Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Prejavy v zahraničí - 10. 10. 2001

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí


Vystúpenie prezidenta SR Rudolfa Schustera na seminári Spoločnosti pre juhovýchodnú Európu
a Komerčnej banky dňa 10. októbra 2001 v Berlíne


Vážený pán Erler,
vážené dámy a páni,
milí priatelia,


s úprimnou radosťou som prijal pozvanie vystúpiť na tomto fóre pred predstaviteľmi renomovanej Spoločnosti pre juhovýchodnú Európu a nemenej známej Komerčnej banky. Rád by som pred týmto expertným fórom prezentoval predovšetkým integračné ambície svojej krajiny, s ktorými sú prirodzene späté aj možnosti investovania vo výhodnom a transparentnom investičnom priestore Slovenskej republiky. Aj keď je mojím úprimným želaním predstaviť Slovensko ako dôveryhodnú krajinu, ktorá transformáciou hospodárstva vytvára podmienky pre zahraničné investície a intenzívnu hospodársku spoluprácu, výsledok je - ako sa zvykne hovoriť - vo vašich rukách. 
Myslím však, že stojí za zmienku povedať hneď na začiatku, že v tomto roku Slovenská republika s najväčšou pravdepodobnosťou zaznamená spomedzi transformujúcich sa krajín najväčší príliv zahraničných investícií. Táto priaznivá skutočnosť sa do istej miery odvíja aj od faktu, že od r. 2000 sme 30. členskou krajinou OECD - prominentného medzinárodného ekonomického zoskupenia najvyspelejších štátov.


Získať miesto medzi nimi bolo pre nás nielen vecou prestíže, ale aj aprobácie našich integračných ašpirácií. Rád z tohto miesta znovu oceňujem jednoznačnú podporu Vašej krajiny tomuto nášmu úspešnému úsiliu.

Vážení prítomní,

členstvom v OECD Slovenská republika splnila jednu z troch zahraničnopolitických priorít súčasnej koaličnej vlády.

Ako iste viete, táto vláda nastupovala pred tromi rokmi do funkcie za neľahkej situácie - jej prvoradým predsavzatím bolo odstrániť deficit demokracie, ktorý spôsobil, že Slovenská republika sa v roku 1997 nedostala ani medzi pozvaných na členstvo v atlantickej aliancii na madridskom summite NATO, ani do prvej skupiny krajín rokujúcich o členstve v Európskej únii.

Ašpirácia na členstvo v oboch týchto demokratických integračných zoskupeniach je nielen najvyšším cieľom terajšej vlády, ale - čo chcem zvlášť zdôrazniť - aj tmelom tejto menej obvyklej, širokej pravo-ľavej koalície. Presvedčili sme sa o tom i nedávno počas jednej z hektických - pre demokratický vývoj však vcelku prirodzených - názorových kríz vo vláde, ktorej zažehnaniu napomohlo spomínané jednoznačne, nespochybnené integračné smerovanie Slovenska.

Aj keď tu nebudem spomínanú krízu podrobnejšie rekapitulovať, predsa len hodno uviesť, že znepokojujúce a uvážlivé hlasy prívržencov našich integračných ašpirácií zo zahraničia, vrátane Nemecka, nás presvedčili o tom, že im nie je ľahostajný osud a začlenenie mladej demokracie na Slovensku do širšieho demokratického spoločenstva krajín vyznávajúcich rovnakú hierarchiu hodnôt.

Na tomto mieste sa však musím zmieniť ešte o jednej - i pre nás varovnej a poučnej situácii, keď si občania Slovenska so znásobenou vážnosťou uvedomili, čo prináša príslušnosť k demokratickému svetovému hodnotovému spoločenstvu. Vtedy, keď doslova celým svetom otriasol bezprecendentný teroristický útok voči citlivým cieľom v Spojených štátoch amerických a keď sa v reakcii naň svetové demokratické spoločenstvo zomklo, dokázali sme, že naše miesto nemôže byť inde.

