Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Prejavy v zahraničí - 19. 4. 2002

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí


Ďakovná reč prezidenta SR za udelenie čestného doktorátu Akadémia Gorniczno – Hutniczna, Krakov
19. apríla 2002


Vaša (e) Excelencia (e), Magnificencie, Vysoký senáte, Spectability, vážené dámy a páni.

Dovoľte mi poďakovať sa za vysokú poctu, doktorát honoris causa, ktorý mi udelila Akadémia Gorniczo – Hutnicza Kraków, jedna z najstarších vysokých technických škôl v Poľsku, ktorá vychovala celý rad vynikajúcich vedcov, skvelých praktikov, ale aj popredných verejných činiteľov – profesorov Goetela, Golomba, Litvinišina, Krupinského, zakladateľa Svetových baníckych kongresov, profesora Zalewského, Stempińského, Budrika, profesora Jána Janowského, jedného z rektorov tejto vysokej školy, vynikajúceho vedca v oblasti výroby surového železa a tiež významného politického činiteľa, bývalých a súčasných ministrov vlád Poľskej republiky profesorov Syryjczyka, Handtkeho a Widzyka a pri všetkej skromnosti aj absolventa AGH profesora Františka Šišku, DrSc. z TU v Košiciach a mnohé ďalšie osobnosti známe v Európe i v zámorí.

Moje vrúcne poďakovanie patrí jeho magnificencii pánovi rektorovi prof. Tadeusiewiczovi, vedeniu Akademie Gorniczo - Hutniczej v Krakówe a všetkým, ktorí návrh na udelenie tohto vysokého ocenenia mojej dlhoročnej vedeckej a odbornej práce aktívne podporili, vrátane Technických univerzít z Krakowa a Wroclavy.

K sídlu Vašej, a teraz už i mojej Alma Mater ma viaže dlhoročný úctivý, obdivný i praktický vzťah. Obdivujem históriu a historické pamiatky Krakova, jeho génius loci, šarm, intelektuálny a umelecký duch, vlastenectvo, spôsob, akým uchovávate Vaše tradície a ako dokážete odovzdať minulosť mladej nastupujúcej generácii.

Krakov pre mňa znamená i dve mimoriadne osobnosti, ktoré v úcte obdivujem. Je to Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý ako kardinál pôsobil v tomto meste a zanechal v ňom nezmazateľné stopy. Mal som tú česť viackrát sa s ním stretnúť, či už na Slovensku, kde som ho v roku 1990 vítal ako predseda Slovenskej národnej rady, alebo v roku 1995 v Košiciach, kde som ho vítal ako primátor, taktiež vo Vatikáne, ktorý som za jeho pontifikátu opakovane ako prezident Slovenskej republiky navštívil. Rozhovor s ním ma vždy mimoriadne duševne obohatil a povzbudil. O to viac si vážim, že Svätý Otec Ján Pavol II. bol takisto poctený najvyššou čestnou vedeckou hodnosťou AGH Krakow v apríli roku 2000.
S Krakovom spájam aj ďalšiu charizmatickú osobnosť, Jeho Eminenciu kardinála Macharského. Aj s týmto vzácnym mužom som sa viackrát stretol, či už v tomto meste, na Slovensku, alebo aj vo Vatikáne.


Prevažná časť môjho aktívneho života je však spojená s mestom Košice, v ktorom som bol trikrát zvolený za primátora. Vždy ma zaujímala história môjho mesta i východoslovenského regiónu. Významnú kapitolu dejín pritom predstavujú slovenské, resp. uhorské vzťahy s Poľskom, pre Košice a východné Slovensko potom vzťahy miest Krakov a Košice.

Významnou kapitolou dejín Košíc a Krakova je vzájomný obchod. Pravidlá medzinárodného obchodného spojenia na trase Košice – Krakov určila dohoda poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého a uhorského kráľa Karola Róberta v roku 1335. Doslova unikátnou je zmluva z 25. februára 1394 označovaná ako “pakt vzájomnosti” (pactum mutuum), ktorý potvrdzuje vzájomné výhody a ústupky platné pre kupcov z Košíc a Krakova. Táto zmluva je v poľských dejinách známa ako Košické privilégiá (Przywileje Koszyckie). Súčasne je to jeden z najstarších európskych dohovorov o obchodovaní. V samotnom panstve Jagelovcov boli Košice z hľadiska práv najvážnejším a takmer rovnoprávnym partnerom Krakova.

Zaujímavý z hľadiska našich vzťahov je vývoj košického mestského erbu. Vo štvrtej erbovej listine sa objavuje polovica orlice ako doklad veľmi úzkych vzťahov s Poľskom. Mesto polovicu poľskej orlice dostalo do svojho erbu v roku 1502 od kráľa Vladislava Jagelovského za to, že doslova svojou krvou bránilo záujmy kráľa pred uchádzačom o poľský trón Jánom Albertom.

