Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia









Domáce prejavy - 28. 11. 2003

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Prejav prezidenta SR J. E. Rudolfa Schustera na výročnom zasadnutí SRK pri príležitosti 10. výročia jej vzniku
dňa 28. 11. 2003


Vážený pán minister školstva Slovenskej republiky,
vážený pán prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
vážení páni rektori,
vážení hostia,
ctené dámy, vážení páni,

s potešením som prijal pozvanie osobne zavítať dnes medzi vás a pozdraviť vaše slávnostné výročné zasadnutie. Zároveň využívam túto možnosť aj na to, aby som vám ponúkol svoj pohľad na súčasné dianie v systéme vysokoškolského vzdelávania, ktorý, rovnako, ako celá naša spoločnosť, prechádza zásadnými zmenami. Oceňujem, že naše vysoké školstvo si, napriek mnohým problémom, stále udržiava svoj vysoký kredit a naši absolventi sú veľmi pozitívne vnímaní aj v rámci európskeho a svetového priestoru.

Na tejto potešujúcej skutočnosti má veľkú zásluhu aj Slovenská rektorská konferencia, ktorá už 10 rokov koordinuje činnosť rektorov vysokých škôl, aktívne vstupuje do tvorby vysokoškolskej politiky a participuje na reformnom procese s cieľom úspešne integrovať slovenské vysoké školy do európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Som presvedčený o tom, že vaše dlhoročné pedagogické i manažérske skúsenosti a rozsiahla zahraničná spolupráca sú v oblasti univerzitného vzdelávania, ale aj vedy a výskumu, garanciou nášho budúceho úspešného účinkovania v rodine najvyspelejších štátov starého kontinentu.

Chcel by som preto využiť túto príležitosť, aby som sa vám všetkým, súčasným členom rektorskej konferencie, ale samozrejme aj vašim doterajším predchodcom, úprimne poďakoval za vašu vysoko odbornú a kvalitnú prácu, ktorú v nie práve jednoduchých podmienkach vykonávate.

Myslím si, že pri bilancovaní svojej doterajšej činnosti môžete s uspokojením konštatovať, že stanovené ciele sa vám darí napĺňať. Oceňujem vaše postoje v zásadných otázkach ďalšieho smerovania nášho vysokoškolského systému. S uznaním sledujem váš aktívny prístup pri tvorbe legislatívy, pred časom hlavne pri náročnej a dlhotrvajúcej diskusii o podobe nového vysokoškolského zákona, či v prípade mnohých jeho ustanovení skôr polemike, ktorá sprevádzala tento neľahký proces. Vážim si, že ste si pevne stáli za svojím názorom a na báze fundovaných argumentov ste išli do vecí, o správnosti ktorých ste boli presvedčení. V tejto súvislosti oceňujem priebeh reforiem na našich vysokých školách, vychádzajúci z Bolonského procesu, ktorý usiluje o zosúladenie vysokoškolských sektorov zúčastnených krajín s cieľom vytvoriť otvorený európsky vysokoškolský priestor.

Pre Slovenskú republiku je príznačné, že každá nastupujúca vláda vo svojom programovom vyhlásení kladie oblasť výchovy a vzdelávania za svoju prioritu. Každý nový vládny kabinet chápe, že nádejná budúcnosť krajiny sa spája predovšetkým so vzdelanosťou a investíciami do nej. Tieto sa štátu zúročujú v podobe vzdelaných odborníkov, schopných viesť krajinu k prosperite a vysokej konkurencieschopnosti. Aj súčasná vláda sa zaviazala účinne riešiť problém dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva. Realita však obyčajne býva iná a, žiaľ, takmer pravidelne je to práve školstvo, kde dochádza ku škrtom a korekciám.