Minulý týždeň som sa zúčastnil na summite prezidentov desiatich štátov, ašpirujúcich na členstvo v NATO, ktorý sa konal v Sofii ako súčasť tzv. vilniuského procesu.

Na tomto veľmi významnom stretnutí som v svojom vystúpení zdôraznil, že bezprostredne po nedávnom teroristickom útoku na Spojené štáty americké si prezident, parlament, vláda i občania Slovenska počínali v súlade s vlastnou demokratickou voľbou budúcnosti - podporili praktické kroky, ktoré dosvedčujú, že naša krajina sa vedome správa už ako člen euroatlantických integračných zoskupení.

Pripojili sme sa jednoznačne a okamžite nielen k celosvetovým prejavom solidarity s obeťami teroru. Pripojili sme sa jednoznačne a okamžite aj k formovaniu svetovej anti-teroristickej koalície. Neuvažujeme o inej ceste, nezamýšľame prizerať sa z ústrania, nemienime iba deklarovať spoluúčasť.

Slovenská republika bezvýhradne podporuje vojenský zásah Spojených štátov amerických a ich spojencov proti teroristickým cieľom v Afganistane. Súhlasíme so stanoviskom, že teroristi musia byť potrestaní a terorizmus musí byť vykorenený, pretože predstavuje ohrozenie základných hodnôt civilizácie. Boj proti terorizmu považujeme za prioritnú úlohu dneška a sme pripravení podľa svojich možností poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, o ktorú Spojené štáty americké alebo NATO požiadajú Slovensko.

Prijímame svoj diel spoluzodpovednosti za úspech celosvetového úsilia na obranu demokratických hodnôt.

Práve demokratickej hodnotovej hierarchii v integračnom prostredí sme zasvätili nedávno závažnú zahraničnopolitickú iniciatívu. V Bratislave sme v máji zorganizovali medzinárodnú konferenciu pod názvom "Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť".

Konferenciu pri všetkej skromnosti považujeme za vrcholné podujatie slovenskej zahraničnej politiky v celej doterajšej osemročnej existencii samostatného Slovenska. Aj jej odozva v zahraničí nám dáva nádej, že sme sa podujali na aktuálnu, zmysluplnú a efektívnu aktivitu.

Cez demonštráciu solidarity zúčastnených predstaviteľov vlád na úrovni premiérov desiatich krajín, ašpirujúcich na členstvo v NATO a desiatok ďalších významných účastníkov z radov politikov, vedcov či publicistov vyslala do sveta zreteľný signál o našej vôli a voľbe: chceme sa stať čo najskôr členmi atlantickej aliancie. Tej aliancie, ktorá vyznáva a bráni najvyššie hodnoty demokracie, slobody, vlády práva a - ako sa to ukazuje byť neodmysliteľné pre jej ďalšiu existenciu - aj solidarity.

Aj v kontexte jednoznačného úspechu konferencie, ktorá priniesla Slovensku nesporne zvýšenie šance na pozvanie do aliancie, chcem z tohto miesta výslovne vyzdvihnúť nedávne schválenie Bezpečnostnej stratégie v Národnej rade Slovenskej republiky aj za podpory parlamentnej opozície. Táto skutočnosť umožňuje dokumentovať pred zahraničím vysokú mieru našej spoluzodpovednosti za medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu - regionálnu, kontinentálnu i globálnu.

Umožňuje nám však dokumentovať aj prehlbujúci sa súlad medzi politickými silami Slovenska v najzávažnejších otázkach, ktorých rozdielne či rozporné posudzovanie by Slovensko oberalo o medzinárodnú prestíž, rodiacu sa a upevňujúcu len vďaka takejto vedomej spoluzodpovednosti. Uvedomujeme si to zvlášť teraz, na prahu rozbiehajúcej sa diskusie o ďalšom rozšírení NATO.

