Prezident SRKancelária PrezidentaŠtátne symbolyAktuality a PrehľadyÚstavné právomociPrechádzka sídlomVirtuálna komunikácia







Prejavy v zahraničí - 27. 11. 2002

Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí


Inauguračný prejav prezidenta SR pri príležitosti udelenia čestného doktorátu na Sofijskej univerzite Klimenta Ochridského
Sofia, 27. novembra 2002



Vaša Magnificencia pán rektor,
vážené promočné kolégium,
vážené Spektability, Honorability,
vážené Excelencie,
vážení prítomní,


pred malou chvíľou sa mi dostalo vysokej pocty. Prestížna Sofijská univerzita svätého Klimenta Ochridského mi udelila čestný titul doctor honoris causa. Dovoľte mi, vážené promočné kolégium, vzácni hostia a prítomní, poďakovať sa za túto vysokú poctu, ktorá ma napĺňa radosťou, ale aj veľkým záväzkom voči škole, ktorá je prvou vysokou školou v Bulharsku a má vysoký kredit a vážnosť nielen na Balkáne, v Európe, ale na celom svete. Rovnako ma teší, že sofijská univerzita je v súčasnosti najväčším vedeckovýskumným strediskom v Bulharsku, v krajine, s ktorou má Slovensko tradične dobré vzťahy.
Dlho som rozmýšľal, na čo upriamiť pozornosť vo svojej inauguračnej reči. Isto by sa žiadalo hovoriť o súčasných slovensko-bulharských vzťahoch, alebo o budúcnosti našej spolupráce v európskom a celosvetovom kontexte. Ale ja sa úmyselne vrátim k histórii, ktorá navyše spája naše dva národy, pretože, ako povedal bývalý americký prezident Thomas Jefferson, kto nepozná minulosť, nemôže správne pochopiť prítomnosť, ani formovať budúcnosť.
Sv. Gorazd a sv. Kliment patrili k najvýznamnejším a najbližším učeníkom sv. Cyrila a Metoda. Práve tu, v Bulharsku, sú uctievaní spolu s ďalšími tromi-štyrmi ako svätí sedmopočetníci. Naschvál hovorím s tromi-štyrmi, lebo popri Naumovi a Angelárovi, bol Sáva a Vavrinec najskôr jedna a tá istá osoba. Samozrejme, že medzi sedmopočetníkmi sú aj sv. Cyril a sv. Metod.
Klimenta a Gorazda nespomínam náhodou. Sofijská univerzita nesie meno svätého Klimenta a prvým svätým Slovákom je spomínaný Gorazd. Netajím sa tým, že práve títo dvaja učeníci ma popri sv. Cyrilovi a Metodovi - ktorých Svätý Otec Ján Pavol II. právom povýšil na patrónov Európy, teda i Bulharska a Slovenska - najviac zaujali. O svätom Klimentovi vieme toho pomerne veľa aj vďaka takým dielam ako je Život Klimenta, Slávoslovie horlivým slovanským osvietiteľom či Ochridská legenda, ale na znalosti o svätom Gorazdovi sú dejinné pramene veľmi skúpe a nezachoval sa žiadny jeho životopis. Je to prekvapujúce, pretože Gorazd bol prvým z cyrilo-metodských učeníkov, čo súhlasne potvrdzujú všetky doteraz objavené pamiatky. Keďže ma Gorazd, ako prvý náš svätec, zaujal dávnejšie, preštudoval som všetky dostupné materiály a dospel k viacerým zaujímavým zisteniam. K histórii som mal totiž vždy blízko a neraz som sa zaoberal ňou aj vo svojich dramatických a literárnych dielach.
Svätého Cyrila a Metoda uctievame nielen na Slovensku, ale aj vy tu v Bulharsku. Títo slovanskí vierozvestovatelia a zakladatelia slovanského písomníctva patrili k najväčším osobnostiam, akých sme kedy mali. Právom však môžeme byť hrdí aj na Klimenta a Gorazda.
Ak dovolíte, vaša Magnificencia a vážené promočné kolégium, trochu viac sa pristavím pri sv. Gorazdovi, pretože o ňom vieme najmenej, napriek tomu, že spolu s Klimentom patril k najobľúbenejším žiakom sv. Cyrila a Metoda. A ešte čosi: všetko nasvedčuje tomu, že boli najbližší priatelia a vo všetkom si pomáhali. Najviac sa o Gorazdovi hovorí v spise Život Klimenta, ktorý sa niekedy označuje aj ako Bulharská legenda. A práve toto dielo viac ráz spomína Gorazdovo prvenstvo, dokonca sa mu pripisuje významnejšie postavenie ako mal sám Kliment, po ktorom je pomenovaná táto slávna univerzita. Ale o to teraz nejde, kto bol väčším učencom, potrební boli v tom čase všetci.
