Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Domáce prejavy - 12. 9. 2002

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Prejav prezidenta SR - udelenie čestného doktorátu na STU Bratislava 12. septembra 2002

Vaša Magnificencia pán rektor,
vážené promočné kolégium,
Spektability, Honorability
vážení prítomní,


dovoľte mi z úprimného srdca poďakovať sa za udelenie čestného titulu doctor honoris causa. Túto poctu si vážim o to viac, že je udelená univerzitou, ktorá už šesť desaťročí drží pochodeň šírenia poznania a dala slovenskému ľudu množstvo vynikajúcich osobností vedy, pedagogiky, praxe. Ale aj manažérov i špičkových bádateľov.
Osobitne vzácna je skutočnosť, že sa mi tejto vysokej pocty dostáva na škole, na ktorej som pred vyše 40 rokmi prevzal i diplom absolventa Stavebnej fakulty. Vzácnou zhodou okolností je to aj chvíľa, keď si na Slovensku pripomíname 240. výročie založenia jednej z najstarších tradícií európskeho technického vysokého školstva v podobe slávnej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Z týchto hlbokých koreňov čerpajú duchovné bohatstvo aj naše súčasné vysoké školy, Slovenskú technickú univerzitu nevynímajúc. Teší ma úcta, s akou naše vysoké školy chránia túto tradíciu a jej odkaz.


Ako absolvent Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity, však prežívam radosť najmä pri poznaní, že sa naša neveľká krajina dokázala vďaka kvalite svojho pedagogického a výskumného potenciálu začleniť veľmi aktívne do siete európskych a celosvetových univerzitných pracovísk technického zamerania ako rovnocenný, vážený a vyhľadávaný partner. To je veľmi dobrý dôkaz toho, že nežijeme iba z mŕtvych spomienok na slávne tradície z minulosti, ale tvorivo formujeme stav vedy a vzdelania dnes a myslíme aj na budúcnosť. Niet totiž pochýb, že vzdelanie a schopnosť bádať patrili od pradávna k najvýznamnejším atribútom akejkoľvek progresívnej spoločnosti, ako o tom svedčia aj slová starého gréckeho filozofa Sokrata: „Existuje len jedno dobro, a to je vedomosť. Existuje len jedno zlo, a to je nevedomosť.“
Slovensko sa odvážne rozbehlo za svojimi susedmi v záujme spoločne vstúpiť do Európskej únie. Ak teda chceme zostať rovnocenným a plnohodnotným členom a partnerom v tomto historicky výnimočnom zoskupení štátov a národov starého kontinentu, nemálo úloh nás bude čakať aj na poli duchovného priblíženia. Rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania sa tak stáva strategickým cieľom, ktorý budú musieť akceptovať všetky vládne garnitúry, ktoré budú chcieť uspieť spolu s celým národom v medzinárodnej súťaži. Túto veľkú výzvu dokážeme zhmotniť iba vtedy, ak budeme na ňu pripravení, ak budeme včas a zodpovedne vytvárať podmienky pre rast kvality vzdelania a výskumnej činnosti. Krajina bez potrebného a vysoko odborne pripraveného zázemia nebude schopná súperiť o priazeň investorov, nebude schopná ponúkať príťažlivú perspektívu najmä mladým ambicióznym odborníkom. Rozvoj moderných technológií, ich implementácia do dennej praxe nie je a nikdy nebude možná bez dostatku vysokokvalitných odborne zdatných absolventov.
Všetky tieto aspekty znejúce na prvý pohľad ako samozrejmosť sa na samozrejmosť premenia iba vďaka celospoločenskej podpore tejto závažnej úlohy na každej úrovni. Základnými školami počínajúc a univerzitami, či vládou a štátnym rozpočtom končiac. A tými, ktorým bola zverená praktická stránka realizácie tejto úlohy, sú vysoké školy. Mal som možnosť byť prítomný pri viacerých rokovaniach, keď sa kvalita vzdelávania na miskách váh stávala rozhodujúcim faktorom. A mal som tiež nejednu možnosť oboznámiť sa s vysokou úrovňou prác našich pedagógov, či výskumníkov. Som presvedčený, že po prijatí nového vysokoškolského zákona sa začína meniť aj prostredie, v ktorom vysoké školy pôsobia. Ak dokážeme odbremeniť našich učiteľov, výskumníkov od závislosti starať sa o zaistenie elementárnych životných potrieb a poskytneme dostatočnú materiálnu podporu univerzitnému výskumu, urobíme to najlepšie, čo pre budúcnosť slovenského vysokého školstva môžeme spraviť.


Vaša magnificencia pán rektor, vážená vedecká rada, vážené promočné kolégium, vážení prítomní, záverom mi dovoľte niekoľko slov k našej univerzite. Aj touto cestou jej chcem zaďakovať za všetky teoretické vedomosti, ktoré som na škole získal. A nie som jediný, ktorý k našej alma mater pociťuje vďačnosť. Tak ako mňa, pripravila do života tisíce absolventov.

O tom, že nás profesori, docenti a asistenti dobre pripravili do praxe, najlepšie hovoria konkrétne výsledky, ktoré sme na rozličných pracoviskách doma i v zahraničí dosiahli. Osobne som najprv prešiel cestou projektanta, potom som robil vedeckého pracovníka, až som zakotvil pri realizácii stavieb rôzneho druhu – pozemných, vodných, cestných, energetických, ekologických a iných. Som hrdý na to, že všetky tieto projekty spoľahlivo slúžia svojmu účelu.
Nielen dnešný deň ma napĺňa radosťou, že patrím medzi absolventov terajšej Slovenskej technickej univerzity, kde aj dnes pôsobia špičkoví odborníci, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky. To je len dôkaz toho, že pedagogický zbor aj v dnešných ťažkých a zložitých časoch pracuje v maximálnom nasadení. Som presvedčený, že najmä v budúcnosti budeme o našich pedagógoch ešte veľa o nich počuť.


Vážení prítomní, dovoľte mi ešte raz vyjadriť hlbokú vďačnosť za udelenie významnej pocty práve v tomto sviatočnom čase. Okrem oficiálneho sľubu, ktorým som spečatil akt prijatia čestného titulu, Vás chcem ubezpečiť, že si nesmierne vážim nielen dnešné ocenenie, ale že si vážim aj Vašu každodennú prácu a pokiaľ mi sily dovolia, rád poskytnem podporu všetkým aktivitám, ktoré prispejú k zveľadeniu slovenského vysokého školstva, ako aj Slovenskej technickej univerzity. Nech radosť, zdravie a pohoda sprevádzajú naše spoločné kroky.