Tvrdím, že šetriť na vzdelaní je veľmi nešťastným rozhodnutím, na ktoré neskôr dopláca celá spoločnosť. To, čo zdanlivo dnes ušetríme, budeme musieť tvrdo zaplatiť. Vráti sa nám to ako bumerang - či už v podobe chýbajúcich odborníkov a následnými problémami vo vývoji hospodárstva, alebo náročným a bolestivým doháňaním už rozbehnutého vlaku, ktorý predstavuje systém školstva vo vyspelých krajinách. Tie rýchlo pochopili, že cesta k prosperite vedie cez vzdelanie a v tomto duchu pristupujú aj k jeho podpore.
Pre ilustráciu uvediem, že v roku 2000 vkladali krajiny OECD do vysokoškolského vzdelávania v priemere 1,3% HDP, z toho 1% išlo z verejných zdrojov. Situácia u nás sa od roku 1992, kedy bol tento pomer vyjadrený číslom 1,05% HDP neustále zhoršuje, čím sa prehlbuje priepastný rozdiel medzi okolitými štátmi a Slovenskom. Rovnako nepriaznivý je aj stav v oblasti financovania z verejných zdrojov, kde sa dostávame s hodnotou 0,34% HDP pre rok 2004 hlboko pod priemer krajín EÚ s úrovňou 0,9% HDP.

Z globálneho pohľadu predstavujú u nás v tomto roku financie do vzdelávania 3,54% HDP, z čoho podiel vysokého školstva je na úrovni necelých 0,8%. Na budúci rok je plánovaných 3,6% HDP, pre vysoké školstvo 0,73% HDP, čo nedosahuje ani úroveň rokov 1995-1998. V krajinách OECD činí priemer investícií do vzdelania celkovo 5 až 6 %. Je treba otvorene povedať, že ako predchádzajúca, tak ani táto vláda doposiaľ nesplnili svoje predsavzatia. O tom svedčí aj reálne navýšenie rozpočtu pre vysoké školy na tento rok, ktoré predstavuje päť stotín percenta HDP, čo je len polovica z vládou deklarovaného zvyšovania o 0,1% HDP. Musím konštatovať, že v takomto prístupe zakladáme v podstate zaostávanie školského systému pri zvládaní nových progresívnych technológií a metód, čo sa môže prejaviť na znížení konkurencieschopnosti absolventov našich vysokých škôl. Treba priznať, že máme ešte veľké rezervy, hoci sa už niektoré kroky urobili, napríklad prijatím novely vysokoškolského zákona a koncepcie vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie.

Neoddeliteľnou súčasťou vysokoškolského vzdelávania je veda a výskum. Vysoká škola bez kvalitného vedeckého zázemia nemôže dobre prosperovať. Ak teda nechceme dlhodobo zaostávať za univerzitami v zahraničí, musíme aj v tomto smere vykonať kroky, ktoré by plnohodnotne začlenili vedu na našich vysokých školách do celoeurópskeho priestoru. Veď podľa štatistík ročné výdavky na vedu a výskum u nás predstavujú len 0,66% HDP, kým napríklad susedné Česko investuje do tejto oblasti takmer dvakrát viac prostriedkov. Myslím si, že je potrebné v oveľa väčšej miere reflektovať celoeurópsky a celosvetový vývoj, oveľa viac investovať do nových informačných technológií, ku ktorým by mali mať prístup všetci študenti.

Znovu musím zdôrazniť myšlienku, že nám veľmi chýba dlhodobá vízia rozvoja do budúcnosti, hlavne v súvislosti so vstupom do EÚ. A to platí aj o ďalšom smerovaní vysokých škôl na Slovensku. Musíme si totiž uvedomiť, že v rámci zjednotenej Európy bude naše školstvo v oveľa väčšej miere konfrontované s vysokoškolskými systémami členských krajín. Nebude pre nás lichotivé, keď naše školy, našich učiteľov, ale aj študentov budú pokladať za chudobných príbuzných, ktorí sú síce vzdelaní, ale oveľa horšie podmienky ich znevýhodňujú tak, že sa nebudú môcť plnohodnotne zúčastňovať napríklad výmenných študijných pobytov a stáží, lebo naše školy a vedecké pracoviská neposkytujú vybavenie na súčasnej úrovni poznatkov.