Na slovenskej politickej scéne sa táto diskusia vecne premietne aj do otázok, možno i pochybností, koľko vôbec máme investovať do svojej ambície na členstvo, respektíve či nie je nad naše sily zvyšovanie prostriedkov na obranu v bezprostrednej nadväznosti na nevyhnutnú prestavbu ozbrojených síl. Dôležité je tiež, aká bude vysoká a či bude vôbec dostatočná podpora občanov Slovenska, ale aj presvedčivosť politických síl - prívržencov tejto voľby.

Komunikačná stratégia, ktorú v súčasnosti rozvíjame, nebude pred občanmi nič skrývať. Sme rozhodnutí vnášať do nej argumenty vecné a tým i presvedčivé.
Čas emócií v tejto závažnej otázke na Slovensku pominul. Preto považujeme za povzbudzujúce aj spomínané schválenie Bezpečnostnej stratégie, veď je to signál politického realizmu, ktorý potrebujeme i do nadchádzajúcej rozhodujúcej etapy zavŕšenia našej kandidatúry.


Logické spojenie medzi bezpečnosťou a prosperitou, teda kategóriami, ktoré najviac zaujímajú radových občanov, bude pre nás, zodpovedných za smerovanie Slovenska, v tejto etape prvoradým východiskom argumentácie v prospech členstva v NATO. Vieme, že aliancia samotná bude popri prísnom zhodnocovaní plnenia predvstupových kritérií sledovať rast domácej politickej podpory vstupu, keďže niet hodnovernejšieho prostriedku, ako garantovať politickú vôľu k členstvu.

V súlade s prijatou stratégiou otvorených dverí by sme radi medzi presvedčenými prívržencami vstupu Slovenska do aliancie videli aj Nemeckú spolkovú republiku s jej nepochybnou autoritou vnútri aliancie a s jej výraznou aliančnou kapacitou. V takomto zmysle prijímame aj ubezpečenie spolkového kancelára pána Gerharda Schrödera počas jeho historickej vlaňajšej návštevy v Bratislave, podľa ktorého ak sa NATO bude rozširovať, Nemecko podporí Slovenskú republiku.

Vyslovenie podpory je pre nás pozitívnym signálom a potvrdením skutočnosti, že Slovensko patrí medzi najperspektívnejších kandidátov vstupu do NATO.

Mimoriadne nás teší, že v Nemeckej spolkovej republike sme vnímaní aj ako budúci partner v Európskej únii. Slovensko sa tu u vás uvádza - spolu s Maltou ako osobitným prípadom - ako najpripravenejšia kandidátska krajina spomedzi tých, ktoré začali rokovať až v roku 2000.

Z rokovaní nemeckého spolkového kancelára v Bratislave vyplynulo, že s nemeckými predstavami o rozšírení Európskej únie korešponduje spoločný vstup krajín V4. Nebudem sa širšie zaoberať týmto regionálnym zoskupením, skutočnosť pôsobenia v tejto formácii prekonáva naše očakávania.

Slovensko vysoko oceňuje, že ako jedna z priorít premiérov revitalizovanej V4 bola pomoc Slovensku na ceste integrácie do NATO, ako aj možnosť spolupracovať pri spoločnom začleňovaní do únie.
Práve vďaka podpore partnerov z višegrádskeho zoskupenia sa Slovensku podarilo dodatočne akcelerovať svoje úsilie o členstvo v NATO a všetkým nám štyrom spoločne sa tiež za pomoci výmeny skúseností a vzájomnej podpory lepšie darí plniť nevyhnutné kritériá budúceho členstva v Európskej únii.


Dnes je Višegrádska štvorka vyhľadávaným ekonomickým i politickým partnerom nielen okolitých štátov, či na celom európskom kontinente, ale jej meno a úspech už prenikli i za hranice Európy, o čom svedčí nedávna veľmi úspešná prezentácia činnosti V4, ktorú medzi politikmi, politológmi a podnikateľmi v Spojených štátoch amerických prezentovala spoločná diplomatická reprezentácia krajín V4.

