej a platobnej bilancie, stabilizácia vývoja štátneho rozpočtu.

  3. Predpokladaný vývoj po vstupe do EÚ

    Rôzne scenáre vývoja slovenskej ekonomiky v predvstupovom období sa príliš od seba nelíšia a sú kvantifikované. Určité zneistenie nastáva pri prognózovaní vývoja makroekonomických charakteristík po vstupe do EÚ a najmä po vstupe do EMÚ, kde sa vecné argumentácie zväčša nahradzujú dohadmi a odporúčaniami. Pritom v rôznych materiáloch modelujú rôzne druhy variant možného vývoja. Horizont ich predikcie je do roku 2008, resp.
    2010, výnimočne do roku 2015. Najpesimistickejší variant predpokladá nezmenené tempo rastu HDP (v priemere 2,5 %) až do roku 2010. Ako konvergenčný scenár sa dá použiť variant č. 2, ktorý vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ktorý predpokladá vstup Slovenskej republiky do EÚ už v roku 2004.
    Scenár predpokladá pozitívny vývoj základných externých faktorov, ako je príliv zahraničného kapitálu a kurz meny. Predpokladá sa posun štruktúry smerom k produkcii s vyšším stupňom spracovania, s postupným klesaním deficitu bežného účtu platobnej bilancie na - 3,1 % HDP a pozitívny vplyv očakávaných štrukturálnych zmien v tvorbe HDP
    Inflácia by sa mala udržať na úrovni 6,3 - 6,7 % do roku 2006. Nominálna mzda by sa mala zvýšiť do konca roka 2008 asi 1,88 krát.
    Reálna mzda by mala rásť v súlade s produktivitou práce. Zamestnanosť by mala rásť priemerne o 1 % ročne.
    Vstup Slovenskej republiky do EÚ bude spojený s relatívne vysokým nákladovým, hlavne investičným bremenom, a to najmä do konca roku 2006, dokedy budú prevažovať náklady nad výnosmi.
    Napriek uvedeným problémom a rizikám je Slovensko schopné bez vážnych ekonomických turbulencií zvládnuť konvergenčné procesy.

II. Mikroekonomická sféra

  1. Charakteristické ukazovatele a ich súčasný vývoj

    Reálna konvergencia kandidátskych krajín s krajinami EÚ je svojou podstatou mikroekonomický proces. Mikroekonomické charakteristiky odrážajú kvantitu i kvalitu subjektov trhu. Ide o celý rad ukazovateľov, ktoré sledujú vývoj štruktúry a produktívnej sily jednotlivých sektorov a odvetví, ich podiel na HDP, zamestnanosti, ich rentabilitu, produktivitu a exportnú výkonnosť.
    Celková štruktúra hospodárstva je obvykle sledovaná prostredníctvom sektorov (primárny, sekundárny a terciárny), a to ich podielom na zamestnanosti a na HDP. Charakteristickou črtou v sektorovej štruktúre vyspelých krajín je znižovanie podielu poľnohospodárstva a priemyslu so stavebníctvom a rast podielu služieb tak na zamestnanosti, ako aj na HDP. Vo všetkých tranzitívných krajinách tieto zmeny začali intenzívne prebiehať až počas transformačného procesu.
    Produktivita práce na Slovensku sa bude musieť výraznejšie oprieť o modernizačné a rozvojové investície a súbežne sa budú musieť vytvárať predpoklady aj na tvorbu nových pracovných miest.
    Štruktúra, výkonnosť a konkurencieschopnosť jednotlivých odvetví hospodárstva svedčí o veľkých diferenciách v náročnosti ekonomiky na výrobné faktory. Je nevyhnutné vyhodnocovať národné zdroje, pracovne náročné tovary a tovary surovinovo, energeticky náročné na výskum.
    Slovenská ekonomika, opiera svoju doterajšiu konkurencieschopnosť prevažne o cenovú konkurencieschopnosť. Z toho vyplýva, že hlavný problém zvýšenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je vo zvyšovaní produktivity práce a zvyšovaní miery pridanej hodnoty k hrubej produkcii.
    V súvislosti s nízkou produktivitou práce a mierou pridanej hodnoty v priemysle Slovenská republika zaznamenáva aj nízku úroveň miezd na pracovníka a mzdových nákladov vo výrobe jednotlivých skupín komodít. Najnižšiu úroveň miezd zaznamenáva Slovensko opäť v segmente sofistikovaných tovarov, náročných na výskum, ktoré by mali byť dominantnými v štruktúrnej konvergencii k EÚ.
    Vzhľadom na dominantnú pozíciu spracovateľského priemyslu na exporte a jeho podielu na zamestnanosti a na pridanej hodnote (24 % v roku 2001), nepodarilo sa vo väčšej miere rozvinúť technologicky náročné výroby.
    Hlavným problémom spracovateľského priemyslu Slovenskej republiky nie je jeho štruktúra, ale pomalosť zavádzania nových technologicky a poznatkovo náročných výrob v jednotlivých výrobách, teda v kvalitatívnej konkurenčnej schopnosti. Indikátorom konkurenčnej schopnosti je medzinárodne porovnateľná úroveň jednotlivých nákladov práce. Prípadný rýchlejší rast miezd a tomu nezodpovedajúci rast produktivity práce by mohol cenovú konkurenčnú schopnosť rýchlo znížiť.
    Zábranou pre výraznejšiu expanziu exportnej výkonnosti a priaznivejšieho vývoja dovoznej náročnosti sú doterajšie prevažne pasívne medzinárodné kooperačné vzťahy v spracovateľskom priemysle, založené na dovoze technologicky náročných komponentov. Voči ním sa nevytvárajú tuzemské subdodávateľské siete, čo vytvára riziko, že vývoz bude založený na dovážanej, nie doma vytváranej pridanej hodnote. Problémom sa stáva tiež nízka modernizácia v podnikoch bez zahraničnej účasti, a to vzhľadom na nízke náklady do podnikového výskumu a vzhľadom na nízku mieru investícií do fixného kapitálu (limitujúcim faktorom sa stáva investičná náročnosť ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ochrany pri práci v podnikoch podľa štandardov EÚ). Dôsledne je potrebné vyriešiť stále vysoký podiel trvale stratových podnikov v spracovateľskom priemysle.
    V korelácii s nižším stupňom vývoja ekonomiky Slovenskej republiky voči krajinám EÚ sa vyvíjalo aj poľnohospodárstvo. V prevažnej väčšine krajín EÚ, ale aj OECD už dominuje prosperujúci potravinársky priemysel. Vážnou chybou je, že sa nerealizovala proklamovaná kapitálová previazanosť agropotravinárstva. Viac ako 30 % doterajšej poľnohospodárskej pôdy nie je vhodné pre poľnohospodárstvo a je potrebné ju presunúť do inej kategórie. Bude potrebné zvýšenie úrodnosti a reštrukturalizácia rastlinnej a následne aj živočíšnej výroby, ako aj zmeny technológií.
    Je potrebné podporovať export, čo znamená vysporiadať sa s nákladovosťou a cenovou konkurencieschopnosťou agropotravinárskych produktov. Doterajšia finančná preferencia poľnohospodárstva zo strany verejných financií je zatiaľ bez očakávaného efektu.
    Charakteristiky produkčnej sily odvetví ekonomiky Slovenskej republiky majú aj svoju regionálnu dimenziu, ktorá sa premieta do diferencovanej sily regiónov. Výrazné rozdiely v ekonomickej úrovni regiónov dokumentuje regionálny HDP v prepočte na obyvateľa, kde existujú značné diferencie medzi jednotlivými oblasťami Slovenskej republiky. Výrazne odlišná je pozícia Bratislavy, ktorá dosahuje v tomto indikátore priemernú úroveň EÚ.
    Hospodársku základňu jednotlivých regiónov charakterizuje aj ukazovateľ počtu pracovných miest na 100 obyvateľov. Najvyššiu hodnotu dosahuje Bratislavský kraj (56,7) a najnižšiu hodnotu má Prešovský kraj (29,8).
    Pozitívny vplyv na reštrukturalizáciu ekonomiky regiónov má transfer moderných technológií, ktoré nám prichádzajú hlavne prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Z hľadiska priestorového rozmiestnenia je vysoká koncentrácia exportných kapacít, kde tiež dominuje Bratislavský región (46 %). Podobný stav je aj v regionálnom rozložení výdavkov na vedu a výskum a v kvalifikovanej pracovnej sile.
    Nejasná a zatiaľ iba zčasti realizovaná regionálna politika štátu neprispela k revitalizácii zaostávajúcich regiónov. Existuje silná polarizácia medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi, prehlbuje sa odlišnosť vidieckeho prostredia voči mestskému, zaostáva úroveň východných prihraničných okresov, rozdiely sú v sociálno-demografických i kvalifikačných charakteristikách.

