Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia









Domáce prejavy - 1. 12. 2003

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR


Vystúpenie prezidenta SR na odbornom seminári o otázkach vzdelávania a zdravého bývania rómskych komunít,
1. 12. 2003, Spišská Nová Ves


Vážená pani splnomocnenkyňa vlády,
milé dámy a vážení páni,

dnešný odborný seminár je venovaný hľadaniu spôsobov zlepšenia kvality života rómskych komunít predovšetkým cestou vzdelania a osvety.
Práve preto sme na toto stretnutie pozývali vás, ľudí z praxe, ktorí sa tejto problematike venujete veľmi intenzívne.
Zlepšenie kvality života rómskych komunít je otázka, na ktorú dlhé roky hľadáme správne odpovede. Vznikajú návrhy, plány, národné a medzinárodné programy – máme úspechy, ale možno ešte viac neúspechov. To nás však nesmie odrádzať, naopak, aj z neúspechov si musíme zobrať ponaučenie do budúcnosti.
Od nástupu do funkcie prezidenta venujem osobitnú pozornosť problémom Rómov, ktoré pokladám za mimoriadne vážne, pričom sa snažím využiť svoje predchádzajúce skúsenosti. Moje iniciatívy, zamerané na zlepšenie ich ekonomickej a sociálnej situácie, vychádzali a vychádzajú z toho, že ich postavenie nie je len problém Slovenska, ale aj susedných štátov a celej Európy. Práve preto som nedávno oslovil prezidentov Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Bulharska a vyzval ich k spoločnému postupu pri hľadaní riešenia situácie Rómov a k vzájomnej pomoci v tejto oblasti. Ide o krajiny, ktoré sa spolu s nami, respektíve v ďalšom kole rozširovania, stanú členskými štátmi Európskej únie a na území ktorých žije značná rómska menšina.
Od všetkých štyroch prezidentov som dostal kladnú odpoveď, všetci vyjadrili svoju pripravenosť všemožne podporovať intenzívnu, ale predovšetkým neformálnu výmenu skúseností odborníkov a terénnych pracovníkov. Osobitne ma teší pozitívna reakcia pána prezidenta Václava Klausa, veď vzťahy medzi našimi štátmi priam v pravidelných intervaloch zaťažuje zvýšená migrácia Rómov zo Slovenska do Česka, ako dôsledok ich zlej sociálnej situácie. Naše dnešné stretnutie, ktorého sa zúčastňujú Rómovia a ne-Rómovia, predstavitelia štátnej správy, samosprávy a mimovládnych organizácií, by malo pripraviť medzinárodné rokovanie expertov o tejto problematike. Mali by sme sa podeliť o pozitívne skúsenosti, urobiť akýsi zoznam úspešných programov, ako i pomenovať prekážky a problémy, ktoré sťažujú alebo znemožňujú realizáciu mnohých projektov, od ktorých sme právom očakávali úspech. Bol by som rád, keby sa tento proces podarilo dotiahnuť až do summitu prezidentov, a to ešte pred našim vstupom do EÚ. Mali by sme spoločne deklarovať naše stanoviská, sformulovať spoločné ciele a vytýčiť cesty na ich dosiahnutie. Musíme urobiť ďalší krok, lebo demokratická a humánna spoločnosť sa nemôže zmieriť s tým, že početná skupina jej členov žije pod hranicou biedy, v nedôstojných podmienkach, segregovaná od väčšiny, s minimálnou nádejou na zlepšenie svojho života z vlastných síl.
Aj situácia značnej časti Rómov potvrdzuje, že potrebujeme moderný, európskym normám zodpovedajúci antidiskriminačný zákon, ale hlavne zásadnú zmenu pohľadu väčšiny na rómsku menšinu. Musíme voči nej uplatňovať princíp pozitívnej diskriminácie. Mnohí – politici aj radoví občania – sa obávajú už aj tohto slovného spojenia. Musíme si však jasne uvedomiť, že toto je jediná schodná cesta, ak chceme, aby Rómovia mali rovnaké šance, ako ostatní občania tejto republiky. Verejnosť treba presvedčiť o tom, že je to v záujme nás všetkých a po prechodnom a finančne nesporne náročnom období, sa určite ukáže, že to bola dobrá investícia. Nemôžeme sa pokladať za humánnu spoločnosť, ak to neurobíme.
Je potrebné začať so vzdelávaním, uviesť do praxe alternatívne vzdelávacie programy pre rómske deti od predškolského veku, premyslený systém internátnych škôl, až po univerzitu. Pod pojmom „alternatívny“ mám na mysli vzdelávacie programy na vyrovnávanie šancí v záujme ďalšieho úspešného štúdia. Veľmi sľubne sa rozbehol program prípravy a využitia rómskych asistentov, veď vzdelávanie rómskej menšiny je nepochybne najdôležitejší a najperspektívnejší krok. Treba však dosiahnuť, aby sa vyškolení rómski asistenti primeraným spôsobom mohli zapojiť do vzdelávacieho procesu na školách, aby nevykonávali podradné práce – keď je to nutné, treba požiadať o pomoc a spoluprácu samosprávu.