Krátko sa zmienim o pripravovanom spoplatnení vysokoškolského štúdia, ktoré sa v minulých dňoch opäť dostalo do centra pozornosti odbornej i laickej verejnosti. Rozhodnutie vlády o jeho odklade na budúci akademický rok som uvítal. Vidím v tom totiž časový priestor pre vysoké školy oveľa lepšie sa pripraviť na nadchádzajúcu situáciu a zabezpečiť účinné nástroje, aby zostala zachovaná dostupnosť štúdia pre všetky vrstvy obyvateľstva. Diskusiu o finančnom príspevku môžem pripustiť iba vtedy, ak pôjde o zvýšenie motivácie študentov, a tým i kvality vzdelávacieho procesu, ale nie ako účasť na financovaní, o ktoré sa musí starať štát. Je tiež potrebné vytvoriť fungujúci systém štipendií a študentských pôžičiek, ktorý umožní študovať aj nadaným deťom nemajetných rodičov. Budem v tejto súvislosti neustále vyzývať vládu a poslancov, aby pri svojich rozhodnutiach dbali na túto rovnosť príležitostí.

Uplynulý týždeň posunul dianie v tejto oblasti o kúsok dopredu, keď ministri rezortu školstva a financií predstavili v konkrétnej podobe návrh poplatkov od budúceho akademického roka. Vo finančnom vyjadrení ide o sumy od 3 500 do 21 000 korún. Viem, že to nie je celkom v súlade s vaším návrhom. Slovenská rektorská konferencia žiadala nulovú spodnú hranicu školného a ja túto požiadavku v plnej miere podporujem. Preto som uvítal váš postoj, viem, že vedie ku kompromisu a verím, že systém pôžičiek a štipendií bude vypracovaný tak, aby bola zachovaná rovnosť šancí a aby úroveň príspevku neprekročila motivačnú hranicu. Nesmieme totiž dopustiť, aby sa vysokoškolské vzdelanie stalo luxusným tovarom, ktorý si môžu dovoliť len tí solventní.

Od vstupu do spoločenstva najvyspelejších európskych demokracií nás delí doslova pár chvíľ. Ten zbývajúci čas musíme premyslene využiť, aby sme boli v oblasti univerzitného vzdelávania dobre pripravení reflektovať novú situáciu našej krajiny. Je predsa naším záujmom, aby absolventi slovenských univerzít obstáli na celoeurópskom trhu práce a stali sa, ak to tak môžem povedať, vyhľadávaným tovarom.

Predovšetkým v školstve by sme sa mali snažiť čo najrýchlejšie dobehnúť úniu. Poučme sa zo skúseností tých krajín, ktoré v priebehu pár rokov zaznamenali prudký hospodársky rast práve vďaka tomu, že si za základ prosperity postavili kvalitný vzdelávací systém. Vzdelanosť je totiž jediná hodnota, ktorú nám nikto nevezme. Môžeme ňou iba získať, a to tak celá spoločnosť, ako každý jednotlivec.

Vážení páni rektori,

ste najvyššími predstaviteľmi našich vysokých škôl a univerzít. Preto predovšetkým na vašich pleciach leží ťarcha zodpovednosti za to, ako zvládneme tie náročné úlohy, ktoré stoja pred nami, aby sme čestne obstáli v silnej konkurencii.

Minulú sobotu som pri preberaní prestížnej ceny na Bolonskej univerzite ukončil svoj príhovor posolstvom, ktoré je vysoko aktuálne aj v našich podmienkach, a preto ho rád zanechám aj vám. Buďte nároční na seba, učte sa jeden od druhého, spoznávajte svet, hľadajte pravdu. A nezabúdajte na poctivosť, korektnosť a dobré medziľudské vzťahy. Som presvedčený o tom, že to sú hodnoty, ktoré budú prínosom pre celú spoločnosť. Nikto nám totiž nedá zadarmo do vienka blahobyt, musíme si ho sami vybudovať. A k tomu nám treba dostatok schopných vzdelaných odborníkov, ktorých výchova je vo vašich rukách. Želám vám preto do ďalších rokov vašej práce predovšetkým pevné zdravie a veľa síl, potrebných na úspešné zvládnutie vytýčených úloh.