Môžem tu spomenúť aj osobnú skúsenosť z mojej nedávnej oficiálnej návštevy troch krajín Latinskej Ameriky, kde tiež pozorne vnímajú autoritu a popularitu nášho stredoeurópskeho regionálneho zoskupenia.
Višegrádská štvorka je - pokiaľ viem - i tu u Vás v Nemecku od počiatku symbolom úspechu regionálnych väzieb, štruktúr a aktivít.


Nehovorím o Višegrádskej štvorke preto, aby som Slovensko takpovediac "schovával" za jej očividný úspech alebo tento vydával za úspech Slovenska. Spolupráca v tejto formácii nás však presvedčila, že ťažkosti sa takto lepšie prekonávajú a Slovensko s ťažkosťami naozaj zápasilo.

Po ambicióznom vzniku samostatného štátu sme boli síce veľmi rýchlo prijatí do medzinárodných organizácií, zároveň sme prakticky od základu budovali všetky štátne štruktúry, lenže tento proces priniesol so sebou aj veľa chýb, stručne charakterizovaných ako "deficity demokracie". Práve tieto deficity následne spôsobili - ako som tu už spomenul - aj absenciu medzinárodných kontaktov. 
A kvôli nemu sa Slovensko pripravilo aj o historickú možnosť vstúpiť naraz so svojimi susedmi do atlantickej aliancie a tiež o možnosť začať vedno s nimi rokovať o členstve v únii. 
V dôsledku deficitu demokracie teda Slovensko postihol aj časový deficit našej integrácie, ktorý nebolo jednoduché odstrániť.


Na tomto mieste treba azda pripomenúť, že aj keď je ambíciou SR vstúpiť do Európskej únie spoločne s našimi susedmi a partnermi z V4, nevylučujeme ani pravdepodobnosť scenára časovo rozdielneho vstupu. Ani tento variant však neznižuje nároky na vysoký stupeň vnútornej integrácie krajín V4 a zároveň ich vysokej kompatibility vo vzťahu k únii.

Aj bez podrobnejšieho bilancovania nášho prístupového procesu tu môžem dnes s dobrým pocitom pripomenúť, že počtom uzavretých negociačných kapitol Slovensko doslova dostihlo pôvodnú prvú skupinu a tak osvedčilo význam a výhody tzv. catch-up (výslovnosť: keč-ap) princípu. Naviac, na summite únie v Nice Slovensko dostalo 7 hlasov v budúcej Európskej rade, zodpovedajúce jeho veľkosti a potenciálu a 13 v Európskom parlamente, čo signalizuje našu budúcu nie nepriaznivú pozíciu v únii.

Vyjadrili sme uspokojenie z tejto skutočnosti už vzápätí po zverejnení rozhodnutia z Nice a nemáme dôvod ho meniť ani pod tlakom určitej nespokojnosti niektorých ďalších kandidátskych krajín.

S pocitom vysokej zodpovednosti sme pristupovali tiež k aktuálnej, ešte stále kontroverznej diskusii o dĺžke a charaktere tzv. prechodných období, pomocou ktorých kandidátske krajiny chcú preklenúť viacero vlastných transformačných problémov, vediac, že to u obyvateľstva i vlád niektorých z členských krajín únie vzbudzuje skôr obavy, než pobáda k flexibilite.

S našimi členskými ambíciami korešpondujú viaceré dobré makroekonomické výsledky, vedúce bezprostredne k zvyšovaniu ratingu (výslovnosť: rejting) Slovenska zahraničnými finančnými inštitúciami.

Zaznamenávame aj zvýšený záujem členských krajín únie o investovanie na Slovensku, ku ktorému - ako sami najlepšie viete - vždy treba popri solídnych podnikateľských podmienkach nevyhnutne aj solídny kredit krajiny a jej vlády.

