Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Domáce prejavy - 1. 1. 2003

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Príhovor prezidenta SR, J. E. R. Schustera pri príležitosti odovzdávania štátnych vyznamenaní
Bratislavský hrad 1. januára 2003



Vážené dámy a páni,
milí ocenení,


dovoľte mi, aby som Vám z úprimného srdca zablahoželal k dnešným najvyšším štátnym vyznamenaniam. Získali ste ich vo výnimočnom čase, keď si naša Slovenská republika pripomína prvé okrúhle jubileum svojej existencie. Je to veľký dôvod na zamyslenie, čo pre nás Slovákov doma, za hranicami našej vlasti, ale i pre občanov iných národností uplynulých desať rokov znamenalo. Verím, že mi odpustíte, že sa dnes trochu viac sústredím práve na tento náš spoločný sviatok, pričom by som rád zdôraznil, že aj každý z Vás svojím jedinečným a neopakovateľným spôsobom prispel k rozvoju našej krajiny, k tomu, že už desať rokov budujeme svoju vlastnú štátnosť.
Ak máme otázky vzniku Slovenskej republiky posúdiť zodpovedne, je potrebné si uvedomiť niektoré súvislosti. Väčšina starších i nových štátov v Európe vznikla po rozličných dramatických udalostiach: revolúciách či vojnách. Hoci v našom prípade to tak nebolo, predsa je vznik samostatnej Slovenskej republiky dôsledkom viacerých historických udalostí. Naša štátnosť sa nezrodila z jedného dňa na druhý, ale zrela postupne tak, ako dozrieval národ, naše národné povedomie, vôľa prevziať zodpovednosť za svoj vývoj a smerovanie. Práve civilizovanosť vzniku Slovenskej a Českej republiky vzbudila vo svete zaslúžený obdiv a dokázala vyzretosť oboch národov.
Aj keď sa z týchto slov môže zdať, že Slovenskú republiku privítala väčšina našich občanov, isto si všetci pamätáte, že to tak spočiatku nebolo. Mnohí prejavovali nedôveru a obavy z nášho ďalšieho vývoja. Pomerne rýchlo sa však tieto mraky rozplynuli a my sme si uvedomili, že teraz hráme iba za seba, že pred nami sú veľké šance, ale aj veľká zodpovednosť.
Dnes už nikto nepochybuje o opodstatnenosti vzniku Slovenskej republiky, a to považujem za naše najväčšie víťazstvo, aj keď sa udialo navonok nebadane – v našich srdciach. O to je však cennejšie a práve ono nám umožnilo kráčať ďalej, za našimi cieľmi. Týmto víťazstvom sme získali i nový mimoriadne hodnotný rozmer – začali sme pociťovať hrdosť, že sme občanmi Slovenskej republiky. Výnimočnosť tohto pocitu isto znásobuje i skutočnosť, že sme vlastne prvá generácia, ktorá mala možnosť získať skúsenosť života vo vlastnom samostatnom štáte. Za svoje sme tiež bez váhania prijali naše národné symboly, ktoré majú korene v minulosti, sú však v pravom slova zmysle aj súčasným vyjadrením našej národnej príslušnosti. Veľmi intenzívne sme to precítili napríklad v minulom roku, keď sme sa stali majstrami sveta v hokeji a celé Slovensko bolo plné našich zástav, štátnych znakov a tónov našej štátnej hymny. Cítili sme to i pri iných slávnostných či menej oficiálnych udalostiach doma i v zahraničí, keď sme našimi symbolmi vyjadrovali hrdosť, že sme občanmi Slovenskej republiky
Obdivuhodné je i to, ako rýchlo sme si po našom vzniku dokázali vybudovať vnútorné ekonomické a politické štruktúry a začleniť sa do viacerých medzinárodných organizácií. Stali sme sa modernou krajinou, dôveryhodným a akceptovaným partnerom najvyspelejších demokracií sveta. Dokonca dnes sami siahame po najvyšších métach a čoskoro, verím, že budeme medzi tieto krajiny patriť. Ak však má byť hodnotenie života v našej krajine objektívne, musíme hovoriť i o tom, že cesta k týmto úspechom nebola vždy priama a bez prekážok. Niekedy akoby sme si sami kládli pod nohy kamene a potom sme ich museli s veľkým úsilím zdolávať. Žiadna naša vláda sa nedokázala vyhnúť chybám. Za vari najväčšiu považujem, že politici nie vždy odolali pokušeniu presadzovať vlastné záujmy nad celospoločenskými, čím poškodili aj záujmy našich občanov. Paradoxne najväčšmi sme si ublížili tým, čo sme neurobili. Tak napríklad teraz doplácame na našu váhavosť so spustením či nedotiahnutím viacerých reforiem a akumulujeme nepriaznivé dopady.
Tu sa opäť dostávame k zodpovednosti, ktorú sme prevzali pri vzniku Slovenskej republiky. Politik i bežný občan je pre svoju krajinu prínosom iba vtedy, keď sa dokáže správať nesebecky, keď okrem vlastných záujmov dokáže myslieť i na záujmy iných. Kvalita života nás všetkých je priamo úmerná dobrej vôli k hľadaniu riešení, pokojnému vecnému dialógu a tvorivosti. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre nás všetkých. Máme totiž na výber: buď sa budeme brodiť v kalných vodách chamtivosti, menších či väčších podrazov a zlomyseľností, alebo dokážeme byť múdri, veľkorysí a tolerantní.
Aká nás teda čaká budúcnosť? Akých bude ďalších desať rokov Slovenskej republiky? Je to ťažká otázka, pretože nie vždy máme vplyv na všetky udalosti, ktoré sa vo svete udejú a ktoré môžu mať dopady i na náš život. Napriek tomu si myslím, že naša krajina má všetky predpoklady na to, aby sme do budúcnosti hľadeli s optimizmom. Slovensko je totiž krásne i bohaté predovšetkým múdrymi, talentovanými ľuďmi, ktorí robia všetko pre to, aby sa splnili naše očakávania z rokov 1989 a 1993. Medzi týchto ľudí patríte i Vy, dnešní ocenení. Chcem sa Vám preto poďakovať za všetko, čo ste svojím životom a svojou prácou pre Slovenskú republiku urobili. Za desať rokov vlastnej štátnosti sme si i Vašou zásluhou vytvorili pevné základy. Som presvedčený, že sa nezľakneme toho, čo nás čaká, že budeme múdri a že sa dokážeme postaviť priamo i k prekážkam, ktoré sa nám kedykoľvek môžu postaviť do cesty. Dôležité je, aby sme si všetci zachovali našu Slovenskú republiku v srdciach, doma či kdekoľvek sa vo svete ocitneme. Verím, že prispením každého nášho zodpovedného občana, a teda i každého z Vás, má Slovenská republika šancu, akú nemala nikdy predtým.


Vážené dámy a páni,

ešte raz Vám srdečne blahoželám k najvyšším štátnym vyznamenaniam. Verím, že budú pre Vás impulzom do ďalšej tvorivej práce pre dobro nás všetkých, pre našu Slovenskú republiku.