Košice a Krakov si však boli blízke nielen v minulosti. Rád spomínam na dobu asi pred 30. rokmi, kedy som sa ešte ako pracovník Východoslovenských železiarní Košice podieľal na prehlbovaní odbornej spolupráce s Hutou Krakov. Spomienky na spoluprácu sa viažu aj k dobe o niečo neskoršej, kedy ako člen vedeckej rady košickej techniky som pomáhal rozvíjať spoluprácu Vašej i našej košickej vysokej školy a zainteresovávať na takej spolupráci aj košické pracovisko Slovenskej akadémie vied a príslušných krakovských partnerov.

Som veľmi rád, že súčinnosť Technickej univerzity v Košiciach a AGH Krakov prežila roky dejinných zmien a pokračuje až do súčasnosti. Ako príklad slúži skutočne dlhoročné aktívne partnerstvo Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach s Fakultou metalurgie, či s Fakultou zlievárenstva, alebo s Fakultou materiálového inžinierstva a Inštitútom neželezných kovov AGH. Táto spolupráca má mnohoraké podoby – od spoločnej organizácie odborných podujatí, spoločné riešenie výskumných úloh cez spoločné publikovanie vedeckých a odborných príspevkov. Okrem Hutníckej fakulty TU v Košiciach sa dlhodobo a úspešne rozvíja spolupráca s pracoviskami AGH Krakov aj na Fakulte BERG, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Strojníckej fakulte, Stavebnej fakulte, či Ekonomickej fakulte košickej Technickej univerzity. Za potvrdenie významu tejto spolupráce považujem aj účasť vedúcich predstaviteľov partnerskej košickej Technickej univerzity na čele s pánom rektorom prof. Sinayom na tomto dnešnom slávnostnom akte.

Košice v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia patrili z ekologického hľadiska medzi najviac znečistené mestá v rámci bývalého Československa. Išlo najmä o znečistenie ovzdušia prachom, ale i o ďalšie bionegatívne faktory.

Hlavnými zdrojmi škodlivín boli okolité priemyselné závody (z ktorých niektoré boli umiestnené priamo v intraviláne). ale aj lokálne kotolne, individuálne vykurovanie domácností, narastajúca doprava. V ovzduší mesta bol prach s obsahom horčíka a železa, dioxidov síry, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, sírouhlíka, kyanidov, so stopami kovov a výfukové plyny. Pôda bola intoxikovaná horčíkom, sulfidmi, ťažkými kovmi. Povrchová voda obsahovala oleje, železo, cín, kyseliny, sírany, dechtové látky.

Toto bol stav vecí, keď som sa začal angažovať vo vedení mesta Košice. Ekologické problémy mesta a ich riešenie sa stali mojou srdcovou záležitosťou. V tom čase som začal aj so širšou publikačnou činnosťou o zhoršujúcom sa životnom prostredí mesta a spôsobe jeho riešenia. S vďačnosťou spomínam na vtedy začatú širšiu spoluprácu s Baníckou fakultou vtedajšej Vysokej školy technickej v Košiciach pri riešení environmentálnych problémov.

Problematike vplyvu magnezitových exhalátov na životné prostredie Košíc bola z väčšej časti venovaná aj moja dizertačná práca z roku 1984 “Niektoré ekonomicko – ekologické aspekty rozvoja Košíc”, ktorú som obhájil na Baníckej fakulte vtedajšej Vysokej škole technickej v Košiciach.

Celkový vývoj dokazuje, že vzťah k ekológii, uvedomenie si úzkej spätosti environmentu a ľudských bytostí sa stáva jednou zo základných podmienok prežitia. Vo svete, ktorý sa stále viac a viac spája najrôznejšími väzbami, sa citlivý postoj k životnému prostrediu a k životu na tejto planéte vôbec, stáva predpokladom zachovania homo sapiens ako druhu. A čo je najpodstatnejšie v súvislosti s dnešným aktom je fakt, že naša TU v Košiciach sa od roku 1974 intenzívne venuje príprave inžinierov pre riešenie ekologických a environmentálnych úloh. Môžem s radosťou a uznaním konštatovať, že pri zavádzaní tohto študijného odboru boli podklady z AGH Krakov vzorom a výbornou pomôckou.
Ak som už začiatkom sedemdesiatych rokov začal prakticky riešiť problémy životného prostredia znížení prašných spádov, zlepšením kvality ovzdušia odstránením škodlivých imisií, budovaním nových parkov a fontán, vrátením vody do širšieho i samotného centra mesta obnovením aspoň časti pôvodného starého mlynského náhonu, zvýšením čistoty mesta, rekonštrukciou mestskej pamiatkovej rezervácie, nebolo to kvôli tomu, že sa o tejto vedeckej disciplíne začalo stále viac publikovať najmä v teoretickej rovine.