Od členstva v Európskej únii si celkom pochopiteľne sľubujeme významnú pomoc pri preklenutí pretrvávajúcich problémov ekonomicko-sociálneho charakteru, vrátane reštrukturalizácie priemyslu, zefektívnenia poľnohospodárstva, daňových reforiem, rozvoja regiónov a ich samosprávy, zníženia vysokej nezamestnanosti či nežiadúcej imigrácie časti našich občanov rómskeho pôvodu.

Spomínam to na ilustráciu ako problémy, ktoré by sme neboli v stave zdolať len vlastnými silami, preto prikladáme taký význam podporným fondom Európskej únie.

Dobre si pritom uvedomujeme, že nakladanie s nimi je otázkou citlivou nielen z hľadiska kreditu krajiny, ktorá je na takéto fondy odkázaná, ale aj z hľadiska nálad občana-daňového poplatníka v krajinách, ktorých ekonomike môže Európska únia vďačiť za svoju pozíciu poskytovateľa fondov.

Nemecká spolková republika so svojim zreteľným vkladom do fondov únie má celkom iste morálne právo dožadovať sa transparentného nakladania s nimi v rámci únie i v krajinách uchádzajúcich sa o členstvo. Dnes sme na Slovensku bohatší aj o skúsenosť s takouto previazanosťou či reflexiou fungovania Európskej únie.

Budúcim členstvom v únii sa nám dostane samozrejme veľkej príležitosti, ale aj veľkého záväzku aktívne diskutovať a spolurozhodovať o budúcej podobe Európy, už nikdy nebyť len objektom závažných rozhodnutí iných.

Možno pre ilustráciu stojí za zmienku, že Slovensko sa umiestnilo na štvrtom mieste v jednom z nedávnych rebríčkov obľúbenosti spomedzi dvanástich kandidátskych krajín - za Maďarskom, Českou republikou a Maltou - ktoré by si v Európskej únii želali občania Nemecka, krajiny, ktorá patrí aj v našich očiach k motorom integrácie.

Proti nášmu prijatiu bola podľa prieskumu renomovaného nemeckého týždenníka Der Spiegel menej než polovica, 32 % opýtaných, za prijatie Slovenska 64 %. S veľkou satisfakciou vnímame tie názory, ktoré v jej rozšírení nevidia iba obavu z akéhosi "ochudobnenia" jej terajších členov, napospol ekonomicky prosperujúcich, ale aj určité obohatenie samotnej únie.

V takomto kontexte mi dovoľte, vážení prítomní, venovať v závere vystúpenia niekoľko úvah slovensko-nemeckej bilaterálnej spolupráci, ktorej som sám oddaným prívržencom nielen na poste hlavy štátu.

Mohol by som sa v tejto súvislosti azda neskromne dovolávať i svedectva pána prezidenta Raua, s ktorým ma spája priateľstvo ešte z čias, keď som sa z postu primátora druhého najväčšieho mesta na Slovensku - Košíc - angažoval s niekdajším predsedom vlády tamojšej spolkovej krajiny pánom Rauom v prospech rozvoja vzťahov a spolupráce s mestom Wuppertal.

Aby som však nehovoril o sebe, či za seba, môžem s pokojným svedomím azda za všetkých slovenských občanov pochváliť dosiahnutú úroveň slovensko-nemeckej spolupráce, v ktorej Nemecko predstavuje pre nás najvýznamnejšieho a najväčšieho zahraničného obchodného partnera i investora.

Aktivity a podnikateľské úspechy nemeckých firiem Volkswagen, Siemens, Hypo-Bank, Alcatel, Hoechst-Biotika, ESSO, Telekom, Continental, ale aj ďalších na slovenskom trhu vytvárajú zároveň neodmysliteľný podiel na transformácii slovenskej ekonomiky.

Slovensko-nemeckú spoluprácu charakterizuje výnimočná dynamika. Slovenský vývoz do Nemecka za prvých 6 mesiacov t.r. v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 rástol indexom 123,2 %, dovoz z Nemecka indexom 134,9 %.

Nemecká spolková republika si udržala aj pozíciu najväčšieho zahraničného investora na Slovensku.