Napriek tomu, že o sv. Gorazdovi vieme toho najmenej, máme zo všetkých spolupracovníkov a učeníkov sv. Cyrila a Metoda najpresnejšie správy o jeho pôvode. Pochádzal z Veľkej Moravy, bol šľachticom a patril k vyššej vrstve. Na základe toponomastiky – náuky o zemepisných vlastných menách – vieme, že presnejšia lokalizácia jeho rodiska je v okolí Nitry. Pri dedine Močenok sa nachádza osada Garádza, teraz Gorazdov. A pri meste Galanta je zase obec Garažd, čo vzniklo pomaďarčením staroslovienskoho Goražď (s mäkkým jerom na konci), čiže Gorazdov, Gorazdovo. Netreba zabúdať, že mäkký jer na konci má v staroslovančine a v cirkevnej slovančine funkciu privlastňovania. Dá sa teda predpokladať, že Gorazdova rodina tu vlastnila rozsiahle majetky.
Sv. Gorazd sa narodil okolo roku 830 a latinské vzdelanie zrejme získal ešte pred príchodom byzantskej misie vedenej sv. Cyrilom a Metodom. Poznal latinskú kultúru, tradície a nepochybne aj obrad, čo sa o všetkých učeníkoch nedalo povedať. Keď sa sv. Metoda pred smrťou pýtali, koho určuje za svojho nástupcu, ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný. To buď vôľa Božia, i vaša láska, ako i moja.“
Často diskutovanou otázkou je, kedy bol Gorazd vysvätený za kňaza. Najskôr prijal svätenie počas prvej cesty solúnskych bratov Cyrila a Metoda do Ríma. V Živote Konštantína sa konkrétne píše, že „viacerí boli rukopoložení na kňazov“. Určite bol medzi nimi aj Gorazd. Rovnako nevyjasnenou otázkou je, či Gorazd bol pri Metodovej smrti už biskupom, alebo ešte nie. A keď áno, kedy a kde prijal biskupskú chirotóniu? Jedna z verzií hovorí, že bol vysvätený v Konštantinopole počas Metodovej návštevy okolo roku 882. Vylúčiť nemožno ani to, že bol vysvätený v Ríme počas niektorej cesty sv. Metoda. Ani jedno, ani druhé sa dnes už nedá dokázať, ani vyvrátiť. Ja sa však prikláňam k názoru, že Gorazd bol vysvätený za biskupa na Veľkej Morave. Logika totiž hovorí, že keď bol Metod arcibiskupom a Veľká Morava samostatnou cirkevnou provinciou - metropoliou, okrem Metoda museli na Veľkej Morave pôsobiť aj ďalší biskupi, ktorých vysvätil samotný Metod. Gorazd predsa patril k najlepším učeníkom a tak je predpoklad, že ho vysvätil za biskupa medzi prvými práve on. Nakoniec existencia metropolie si vyžaduje mať viacerých biskupov.
Inou kapitolou, i keď smutnou, je vyhnanie cyrilo-metodských učeníkov z Veľkej Moravy. Pápež Štefan V. poslal roku 885 na Veľkú Moravu dva listy. Prvý bol adresovaný Svätoplukovi, druhý bol pre biskupa Dominika a kňazov Jána a Štefana, pápežských legátov. V listoch bol vyslovený zákaz bohoslužieb v slovanskom jazyku, zákaz vykonávania arcibiskupskej služby Gorazdovi a jeho predvolanie do Ríma, obvinenie Metoda z kacírstva a krivej prísahy, poučenie o Najsvätejšej Trojici a ustanovenie nemeckého biskupa Vichinga za správcu veľkomoravskej cirkvi. Zákaz slovanského bohoslužobného jazyka bol veľmi prísny. „Avšak pobožnosti a sväté sviatosti a omšové bohoslužby, ktoré sa tenže Metod opovážil slúžiť slovienskym jazykom, hoci sa pri najsvätejšom tele blahoslaveného Petra prísahou zaručil, že to viac neurobí – (my) zhroziac sa hriechu (spáchaného) jeho krivou prísahou, zakazujeme z Božej a našej apoštolskej moci, pod trestom uvrhnutia do kliatby, aby sa toho odteraz nikto a v nijakom prípade nedopustil.