Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia









Domáce prejavy - 2. 9. 2002

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera pri udeľovaní štátnych vyznamenaní na Bratislavskom hrade
2. septembra 2002


Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený podpredseda vlády Slovenskej republiky,
vážení laureáti, Excelencie,
ctené dámy, vážení páni,


stretávame sa pri príležitosti 10-teho výročia prijatia základného zákona nášho štátu – Ústavy Slovenskej republiky. Oslavy tohto sviatku bývajú už tradične umocnené slávnostným aktom udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní významným osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj našej spoločnosti.

Pre občanov našej vlasti práve prijatie historicky prvej slovenskej ústavy sa stalo skutočným základným kameňom našej štátnosti a otvorilo nám nové možnosti. Po prvý raz sme dostali šancu žiť v samostatnom demokratickom štáte, po prvý raz máme možnosť sami rozhodovať o našom smerovaní, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a byť rovnoprávnymi partnermi ostatným demokratickým krajinám sveta. Aj keď sa v priebehu času ukázalo, že niektoré ustanovenia ústavy treba upraviť či prijať nové, v žiadnom prípade nemožno spochybniť kľúčový význam tohto základného zákona prijatého 1. septembra 1992. Práve na jeho základe vznikla samostatná Slovenská republika a práve táto ústava sa stala skutočnou zmluvou medzi našimi občanmi a štátom, ktorá garantovala základné práva a slobody.

Prvé okrúhle výročie prijatia Ústavy SR môže byť súčasne podnetom k istej inventúre prejdenej cesty, ale aj k formulovaniu konkrétnej vízie toho, kam chceme našu spoločnosť doviesť v horizonte ďalších desiatich - pätnástich rokov. Ak budeme mať jasno v tejto otázke, potom sa nemusíme obávať ani o ďalšiu budúcnosť, pretože budeme môcť nadviazať na výsledky, ktoré vzišli z uvážených predsavzatí nášho dlhodobého smerovania.

Modernizácia Slovenska, uskutočnená v zložitých podmienkach druhej polovice minulého storočia, sa po novembri ´89 umocnila budovaním demokratickej spoločnosti, trhového systému a právneho štátu, ktorý by sa mal stať v najbližšom čase plnohodnotnou členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Tento proces by mal doviesť našu krajinu z donedávna relatívne uzavretej k otvorenej spoločnosti, v ktorej sa národné hodnoty budú spájať s európskymi a ich výsledkom bude vyspelá, prosperujúca spoločnosť. Cesta k tomuto cieľu isto nie je a nebude jednoduchá, ale každé iné smerovanie by viedlo našu krajinu do izolácie a znamenalo by krok späť.

Netreba si dnes, napriek jubilejnému pristaveniu, zastierať, že sme na budovanie vlastnej štátnosti neboli po novembri ´89 dostatočne pripravení. Často nám chýbala reflexia národnej či štátnej ideológie, konkrétne formulovaných národných záujmov. V zložitej situácii konštituovania demokracie po roku 1989 sa tak občania k pozitívnej hodnotovej orientácii museli prepracovávať skôr sami. Museli si nájsť svoje miesto doma, ale aj v Európe, vytvoriť si aj v časoch globalizácie silný pocit identity - miestnej, regionálnej, národnej aj štátnej, pocit hrdosti na svoju vlasť, ktorý by sa neprejavoval iba pri hokejových šampionátoch.

Slovenská republika je príkladom toho, že význam štátu nemusí byť daný iba počtom obyvateľov, rozsahom, geografickou polohou územia či historickým vývojom spoločnosti. Podstatným je totiž dosiahnutý stav vývoja našej spoločnosti, kvalita jej života. A tu sme v mnohých ohľadoch, napriek všetkým problémom, predsa len dosiahli nezanedbateľné výsledky, pod ktoré sa podpísali mnohí naši občania, ktorí pochopili svoju prácu, tvorbu, životné poslanie ako čosi, čo presahuje úzko osobné ambície či súkromný život.

K takýmto ľuďom patríte isto aj vy, dnešní nositelia Radu Ľudovíta Štúra. Život každého z vás je naplnený činorodou prácou v tých najrozličnejších oblastiach života. Výsledky Vašej práce v mnohom ovplyvnili nielen Vás a Vaše okolie, ale aj oblasť, v ktorej pôsobíte a v širšom kontexte celú spoločnosť.

Návrhy nominantov na udelenie štátnych vyznamenaní prechádzajú náročným výberom. Pri svojom rozhodovaní o jednotlivých kandidátoch na prvé miesto kladiem celospoločenský prínos práce. Som totiž pevne presvedčený o tom, že človek, schopný nadradiť záujem spoločnosti nad vlastný, zriecť sa častokrát svojho pohodlia i materiálneho zisku, je nositeľom tých najcennejších morálnych hodnôt. Vysoko si vážim to, čo ste dokázali a vzdávam vám svoju úctu a obdiv.

Moja osobitná vďaka patrí plukovníkovi Ľubomírovi Orságovi, ktorému udeľujem štátne vyznamenanie „in memoriam“. Tento mladý človek, manžel, otec rodiny, žiaľ, už nie je medzi nami. Svieca jeho života navždy zhasla 19. júla roku 2001, kedy pri plnení služobných povinností tragicky zahynul v pozorovateľskej misii v Macedónsku.

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som vám v túto slávnostnú chvíľu za vašu činorodú prácu z celého srdca poďakoval v mene svojom i v mene všetkých občanov našej vlasti. Do ďalších rokov vám želám pevné zdravie, šťastie, spokojnosť v osobnom živote a neutíchajúci tvorivý elán.