  2. Kritéria vstupu do EÚ a predpoklady ich plnenia

    Pripravenosť kandidátskych krajín na vstup do EÚ a EMÚ, bude posudzovaná podľa maastrichtských makroekonomických kritérií a predpokladá sa, že o reálnej pripravenosti budú rozhodovať rovnakou váhou i mikroekonomické kritériá. Ide v podstate o kritériá zdravej, efektívne fungujúcej ekonomiky, ktoré sú platné všeobecne pre každé hospodárstvo. Sú to najmä vysoká mobilita faktorov, pružné mzdy, pružné ceny, komoditná diverzifikácia, čiže také podmienky, ktoré posilňujú konkurenčnú schopnosť a vytvárajú predpoklady pre makroekonomickú stabilizáciu krajiny.
    Slovensko predstavuje vysoko otvorenú ekonomiku, ktorú charakterizuje vysoký objem a podiel zahraničného obchodu na HDP. Slovensko je svojimi obchodnými väzbami pevne spojené s EÚ. Tento ukazovateľ podstatne ovplyvňuje stupeň synchronizácie ekonomických cyklov, od ktorej závisí úspešnosť jednotnej menovej politiky a tým aj menovej únie.
    Praktická obchodná politika EÚ sa opiera o spoločný postup v úprave colných sadzieb, uzatváraní obchodných dohôd, liberalizačných opatreniach, obchodných ochranných a vývozných opatreniach. Je realizovaná prostredníctvom rozmanitého systému obchodno-politických nástrojov tarifnej i netarifnej povahy, ktoré musia kandidátske krajiny začleniť do svojich právnych noriem. Možno predpokladať, že prevzatie spoločnej obchodnej politiky EÚ do roku 2005 by nemalo predstavovať závažnejší problém v budúcom vývoji zahranično-obchodnej výmeny. Veľmi podrobne by sa s ňou mali oboznámiť jednotliví exportéri.
    Z netarifných opatrení sú to opatrenia na ochranu spotrebiteľa, životného prostredia a ochranu zvierat a rastlín. Tieto sú orientované hlavne na textilné výrobky, obuv, zvieratá, jedlá, kovy a rastlinné výrobky.
    Významnou netarifnou prekážkou obchodu je rozdielnosť daní, najmä DPH a spotrebných daní, ktoré je potrebné postupne harmonizovať a ktoré ovplyvnia cenové relácie dotknutých tovarov a tým aj dopyt a ponuku.
    V uvedených súvislostiach je nevyhnutné urobiť analýzu priamo na podnikovej úrovni. Podnikatelia by mali poznať, ktoré opatrenia musia v predvstupovej fáze do EÚ realizovať a vo vlastnom záujme by si mali vyhodnotiť dopad na ich fungovanie do roku 2005 a v ďalšom období.
    Možno očakávať ďalší pokles primárneho sektora v štruktúre HDP, ale aj zvýšenie pridanej hodnoty na základe zvýšenia produktivity práce. Zvýšiť by sa mal podiel sekundárneho sektora na HDP zvýšením pridanej hodnoty, a to na základe zvýšenej efektívnosti investovania.
    Veľkým nedostatkom Slovenska je veľmi nízka mobilita pracovnej sily. Nedostatočná je tiež realizácia inštitucionálnych reforiem v rámci predvstupového obdobia. Ide hlavne o doriešenie reformy verejnej správy, posilnenie trhových mechanizmov pre fungovanie podnikateľských subjektov, vymáhateľnosť práva, zvýšenie podnikateľskej etiky, zabezpečenie transparentnosti v podnikaní a štátnej pomoci a ďalšie.
    Hlavným predpokladom bezporuchového priebehu integračného procesu a to už v predvstupovom období je však zladenie produktivity práce s vývojom cien a miezd, a to hlavne v období deregulačných cenových opatrení.
    Nepriaznivá ekonomická situácia slovenskej ekonomiky je už nielen dôsledkom historického vývoja, ale aj zvolenej stratégie ekonomickej transformácie, ktorá neposudzovala s dostatočnou vehemenciou inštitucionálne premeny, ale hlavne nepresadzovala mikroekonomickú politiku podpory konkurenčnej spôsobilosti podnikov. Orientovala sa hlavne na reštriktívnu menovú a expanzívnu rozpočtovú politiku, ktorá sa spoliehala na nákladovú a cenovú konkurenciu, a to hlavne prostredníctvom regulovaných cien, nízkych miezd a nízkeho kurzu meny.
    Pre posilnenie exportu by sa mali využívať aj medzinárodné obchodné reťazce, a to už pri zmluvných vzťahoch tuzemských dodávateľov a ich obchodných partnerov. Maloobchod je aj najpripravenejším odvetvím pre vstup do EÚ. Na činnosť obchodných reťazcov treba zamerať aj daňovú politiku, najmä v DPH (zamedziť cenovým a daňovým transferom do zahraničia).