Od Európskej únie môžeme získať financie na takéto programy. Pre čerpanie z fondov EÚ sú však potrebné nielen kvalitné projekty, ale aj ich efektívne využitie.
Ďalej musí nasledovať postupné zlepšenie bytových podmienok Rómov, a to predovšetkým svojpomocnou výstavbou bytov, čo bude prvý krok aj na ceste k radikálnemu zlepšeniu ich zdravotnej situácie. Treba konať, veď vieme, že Rómovia sa dožívajú o 10-12 rokov menej ako majoritné obyvateľstvo. Je to alarmujúci údaj.
Musíme hľadať nové prístupy. Mnohé zdevastované sídliská sú dôkazom toho, že bytový problém Rómov sa nedá riešiť výstavbou sídlisk. Ako schodná cesta sa javí skôr pridelenie pozemku, poskytnutie stavebného materiálu alebo výhodných pôžičiek, aby si svojpomocne postavili vlastný zdravý dom. V tejto oblasti by mali byť aktívnejšie aj samosprávy, mali by sa všemožne snažiť, nájsť financie pre výstavbu vyhovujúcich bytov. Štátna správa a samospráva by im mala byť nápomocná hlavne pri riešení nespočetných problémov s vlastníctvom pozemkov.
Je to však predovšetkým zodpovednosť vlády, aby sa mnohé veľmi sľubné programy zrealizovali. Musí vyčleniť dostatok prostriedkov na ich financovanie, v opačnom prípade nepostúpime ani o krok. Z našej skromnej štátnej pokladnice by sa malo vyčleniť viac aj na vytváranie pracovných možností. Napríklad, oživenie tradičných rómskych remesiel by malo nielen ekonomický efekt, ale posilnilo by aj identitu Rómov, ich hrdosť na svoje korene.
Najťažšie bude, samozrejme, odstránenie tých rómskych osád, kde žijú ľudia v hlbokej biede, v chatrčiach bez elektriny, vody, kanalizácie, medzi kopami odpadu, bez ciest, bez práce a nádeje, že ju získajú.
V Česku sa opäť zvyšujú obavy zo zvýšenej migrácie slovenských Rómov. Prieskumy však ukázali, že migrujú do Česka nie v nádeji na využitie sociálneho systému, lebo na to nemajú možnosť, ale v nádeji, že získajú prácu. Musíme priznať, že pracovných príležitostí je v Česku viac, a pracovný trh nie až v takej miere diskriminačný, ako na Slovensku.
Veľa problémov nám v zahraničí spôsobila aj široko medializovaná kauza údajnej násilnej sterilizácie rómskych žien. Skutočnosť, že vyšetrovacie komisie nezistili trestné činy, neznamená, že túto problematiku netreba pozorne sledovať. Už aj náznaky diskriminácie a rasizmu treba dôkladne vyšetriť a zistené trestné činy potrestať. Všetky tieto úlohy môžeme však zvládnuť len vtedy, ak sa na ich realizácii budú aktívne podieľať aj samotní Rómovia.
Treba ich zainteresovať do už rozbehnutých, aj nových programov, treba napomáhať zvýšeniu ich sebaorganizačnej schopnosti.
Treba si uvedomovať, že keď hovoríme o Rómoch, hovoríme o veľmi rôznorodých komunitách. Žiaľ, zatiaľ je najmenšia práve tá skupina, ktorá sa snaží integrovať do väčšinovej spoločnosti, je vzdelaná, má zamestnanie. Čo najskôr treba pomôcť tým Rómom, ktorí si vytýčili práve tento cieľ, ale v jeho dosiahnutí im bránia predovšetkým ekonomické problémy.
Ako najschodnejšia sa ukazuje cesta stanovenia priorít, postupného napredovania riešením jednej oblasti po druhej. Samozrejme sú to vzájomne prepojené problémy, ale riešiť všetko naraz sa nedá, vedie to len k zbytočnému rozdrobeniu aj tak nepostačujúcich zdrojov.
Kde začať? Som presvedčený o tom, že úspešní budeme iba vtedy, ak sa predovšetkým ujmeme detí a mládeže, lebo starý strom už nepresadíš. Začať treba už v predškolskom veku, iba tak dosiahneme, že rómske deti nebudú začínať školskú dochádzku viacnásobne handicapované. Ak im chceme dať šancu na lepší život, musíme im dať šancu na získanie aspoň základného vzdelania. Ďalším, podľa možnosti paralelným, krokom by mala byť osveta rómskych žien, matiek rodín.

Vážené dámy a páni,

stojíme pred nesmierne ťažkou úlohou, ktorá bude zároveň skúškou zrelosti, trpezlivosti, tolerancie a humanity väčšinovej spoločnosti. Zatiaľ nemôžeme hovoriť o nejakých prevratných výsledkoch. Chcel by som však zdôrazniť slovíčko „zatiaľ“. Snaha konať je totiž stále silnejšia, a ja som pripravený pomôcť a pevne verím, že aj poznatky z tohto odborného seminára a následné medzinárodné rokovania prinesú želateľný úspech.

Ďakujem vám za pozornosť.