“ Keďže Metod a jeho učeníci rozkaz neuposlúchli, Viching, známy odporca cyrilo-metodskej misie, mohol so svojimi spolupracovníkmi naložiť s druhou stranou ako uznal za vhodné. Začalo sa veľké prenasledovanie. Počas dišpút pred kráľom Svätoplukom Kliment s Gorazdom bránili pamiatku svojich učiteľov. Napríklad v VIII. kapitole Života Klimenta sa píše: „A Metodovi učeníci odpovedali prostredníctvom Gorazda a Klimenta: Že Metod je ešte živý, my veľmi dobre vieme od Pána hovoriaceho, že kto v neho verí, bude žiť, aj keby zomrel... V čomže hrešíme, keď máme takého učiteľa, ktorý žije v Bohu, ktorý je duchovne s nami a posilňuje nás proti vám...“ Niektorých učeníkov vichingovci predali do otroctva, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sávu, Angelára a mnohých ďalších uväznili a mučili. Hrozilo však, že ľud, ktorý mal rád cyrilo-metodských učeníkov, povstane, preto ich v noci vyviedli na hranicu k rieke Dunaj a vyhnali z územia Veľkej Moravy. Väčšina z nich sa vybrala do Bulharska. S istotou môžeme povedať, že na juh sa dostal Kliment, Nauma a Angelár. Čo sa stalo s Gorazdom, nevieme. Buď zomrel za zvláštnych okolností, alebo dožil zabudnutý a opovrhnutý kdesi na mieste, kde nemohol pokračovať vo svojej učiteľskej práci. Prípadne sa stal pustovníkom, utiahol sa do samoty a venoval sa len modlitbám, napokon takúto túžbu mal aj sv. Metod. Hypotézy o živote sv. Gorazda po vyhnaní z Veľkej Moravy sú teda rôzne. Jedny tvrdia, že ostal na Veľkej Morave a stiahol sa z verejného života, ďalšie hovoria o tom, že zomrel pri prenasledovaní. Sú aj také verzie, že odišiel buď do Čiech, prípadne do Poľska, Chorvátska, alebo Bulharska. Osobne sa prikláňam k verzii, že prišiel do Bulharska, kde okolo roku 880 aj zomrel. Protiargumentom môjho názoru je však výrok zo VII. kapitoly Života Klimenta, kde sa píše, čo povedali Vichingovi prívrženci: „Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdielne od našich, vyčíta nám naše hriechy a ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod“. Z toho vyplýva, že Gorazd bol najnebezpečnejším učeníkom, a preto sa ho potrebovali zbaviť. Môže to byť pravda, ale i nemusí byť.
Silným argumentom, že Gorazd skončil v Bulharsku, je zmienka v Katalógu bulharských arcibiskupov z polovice 12. storočia, kde sa Gorazd spomína ako tretí bulharský arcibiskup ešte pred Klimentom. Názor, že sv. Gorazd odišiel z Veľkej Moravy do Bulharska som nadobudol i tým, že liturgická úcta u vás, Bulharov, k nemu trvá už od stredoveku a sv. Gorazd je zaradený medzi sedmopočetníkov – hlavných slovanských apoštolov-osvietiteľov. Okrem toho existuje v Bulharsku, ale aj v Macedónsku, viacero vyobrazení sv. Gorazda, ktoré sú dokázateľné už v 18. a 19. storočí a vznikli na základe starších predlôh. Zároveň sa traduje, že sa istý čas zdržiaval v meste Ochad a potom sa usadil v mestečku Berat vo vtedajšej Bulharskej ríši, kde zomrel a kde by mali byť aj jeho ostatky spolu s ostatkami sv. Angelára. Isto i preto je liturgická úcta sv. Gorazda u Slovanov byzantského obradu, najmä na juhu, podstatne silnejšia ako inde. Otázne je, prečo sa nezachoval žiaden Gorazdov životopis, ani žiadna chváloreč a prečo ich napríklad nenapísal niektorý z jeho žiakov. Tým by sa vylúčili všetky pochybnosti a dohady. Odôvodňuje sa to dlhotrvajúcim islamským útlakom, čo je dosť pravdepodobné.
Historické pramene sa často rozchádzajú aj pri hodnotení diela sv. Gorazda. Dá sa predpokladať, že ako popredný žiak solúnskych bratov bol literárne činný a podieľal sa na viacerých prekladoch. Bol nielen vynikajúcim cirkevným a kultúrnym organizátor, ale všestranným poradcom sv. Cyrila a Metoda pri tvorbe bohoslužobného jazyka. Niet pochýb o tom, že sa sv. Cyril i sv. Metod pri prekladoch z gréčtiny radili predovšetkým s Gorazdom. Pripisuje sa mu napríklad aj autorstvo diela Život Metoda a to najmä preto, že bol jeho najvernejším žiakom, žil v jeho blízkosti a najlepšie poznal jeho tvorbu a život. Spravidla najšikovnejší žiaci mali za úlohu po smrti opísať život svojho učiteľa.. A Gorazd bol k tomu ešte aj zručný pisateľ... Život Metodov je hlbokou sondou nielen do súkromia vierozvestov, ale aj zrkadlom našej najstaršej cirkevnej proviniencie, najstaršieho slovenského biskupstva, ktoré je staršie ako olomoucké, ostrihomské či pražské.