  3. Predpokladaný vývoj po vstupe do EÚ

    Vstup do EÚ a hlavne do EMÚ bude mať rozhodujúci vplyv na podnikateľskú aktivitu a tým i kreovanie sektorovej a odvetvovej štruktúry hospodárstva. Bezprostredná konfrontácia úrovne produktivity práce, jednotlivých nákladov, mzdovej a cenovej úrovne pri rešpektovaní všeobecných pravidiel obchodnej a colnej politiky zásadným spôsobom ovplyvní mikrosféru. Eliminácia nárazu viacerých vplyvov v jednom časovom období je možná ich časovým rozložením.
    Vstup do EÚ ovplyvní mikroekonomika aj prostredníctvom zintenzívnenia zahraničného obchodu. Odbúraním našich daní na importy z EÚ sa zníži konkurenciaschopnosť domácej produkcie. Naopak, odbúranie colných taríf na naše exporty, bude pôsobiť pozitívne na konkurencieschopnosť ekonomických subjektov. Nepriaznivo pôsobí aj nevyhnutnosť enviromentálnych investícií a investícií spojených so zabezpečením bezpečnosti práce. Pozitívne efekty prevážia nad negatívnými, čo sa premietne aj do zhodnotenia výmenného kurzu koruny.
    V horizonte po vstupe Slovenska do EÚ by mal nastať prínos vzdelania k hospodárskemu rastu a konkurenčnej schopnosti. Ovplyvnia to aj otvorenejšie možnosti štúdia v zahraničí. Absorbčná schopnosť ekonomiky dosahovaná jej reštrukturalizáciou v prospech rozvoja odvetví náročných na kvalifikovanú prácu, zvýši dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch.
    EÚ považuje výskum a to hlavne v produktívnej sfére za kľúčový pre rozvoj a zefektívnenie ekonomického rozvoja. Vstupom do EÚ sa musí doterajšia redukcia nadmernosti a neefektívnosti výskumu kompenzovať a stať sa súčasťou politiky podnikov.
    Problém nízkej likvidity mnohých slovenských podnikov môže zahraničný kapitál riešiť len do určitej miery. Preto riešenie nesolventných podnikov je potrebné posunúť do predvstupového obdobia. Podniky potrebu implementácie štandardov a noriem EÚ a celkovej adaptácie na konkurenčný tlak dostatočne nepremietajú do svojej stratégie. Hlavne regionálne inštitúcie verejnej správy by mali zvýšiť informačnú kampaň pre podnikový sektor.