Nemenej dôležitá je pre naše vzťahy bezprostredná pomoc nemeckej strany v ďalších oblastiach - veď v tomto roku sa realizuje napr. 18 projektov z oblasti vládneho a právneho poradenstva, malého a stredného podnikania, vzdelávania a ďalšieho vzdelávania, agrárneho sektora, reformy štátnej správy, rozvoja turizmu a výskumu a technológií.

Vzhľadom na spomínané významné postavenie Nemecka v zahraničnom obchode a investíciách na Slovensku si želáme a uvítali by sme rozširovanie ekonomickej spolupráce a ďalší prílev nemeckého kapitálu spolu s vyššou angažovanosťou nemeckej podnikateľskej sféry na úspešnom zavŕšení transformácie slovenskej ekonomiky. Dôležitú úlohu v tomto smere by mohlo zohrať pripravované otvorenie samostatnej kancelárie delegáta nemeckého hospodárstva v Slovenskej republike.

Tieto želania a úvahy - ktoré si neprisvojujem, lebo ich vyslovujú napospol všetci slovenskí najvyšší ústavní činitelia - by sa, vážené dámy a páni, nedarilo naplniť bez plodného politického dialógu, ktorý sa medzi našimi krajinami rozvinul aj vďaka vymaneniu sa Slovenska z medzinárodnej izolácie a posilneniu nášho zahraničnopolitického postavenia.

Sám som tohto roku navštívil už dve Vaše spolkové krajiny - Bavorsko a Severné Porýnie-Vestfálsko - s rovnakým cieľom - podnietiť ďalšiu spoluprácu.
Do Berlína som prišiel s vedomím, že okrem tunajších meritórnych rokovaní budem mať príležitosť navštíviť ešte tri spolkové krajiny - Sasko, Dolné Sasko a Brandenbursko, kde som bol už včera. Všetci na Slovensku s rešpektom prijímame závery pre nás historických návštev pána prezidenta Raua i spolkového kancelára Schrödera.


Parlamentnú dimenziu spolupráce možno tiež označiť za uspokojivú, verím, že to tak vníma aj druhá strana. Rád spomínam na stretnutie v Bratislave s delegáciou Nemecko-slovenskej parlamentnej skupiny priateľstva, vedenou pánom poslancom Kalbom. Dúfame v skorú recipročnú návštevu predsedu Nemeckého spolkového snemu pána Thierseho.

Intenzifikácii a prehlbovaniu kvality politického dialógu, aké sa podarilo dosiahnuť za posledné tri roky, sekunduje v najlepšom slova zmysle už aj rozvoj rezortných kontaktov s nemeckými partnermi, čo platí nielen o spolkovej úrovni, ale aj o úrovni spolkových krajín.

Nemenej vysoko oceňujeme na Slovensku aj nám žičlivý zástoj nemeckých reprezentantov vo významných medzinárodných organizáciách a inštitúciách.

S potešením som prednedávnom odovzdával vysoké štátne vyznamenanie Slovenskej republiky viceprezidentovi Európskej investičnej banky a predsedovi Nemecko-česko-slovenskej spoločnosti a môjmu dobrému priateľovi Wolfgangovi Rothovi. Všetci pozorne počúvame vystúpenia nemeckého predstaviteľa na závažnom poste komisára pre rozšírenie Európskej únie pána Güntera Verheugena, ktorého vyjadrenia charakterizuje úprimný záujem a starostlivosť o úspech slovenského integračného úsilia.

Takýto obrazne povedané "zvýšený ruch" v slovensko-nemeckej bilaterálnej relácii vnímajú slovenskí občania veľmi pozitívne. Ako hlava štátu, prezident mladej rozvíjajúcej sa demokracie, si nemôžem želať nič lepšie.

Vážené dámy a páni,

ďakujem Vám ešte raz za možnosť vystúpiť pred týmto rešpektovaným auditóriom a som pripravený zodpovedať Vaše otázky.