Škoda, že o sv. Gorazdovi je zachovaných tak málo dokumentov a zmienok. Podstatne viac sa vie o sv. Klimentovi Ochridskom, ktorý v druhej polovici 9. storočia, spolu s Naumom, zakladal za podpory bulharského kniežaťa Borisa I. základné a vyššie školy, hlavne školu pre výchovu kňazov, kde počas siedmych rokov odovzdal bohoslovecké, filologické a prírodovedecké znalosti približne 3500 žiakom. U Slovákov je napriek tomu sv. Kliment Ochridský pomerne málo známy, hoci niekedy sa nazýva Kliment Slovenský, čo sa ale viac rozumie ako sloviensky. To, že ho na Slovensku veľmi nepoznáme, nie je správne, veď plných 23 rokov žil na našom území a vykonal pre Slovákov veľa dobrého.
Cyrilo-metodská tradícia má mimoriadny význam aj v súčasnosti, najmä v tom, že stmeľuje všetky slovanské národy. Misia Filozofa Konštantína-Cyrila a Zákonodarcu Metoda priniesla našim predkom vedomie rovnoprávnosti národov a rovnocennosti ich jazykov, ako aj vedomie suverenity vlastného národa a jazyka. Právo na bohoslužbu vo vlastnom jazyku znamenalo v stredovekej hierarchii kultúrnych hodnôt najvyššie právo národa, predovšetkým právo na zvrchovanosť vo všetkých oblastiach, najmä v štátoprávnej. S národným princípom sa vždy spájal i ďalší významný demokratický princíp – právo na najvyššie duchovné bohatstvo pre celý národ.
A práve bulharskému a slovenskému národu slúži ku cti, že v minulosti si nové, demokratické princípy vedeli zakotviť vo svojich krajinách ako najvzácnejší duchovný majetok, ale na druhej strane ich dokázali sprostredkovať aj iným národom. V tom vidím najväčší prínos misie sv. Cyrila a Metoda a ich najvýznamnejších učeníkov sv. Klimenta Ochridského a sv. Gorazda, ako i význam doterajšej cyrilo-metodskej tradície oboch našich národov.
Vaša Magnificencia pán rektor, Vaše Spectability, Honorability, vážené Excelencie, milé dámy a páni, záverom mi dovoľte, ešte raz čo najúprimnejšie poďakovať za udelenie čestného doktorátu Sofijskej univerzity svätého Klimenta Ochridského. Vysoko si túto poctu vážim a chcem Vás uistiť, že urobím všetko, čo bude v mojich silách pre šírenie dobrého mena Vašej, ale teraz už i mojej Almamater. Nech sv. Kliment a sv. Gorazd sprevádzajú naše kroky.
Ďakujem za pozornosť.


Fonetický preklad do bulharčiny posledných dvoch odstavcov:

I za balgarskia, i za slovaškia narod e pochvalno, če v minaloto sa saumjali da vključat v svoite daržavi demokratičnite principi kato najcenni duchovni stojnosti, no ot druga strana sa saumjali da gi predostavjat i na drugi narodi. V tova az viždam najgolemija prinos na misijata na svetite bratia Kiril i Metodij i technite značimi učenici sveti Kliment Ochridski i sveti Gorazd, kakto i značenieto na kirilometodievata tradicija za našite dva naroda.
Vaša magnificiencija, uvažaemi gospodin rektor, vaši spektabiliti, vaši honorabiliti, vaši prevazchoditelstva, mili dami i gospoda, pozvolete mi nakraja da blagodarja ošte vednaž naj-sardečno za prisadenoto mi zvanie početen doktor na Sofijskija universitet sveti Kliment Ochridski. Visoko ocenjavam tazi čest i iskam da vi uverja, če šte napravja vsičko, koeto e po silite mi, za razprostranjavaneto na dobroto ime na vašata, a veče i na mojata alma mater. Neka sveti Kliment i sveti Gorazd podkrepjat našite stapki.
Blagodarja za vnimanieto.