III. Sociálna a enviromentálna sféra

  1. Charakteristické ukazovatele a ich súčasný vývoj

    Medzi kandidátskymi krajinami a väčšinou krajín EÚ existuje sociálno-ekonomická medzera. Členstvo v EÚ by malo byť jedným z hlavných nástrojov na dosiahnutie úrovne štandardných členov európskeho spoločenstva.
    Charakteristikami vyjadrujúcimi sociálnu oblasť sú zväčša nekvantifikovateľné procesy a prijaté normy. Kvantifikácia sa odvíja zo štruktúry a trendov vývoja obyvateľstva, úrovne nezamestnanosti, mzdovej úrovne, školstva, zdravotníctva, bytovej politiky, sociálnej a dôchodkovej politiky a ďalších.
    Demografický vývoj na Slovensku sa spomaľuje a jeho najvýraznejšou črtou je demografické starnutie. To si vyžiada modifikovať zdravotnú a sociálnu politiku štátu. To vytvára aj nové impulzy pre rodinnú politiku.
    Najdôležitejším sociálnym fenoménom sa na Slovensku stala nezamestnanosť. Dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti (cca 19 %) je jednou z najvyšších v Európe. Špeciálnym problémom je rómske obyvateľstvo. Výrazné sú medziregionálne rozdiely v miere nezamestnanosti (od 3,8 % až po 37 %). Nízka vybavenosť infraštruktúrou, nízka mobilita obyvateľstva komplikujú riešenie tohto problému.
    Vysoká miera nezamestnanosti udržuje nízke priemerné mzdy, ktoré sa tlačia smerom k minimálnej mzde a minimálna mzda smerom k minimálnym životným nákladom. Ani vplyv priamych zahraničných investícií nemusí tlačiť na zvyšovanie miezd (ak vyžaduje nízko kvalifikovanú pracovnú silu). V podmienkach, keď domáci sektor významne zaostáva v produktivite za zahraničnými firmami a nemá tendenciu prirodzene zmenšovať tento rozdiel, dochádza v zahraničných firmách k rastu miery zisku na úkor rastu miezd.
    Nízke mzdy a demotivačne nastavené nízke sociálne dávky spôsobujú, že v roku 2001 až 43 % obyvateľov sa stalo sociálne rizikovou skupinou.
    Nedostatočné uplatňovanie právnych noriem umožňuje rizikovým skupinám využívať tieňovú ekonomiku, ale tlak na rast sociálnych výdavkov ostáva. Jednou z príčin tohto stavu je pretrvávanie deformácií v systéme financovania, nedostatočnej adresnosti a kritérií ich vyplácania. Komplikovanosť a neprehľadnosť celého systému a zvyšovanie nákladovosti jeho fungovania tlačí na zvyšovanie odvodov do sociálnych a zdravotných fondov, ale aj daní. Pritom pretrváva nedostatočná ochrana objektívne znevýhodnených skupín obyvateľstva (dôchodcov, rodín s malými deťmi, nezamestnaných), ale plošne garantuje sociálnu podporu aj vysoko solventným skupinám obyvateľstva.
    Deformácie pretrvávajú aj v systéme financovania zdravotníctva, ako súčasti sociálnej sféry. Podmieňuje to hlavne absencia reálnej tvorby cien a nejednoznačnosť platcu za konkrétnu službu. Dochádza k plytvaniu zdrojov a k nadmernej spotrebe, hlavne ústavnej spotrebe v nemocniciach. Efektívnosť obmedzuje aj existencia prerozdeľovacieho systému medzi zdravotnými poisťovňami, vysoké náklady na lieky a na nemocnice.
    Životné potreby a úroveň dotvára kvalita životného prostredia, ktorú možno charakterizovať prostredníctvom špecifických indikátorov kvality jeho jednotlivých zložiek. Národný enviromentálny akčný program Slovenskej republiky rozpracúva konkrétne úlohy a opatrenie na dosiahnutie cieľov, ktorými je päť priorít: ochrana ovzdušia, zníženie znečisťovania vôd, ochrana pôdy a nezávadnosti potravín, minimalizácia vzniku odpadov a ich správne zneškodnenie, optimalizácia využívania krajiny. Integračné ambície Slovenskej republiky nastoľujú potrebu zmeny správania sa ekonomických subjektov, podporujú rozvoj enviromentálnej politiky, včleňujú enviromentálne prístupy do fiškálnej politiky.

  2. Kritériá vstupu do EÚ a predpoklady ich plnenia

    Nový smer sociálnej politiky štátov EÚ výrazne posilňuje kompatibilitu sociálnych politík kandidátskych štátov so štátmi EÚ. Vstup do EÚ predpokladá ešte v predvstupovom období naplniť minimálne sociálne štandardy, ktoré poskytujú záštitu proti používaniu nízkych sociálnych noriem za účelom posilnenia konkurencieschopnosti. Ide o princíp ochrany slabšej zmluvnej strany, princíp rovnakej odmeny mužom a ženám, princíp dialógu sociálnych partnerov a garancie minimálnej odmeny za prácu o princíp ochrany hospodárskej súťaže a nie súťažiacich subjektov a o inštitucionálnu kotvu (návrat k štátu európskeho typu, a to vstupom do EÚ).
    EÚ vplýva na posilnenie sociálnej a ekologickej orientácie slovenskej ekonomiky a na dodržiavanie štandardov ľudských práv a ochrany menšín prijatím patričnej legislatívy, a to už vo fáze pred vstupom do EÚ.
    Je potrebné sa dôkladnejšie oboznámiť so sociálnou a rodinnou politikou v krajinách EÚ a to ešte v predvstupovom období, a to i vzhľadom na predpokladaný voľný pohyb pracovných síl. Je potrebné urýchlene prijať a realizovať reformu dôchodkového zabezpečenia, reformou zdravotníctva, doriešiť reformu verejnej správy a zvládnuť základné problémy v oblasti životného prostredia.
    Odstrániť deformácie v systéme financovania sociálnej a zdravotnej ochrany a tým sprehľadniť a zefektívniť finančné toky v sociálnej sfére a jej prerozdeľovacom mechanizme. Eliminovať demotivačný aspekt v sociálnom zabezpečení, odstrániť v ňom nivelizačné tendencie a presadiť schopnosť prefinancovania nárokov na sociálne dávky a zdravotné služby. V prípade reformy verejnej správy ide o posunutie riešenia viacerých sociálnych a enviromentálnych problémov na regionálnu úroveň. Riešenie treba uskutočniť ešte v predvstupovom období do roku 2005.

    V roku 2001 bola vypracovaná integrovaná aproximačná stratégia pre sektor životného prostredia s cieľom úplného zosúladenia s enviromentálnym axquis s EÚ k predpokladanému dátumu vstupu Slovenskej republiky do EÚ (2004). Implementácia niektorých smerníc bude trvať dlhšie. Celkové náklady v priemere dosiahnu cca 37 mld. Sk ročne. Slovenská republika nebude schopná splniť (za tohto stavu finančného, organizačného a kvalifikačného) enviromentálne normy a požiadavky EÚ. To sa dotýka oblastí odpadového hospodárstva, ochrany vôd, ochrany ovzdušia i systému integrovanej prevencie a kontroly znečistenia.
    Oblasť životného prostredia je problémovým prvkom vstupu Slovenskej republiky do EÚ, pretože v EÚ sa stáva strategickým a politickým imperatívom integrácia enviromentálnych kritérií a hľadísk do všetkých rozvojových politík v intenciách koncepcie trvalo udržateľného rozvoja.

  3. Predpokladaný vývoj po vstupe do EÚ

    Ako najpravdepodobnejší vývoj sa očakáva pomalé zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva, sprevádzané diferenciáciou príjmových a majetkových pomerov obyvateľstva. Demografický vývoj na Slovensku, imigrácia obyvateľov z menej rozvinutých krajín spolu s neúplným a nekoordinovaným riešením prioritných problémov v sociálnej a zdravotnej starostlivosti spôsobia, že sa nepriaznivé trendy a problémy v sociálnej, zdravotníckej a ekologickej sfére pravdepodobne nevyriešia ani po vstupe do EÚ. Nedôsledné reformy v dôchodkovom, sociálnom
    a zdravotnom zabezpečení môžu spôsobiť predĺženie deficitného financovania aj po roku 2004.
    Zdĺhavým procesom bude aj riešenie nezamestnanosti. Tento obtiažny proces je silno závislý na vstupe ďalších investorov, na rozvoji malého a stredného podnikania, na schopnosti využitia predvstupových a ďalších štrukturálnych fondov EÚ, na aktívnej politike zamestnanosti, na pripravenosti vzdelávacích programov, inštitucionálnom systéme, atď. Po vstupe do EÚ sa zvýši riziko možnosti odlivu kvalifikovaných pracovníkov. Nedostatočná schopnosť ekonomických subjektov vytvárať produktívne pracovné miesta, výrazne obmedzená motivácia legálne pracovať a nízka pružnosť a mobilita pracovných síl, ako aj deformácie na trhu práce majú za následok prevahu ponuky a tým i nízku mzdovú úroveň. Cena práce je okrem toho dlhodobejšie determinovaná nízkou produktivitou práce, nízkou pridanou hodnotou a nedostatočnou konkurenčnou schopnosťou ekonomiky. Tento problém sa bude dlhodobo riešiť. Priemerná reálna mzda prevýši svoju úroveň zo začiatku transformácie až v roku 2010.
    Nezamestnanosť, ako výsledok nerovnováhy na trhu práce je podmienená nízkym objemom vytvorených miezd, pretože ekonomika Slovenskej republiky je energeticky a surovinovo náročná, ale málo náročná na ľudský kapitál. Okrem toho v dôsledku globalizačných procesov dochádza k zosilneniu smerovania využívania práce vo mzde, k postaveniu Slovenskej republiky ako montážnej dielne vyspelejších ekonomík. To síce znižuje nezamestnanosť, nefungujú však ako páky rozvoja, ktoré by vyvolávali ďalšie investície a kooperačné väzby. Preto je potrebné počítať s tým, že ani problém nezamestnanosti sa nevyrieši po vstupe do EÚ. Ešte problematickejšie sa budú riešiť regionálne disproporcie. Dá sa predpokladať, že miera nezamestnanosti do roku 2010 nepoklesne pod 10 % a bude naďalej vážnym ekonomickým i sociálnym problémom.
    Do roku 2010 sa pravdepodobne nepodarí zásadne zreformovať zdravotníctvo a financovanie bude naďalej zmiešané. Systém bude pravdepodobne naďalej financovaný dlhom, resp. aj zdrojmi z privatizácie. Zadĺženie bude nominálne narastať, jeho pomer k HDP však bude relatívne stabilizovaný. Po vstupe do EÚ nastanú pravdepodobne tlaky na vyššiu kvalitu služieb, čo bude vyvolávať ďalšie tlaky na zvyšovanie nákladov. Narastanie majetkových diferenciácií ovplyvní i diferencovanie kvality zdravotných služieb a tým i zdravotného stavu určitých skupín obyvateľstva. Razantnosť v realizácii reformy zdravotníctva, ktorá by mohla takýto vývoj do určitej miery negovať, nie je pravdepodobná.
    Zložitosť a nákladovosť riešenia enviromentálnych kritérií si vyžaduje rozložiť tento proces na dlhé obdobie. Je to tá oblasť axquis, ktorej implementácia bude vyžadovať veľké nároky na verejné financie i podniky, je možné očakávať potrebu primeraného fázovania, t.j. prechodného obdobia. Kritériá EÚ v tejto oblasti je možné naplniť len v dlhodobom horizonte.

  4. Dôsledky vstupu do EÚ a EMÚ

    Dôsledky integrácie Slovenskej republiky do európskych štruktúr sú pozitívne i negatívne. Sú krátkodobé a dlhodobé, merateľné a nemerateľné. Všeobecne sa dá povedať, že náklady predbiehajú prínosy, pričom náklady sú ľahšie kvantitatívne odhadnuteľné ako prínosy, ktoré sú ťažšie odhadnuteľné a často nekvantifikovateľné.

    Vstup do EÚ Pozitíva

    • kultivácia trhového a sociálneho prostredia
      prehľadnejšie právne prostredie, hlavne pre podnikateľov
    • zabezpečenie dôveryhodnosti a bezpečnosti krajiny
    • inštitúcie (zákony, etika, formálne inštitúcie a vzťahy, atď.) sa nemusia vytvárať zdĺhavým vývojovým procesom
    • rýchly prenos informácií
    • voľný vstup na trhy EÚ
    • zjednodušenie certifikácií a skúšobníctva
    • prístup na trhy verejných zákaziek
    • otvorené kapitálové trhy
    • ľahší prístup k zahraničným investíciám
    • využitie štrukturálnych fondov
    • prístup k medzinárodným programom v oblasti vedy a výskumu
    Negatíva

    • zvýšená intenzita konkurencie
      obmedzenie štátnej podpory
    • vysoké ekologické požiadavky, ktoré znížia konkurencieschopnosť značnej časti výroby
    • zvýšené náklady na zabezpečenie bezpečnosti práce
    • únik kvalifikovanej pracovnej sily
    • tlaky na infláciu prostredníctvom zbližovania mzdovej a cenovej úrovne
    Vstup do EMÚ

    Pozitíva
    • úspory transakčných nákladov
    • eliminácia rizika a neistoty z existencie mnohých mien
    • väčšia menová disciplína
    • zvýšenie objemu obchodu medzi členskými krajinami
    • eliminovanie pohybu devízových kurzov
    • stlmenie negatívnych dôsledkov šokov na finančnom trhu
    • participácia na finančných trhoch a na kapitálových trhoch menovej únie
    • vytvorenie mechanizmu na posilnenie menovej a fiškálnej disciplíny
    • Negatíva
      • posilnenie cyklických výkyvov v jednotlivých krajinách
      • vyššia miera inflácie
      • strata menovej autonómie, ktorá vláde znemožňuje reagovať na špecifické šoky danej krajiny
      • vláda nemá možnosť emitovať peniaze
      • obmedzená možnosť fiškálnej politiky zasahovať hlavne do sféry rozpočtových príjmov, ale aj výdavkov
    IV. Podnety, návrhy, odporúčania

    1. Výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky

      Do roku 2015 treba postupne:

      • využiť výsledky analýz východiskovej pozície Slovenska na systémové riešenie, ekonomického, sociálneho a enviromentál neho vývoja SR po etapách
      • v ekonomickej oblasti, zvýšiť výkonnosť a konkurencieschopnosť predovšetkým rastom produktivity práce, zvýšením kvality produkcie a služieb
      • v sociálnej oblasti zvýšiť adresnosť, účelovosť, zásluhovosť plnení
      • v enviromentálnej oblasti zabrániť ďalšiemu ekologickému zaťažovaniu životného prostredia
      • uvažovať so zvýšenou medzinárodnou dôveryhodnosťou a bezpečnosťou Slovenska so zlepšeným ratingovým hodnotením, očakávaným prílivom zahraničných investícií
      • vo verejných financiách predpokladať nižšiu váhu výdavkov na hospodárstvo (napríklad zvýšením účelovosti dotácií v poľnohospodárstve) a v sociálnej sfére (transparentnosť a prenesenie väčšej váhy na priame platby občanov)
      • znižovať celkové daňové a odvodové zaťaženie ekonomických subjektov s prenesením váhy z priamych daní na nepriame dane
      • znížiť deficitnosť rozpočtov a zamedziť ďalšiemu rastu dlhu rozpočtov verejnej správy, postupne plniť maastrichtské kritériá
      • postupne znížiť úlohy verejnej správy v ekonomike
      • obmedziť dotácie zo štátneho rozpočtu do ekonomiky, aj záruky za úvery
      • znížiť výdavky na sociálnu oblasť (v spojitosti s dôchodkovou reformou, reformou zdravotníctva aj školstva)
      • prijať ústavnú povinnosť, každoročne hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom (príjmy = výdavky)
      • prijať zákon o Sústave daní a poplatkov v Slovenskej republike (bol zrušený v r.1999, Slovenská republika prestala byť čitateľná pre zahraničných investorov)
      • zreálniť finančnú základňu verejnej správy, uviesť ju do súladu s jej právomocami a zodpovednosťou
      • znížiť mieru zasahovania vlády do reálnej ekonomiky
      • v pôsobnosti výkonnej moci ponechať otázky legislatívy, súdnictva, obrany a bezpečnosti občanov, zahraničných vecí a integračných vzťahov, zachovania životného štandardu objektívne znevýhodnených obyvateľov a ich ochrany, vzdelania detí, fiškálnych a menových nástrojov (pri rešpektovaní nezávislosti Národnej banky Slovenska)
      • zvýšiť ekonomickú slobodu a osobnú zodpovednosť jednotlivca, podnikateľa, starostu obce, ministra a minimalizovať tak príležitosť pre korupciu


    2. Trh práce a nezamestnanosť

      Nízka výkonnosť a produktivita ekonomických subjektov prehlbujú problémy na trhu práce, kde výrazne zaostáva dopyt po práci za ponukou práce.

      Možnosti riešenia nerovnováhy na trhu práce do roku 2015:

      • vytvárať produktívne pracovné miesta (znížiť vysoké sadzby poistného a zdanenia príjmov)
      • · motivovať ľudí k legálnemu pracovnému vzťahu, k hľadaniu si práce (minimálny rozdiel medzi podporou v nezamestnanosti a minimálnym zárobkom je brzdou)
      • rozvinúť alternatívne formy zamestnania (na čiastočný úväzok, na dobu určitú a pod.), dbať o vyvážený stav práv zamestnancov a zamestnávateľov
      • podporovať rast vzdelanosti


    3. Sociálna starostlivosť a solidarita

      Miera angažovanosti jednotlivcov na živote spoločnosti priamo predurčuje úroveň sociálnej súdržnosti v krajine. Hlavnými nositeľmi dlhodobo udržateľnej súdržnosti sú jej prirodzené inštitúcie, predovšetkým rodina, škola, občianske združenie.

      Do roku 2015 treba postupne:

      • zvýšiť osobnú zodpovednosť občanov za seba samých, minimalizovať ich závislosť na zdrojoch zo znovurozdeľovania verejných prostriedkov a vynucovanej solidarite
      • > · zvýšiť mieru rozhodovania sa občana o vlastnom dôchodku v závislosti od zdrojov vytvorených vlastnou prácou (umocniť väzbu medzi príspevkami platenými počas aktívneho obdobia a dávkami-dôchodkom v starobe a chorobe)
      • zamedziť deficitnosti, ktorá predstavuje záväzky pracovne činných občanov voči súčasným a budúcim dôchodcom (pri pokračujúcej neproporčnosti ide o skrytý vnútorný dlh, finančne neudržateľný). Časť financovania dôchodkov presunúť na pilier s kapitalizovaným financovaním na osobných účtoch
      • dosiahnuť adresnosť sociálneho systému. Zmenou spôsobu financovania sociálnych výdavkov urýchlene reagovať na zhoršujúci sa demografický vývoj, (neúmerný rast rómskeho etnika, nižšia pôrodnosť, starnutie obyvateľstva). Minimalizovať riziká úniku mozgov do zahraničia


    4. Vstup do EÚ - verejné financie

      Vstup Slovenska do EÚ si vyžaduje celý rad prispôsobení sa európskemu štandardu. Každý nový člen EÚ automaticky stratí kus svojej národnej suverenity.
      Napríklad, účastníci Eura sa zaviazali, že znížia deficit verejných financií a zo strednodobého hľadiska predložia nedeficitné, resp. prebytkové rozpočty nezvyšujúce dlh. Slovenská republika nateraz má opačnú tendenciu, zhoršujúcu. Je preto veľmi dôležité, aby sa Slovensko rastúcim deficitom a dlhom nepripravilo o manévrovací priestor v budúcnosti. Len úroky zo zadĺženia štátu si vyžadujú viac ako 1/5 príjmov Slovenskej republiky. Vyše 40 mld. Sk úrokov na obsluhu dlhu (v roku 2002) spôsobí, že bude trvalý nedostatok prostriedkov na školstvo, vedu a výskum, na zdravotníctvo, v konečnom dôsledku aj na možnosti znižovania daňového zaťaženia, ako predpokladu rozvoja podnikania.

      Do roku 2015 treba:

      • postupne znižovať podiel deficitu verejných financií a štátneho dlhu na HDP. Do roku 2010 by malo Slovensko hospodáriť už s vyrovnaným, resp. s prebytkovým rozpočtom verejných financií
      • uplatňovať striktnú výdavkovú politiku a disciplínu. Dynamika rastu výdavkov by nemala predstihovať tempo rastu príjmov rozpočtov verejnej správy. Uvedeným spôsobom uplatnením systému štátnej pokladnice ako aj zapojením zdrojov z integračných fondov možno zredukovať priamu účasť štátu na financovaní ekonomiky
      • vo výdavkoch, formou uplatnenia funkčnej rozpočtovej klasifikácie a programového rozpočtovania určiť nové ťažiská, napríklad na podporu programov zameraných na zvyšovanie zamestnanosti, na zvýšenie vkladov do vedy, výskumu a vzdelávania, t.j. investovať do budúcnosti
      • v prioritách rozpočtových výdavkov reagovať na nepriaznivý demografický vývoj Slovenska. Obyvateľstvo starne, mení sa jeho štruktúra v neprospech potrebnej novej kvality. O to naliehavejšie je, uskutočniť dôchodkovú reformu a uplatnenie jej kapitalizačného piliera. Takto získané úrokové výnosy využiť na financovanie valorizácie dôchodkov
      • konsolidáciou výsledkov verejných rozpočtov, dôchodkovou reformou a manažovaním dlhu znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Vytvárať tak priestor pre vznik nových podnikateľských subjektov a činností, pre väčšiu masu zisku a tým aj daňových príjmov do verejných rozpočtov
      • daňovou politikou znížiť nielen sadzby dane z príjmov, ale v daňovom základe fyzických osôb zvýšiť nezdaniteľné minimum, resp. v dani z príjmov z podnikateľskej činnosti fyzických aj právnických osôb daňovo uznať investičné náklady vynaložené na programovo orientovanú podnikateľskú činnosť. Upustiť od daňových úľav zahraničným podnikateľom, nie sú systémovým opatrením, pôsobia diskriminačne voči domácim podnikateľom
      • zaviesť ekologickú daň (napr. daň z ceny energie) namiesto doterajšej sústavy poplatkov a príplatkov za znečisťovanie životného prostredia (zákon o sústave daní z roku 1992 s ekologickými daňami uvažoval, neprikročilo sa k jeho naplneniu). Ekologická daň a zvýšené ceny energií urýchlia nevyhnutné zmeny v štruktúre výroby


    5. Integrácia do EÚ a do EMÚ

      Vízia vstupu do EÚ je víziou spolupráce, voľnou alianciou štátov, ktoré majú rovnaké pravidlá spolupráce, spoločný trh, spoločnú fiškálnu politiku, ktoré koordinujú svoju bezpečnostnú, obrannú a zahraničnú politiku. Európska Únia je skutočnosťou, nie však nemennou - statickou.
      EÚ už teraz vplýva na spoločenský, právny a ekonomický vývoj Slovenska.

      Otázky, ktoré treba riešiť v tomto a ďalšom období do roku 2015:

      • štandardizovať vnútropolitický vývoj, urobiť čitateľným politický profil strán, aby mali partnerov na európskej scéne
      • deficit demokracie v EÚ, prílišná centralizácia rozhodovacích činností a prostriedkov v Bruseli
      • nekonkrétnosť budúcej politiky Slovenska v rámci EÚ
      • medzery v pripravenosti štátnej správy a súdov na implementáciu európskych noriem, ich harmonizácia prebieha značne nekoordinovane
      • veľké ekonomicko-sociálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska
      • splnenie politických a ekonomických podmienok pre vstup do EÚ
      • nedostatočná hospodárska, najmä finančná disciplína, veľká korupcia
      • tvrdé podmienky EÚ najmä k poľnohospodárom
      • schopnosť Slovenska plniť odvodové povinnosti do EÚ
      • prekonať prehnané očakávania značnej časti občanov od vstupu do EÚ.
      Slovensko sa bude musieť vysporiadať so svojimi ekonomicko-sociálnymi problémami samo. Môže a musí racionálne využiť know-how EÚ, a to už v rámci krokov pri napĺňaní tejto vízie.



    6. Decentralizácia moci - územná samospráva

      Absencia dlhodobej vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska komplikuje jeho vzťahy do vnútra aj navonok. Do vnútra, štát by mal na jednej strane poskytovať občanom pocit ľudskosti, aby mali možnosť rozvíjať svoju kultúru, zabezpečovať racionálne využitie ľudského, výrobného a prírodného potenciálu. Na druhej strane by štát mal odovzdať čo najviac právomocí menším spoločenským jednotkám a regiónom, podľa kritérií najvyššieho účinku a úžitku z ich činnosti.
      Z analýz vyplýva, že decentralizácia moci je opodstatnená vtedy, keď vytvára lepšie podmienky pre získanie ekonomických a sociálnych úžitkov na základe osobnej zodpovednosti. Prenos kompetencií je preto nevyhnutne spojený s presunom financií. Predpokladom úspešnej decentralizácie, je dodržiavanie platnej legislatívy, dodržiavanie a schopnosť vynucovania si práva.

      Otázky na riešenie v tomto a v ďalšom období do roku 2015:

      • zodpovedať na otázku, či Slovenská republika bude štátom s trhovo-sociálnou alebo sociálno-trhovou orientáciou, s akým rozsahom zásahov štátu do ekonomiky a s akou mierou sociálnej starostlivosti a ochrany občana
      • určiť mieru decentralizácie právomoci a zodpovednosti z centrálnej vlády na nižšie územnosprávne celky, resp. mieru centralizácie najmä ekonomických činností z územnosprávnych celkov na štát
      • revidovať územnosprávne usporiadanie náročné na počet zamestnancov
      • zaviesť poistné mechanizmy na upevnenie štátnosti, voči zneužitiu demokracie
      • určiť obsah a rýchlosť reformných procesov, a to vrátane sféry financií


    7. Zdravie a zdravotníctvo

      Zdravotný stav populácie na Slovensku je dlhodobo nepriaznivý. Pretrváva značná chorobnosť a vysoká predčasná úmrtnosť obyvateľov, najmä na srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Slovensko zaostáva v dĺžke života obyvateľov za mnohými civilizovanými krajinami. Uvedený stav spôsobili v podstate štyri faktory:

      • dlhodobé intenzívne využívanie výrobných zdrojov pri súčasnom zanedbávaní ekologických hľadísk
      • vývojom vygenerovaná prílišná sociálna solidárnosť
      • nedostatočná zdravotná prevencia občanov
      • nízka efektívnosť systému financovania zdravotníctva spôsobená nadmernou váhou verejného piliera s povinným a priebežným financovaním a vysokou mierou garantovanej sociálnej solidarity

      Faktory, ktoré budú profilujúco pôsobiť na zdravotníctvo v budúcom období:

      • demografický vývoj (pokles rastu novonarodených a starnutie občanov spoločnosti)
      • medicínske faktory (pribúdanie počtu drahších ochorení, vyšších nákladov na technické zariadenia a nové lieky)
      • spoločenské faktory (zvyšovanie požiadaviek na zdravotnícke služby a akceptovanie rozsahu povinnej solidarity)
      • ekonomické faktory (výber poistného a miera rastu miezd a zamestnanosti)

      Priority, pre dlhodobú víziu zdravotníctva:

      • zreálniť tvorbu cien a zjednoznačniť účel platby za konkrétnu službu alebo úkon
      • zamedziť plytvaniu zdrojov a ich nadmernej spotrebe v ústavnej starostlivosti v nemocniciach
      • decentralizovať zdravotníctvo, prehĺbiť špecializáciu nemocníc a pracovísk
      • zamedziť prerozdeľovanie prostriedkov medzi zdravotnými poisťovňami
      • zamedziť deficitnému hospodáreniu zdravotníckych zariadení a ich zadlžovaniu (vrátane korupcie v zdravotníctve)
      • zvýšiť konkurenciu medzi lôžkovými zariadeniami
      • zvýšiť právne vedomie pacientov, posilniť prvky prevencie
      • zosúladiť rast výdavkov na zdravotníctvo s rastom HDP
      • postupne znížiť široko garantovanú solidaritu, ktorá potláča zodpovednosť jednotlivcov za svoje zdravie
      • znížiť náklady na lieky spôsobené ich nadmernou spotrebou a vysokými maržami distributérov liekov
      • pripraviť a postupne uplatniť rodinné poistenie


    Záverečná schéma