Aktuality
   

Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko-chorvátskom ekonomickom fóre, Záhreb 11. 7. 2012

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2012 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slovensko-chorvátskom ekonomickom fóre, Záhreb 11. 7. 2012

Vaša Excelencia, vážený pán prezident Josipović,
vážené dámy, vážení páni,


s úctou som prijal možnosť otvoriť toto dobre obsadené slovensko-chorvátske podnikateľské fórum. Myslím si, že napriek začiatku dovolenkovej sezóny prišla so mnou do Záhrebu silná skupina podnikateľov, ktorí tu so svojimi partnermi absolvujú – o tom nepochybujem – skutočne plodné rokovania.

Chorvátsko sa nachádza necelý rok od plnoprávneho členstva v Európskej únii. Toto členstvo má nielen politický, ale aj významný ekonomický rozmer, čo je v čase hospodárskej krízy zvlášť dôležité. Potvrdzuje sa, že krajiny s obmedzeným domácim trhom a otvorenou ekonomikou, medzi ktoré Slovensko aj Chorvátsko patria, nemôžu čeliť globálnej ekonomickej ani európskej úverovej kríze samostatne. Európska únia stojí pred prijímaním zásadných rozhodnutí, týkajúcich sa jej ďalšieho smerovania. Otázka však nestojí tak, či meniť úniu, ale ako meniť, s kým, ako rýchlo a do akej hĺbky pustiť nasledujúce integračné procesy, spojené s ďalším presunom časti národnej suverenity na úniu. Dôležitý bude výsledok úsilia o stabilizáciu eurozóny a spoločnej meny, ale aj osud ďalších legislatívnych i praktických opatrení s cieľom posilniť hospodárske riadenie únie, a tým zabrániť opätovnému vzniku situácie, ktorej dnes čelíme.

Vstupom Chorvátska do Európskej únie sa pre chorvátskych podnikateľov otvára trh s viac ako 500 miliónmi potenciálnych spotrebiteľov. Slovensko má s členstvom v Európskej únii niekoľkoročnú pozitívnu skúsenosť. Museli sme však prekonať aj množstvo prekážok a výziev. Napriek tomu môžeme konštatovať, že členstvo v Európskej únii bolo a aj ostáva pre Slovensko prínosom. Napokon, podľa údajov nášho štatistického úradu, životná úroveň obyvateľstva sa za obdobie členstva SR v únii zvýšila o zhruba 20 percent.

Na takýchto fórach zvykneme hovoriť, že počas ôsmich rokov členstva v únii sme získali rad skúseností, o ktoré sme pripravení podeliť sa. Neraz sa táto formulka objavuje, žiaľ, aj ako klišé politických prejavov. Ale ja by som skutočne rád odporučil vám, našim chorvátskym priateľom, aby ste sa poučili z našich chýb, z našej nedôslednosti a počiatočnej neznalosti fungovania únijného systému. Nerád to hovorím, ale keby sme pred 8 rokmi vedeli o únii to, čo vieme dnes, inak by vyzeralo napríklad naše poľnohospodárstvo, mali by sme viac hovädzieho a ovčieho dobytka, pre chov ktorého máme výborné krajinno-pôdne podmienky, mali by sme lepšiu štruktúru potravinárskeho priemyslu, mali by sme väčšie plochy viniča, možno by sme mali lacnejší energetický mix, atď.

Ak sa budete učiť na chybách druhých a necháte sa inšpirovať aj našou skúsenosťou, v konečnom dôsledku sa to odrazí najmä vo zvýšenej dynamike chorvátskeho hospodárstva. Čo by vám malo priniesť nové pracovné príležitosti a zvýšenie životnej úrovne občanov. Predvstupové rokovania boli dobrou prípravou na to, čo v blízkej budúcnosti čaká nielen chorvátsku vládu, ale aj chorvátskych podnikateľov. Členstvo v únii otvára nielen nové možnosti podnikania, ale vytvára aj silnejší konkurenčný tlak. V silnejúcom konkurenčnom prostredí je dôležité spájať sily, vytvárať spoločné podniky a rozširovať vzájomnú spoluprácu firiem tak, aby sme boli úspešnejší. V snahe byť úspešnejší na veľkom európskom trhu, ale aj mimo neho, môžu politici a štátna administratíva vytvárať vhodné podmienky. Do tohto procesu je potrebné zapojiť všetky relevantné inštitúcie, nielen vládu či prezidenta, ale aj profesijné združenia, zamestnávateľov i hospodárske komory.

Slovensko vníma Chorvátsko ako svojho blízkeho a spoľahlivého priateľa, ako budúceho partnera v Európskej únii. Chorvátsko pre nás predstavuje aj významného partnera v oblasti prepojenia energetických sietí, čo je podmienkou pre zvýšenie energetickej bezpečnosti stredoeurópskeho regiónu i širšie. Som si istý, že nové vládne garnitúry na Slovensku i v Chorvátsku prehĺbia hospodársku spoluprácu najmä v oblasti energetiky. V tejto sfére máme všetky predpoklady na rozvíjanie spolupráce najmä na základe Memoranda o porozumení severno-južného energetického prepojenia, podpísaného v novembri 2011 v Bruseli. Slovenskí podnikatelia majú záujem aj o účasť na očakávanej privatizácii vybraných chorvátskych štátnych podnikov, ktoré pôsobia v oblasti bankovníctva a poisťovníctva, energetiky a cestovného ruchu.

Práve na tomto fóre však musím podotknúť, že vysoká úroveň, dá sa povedať nadštandardných politických vzťahov zaostáva za hospodárskou spoluprácou oboch našich štátov. Zďaleka nemôžeme byť napríklad spokojní s objemom našej obchodnej výmeny. I napriek tomu, že v ostatných rokoch jej rast zaznamenal dobrú dynamiku. V roku 2011 obchodný obrat medzi Slovenskom a Chorvátskom presiahol 290 miliónov eur, čím o 20 miliónov eur prekonal jeho predkrízovú úroveň z roku 2008. Od roku 1993 do súčasnosti preinvestovali slovenské firmy v Chorvátsku vyše 31 miliónov eur. Medzi najväčšie slovenské investície v Chorvátsku patrí Hotelový komplex Božava na ostrove Dugi Otok, Hotel Krk na rovnomennom ostrove, Water-Ski centrum na ostrove Rab, i rad menších investícií v elektrotechnickom priemysle. Z pohľadu priamych zahraničných investícií v Chorvátsku patrí Slovensku až 28. miesto. Chorvátsky kapitál na Slovensku smeroval v plnej výške do podnikovej sféry; celkovo bolo zo strany chorvátskych subjektov investované v SR doteraz vyše 9 miliónov eur, čo predstavuje 23. miesto spomedzi zahraničných investorov.

Naše krajiny sú si vzájomne blízke nielen historicky, ale geograficky, kultúrne a jazykovo. To všetko tvorí výborný predpoklad pre rozvoj priamych hospodárskych vzťahov a vyšších foriem hospodárskej interakcie. Záujem slovenských podnikateľov o chorvátsky trh je naďalej naozaj veľký. V apríli t. r. sme zaznamenali úspešný vstup slovenského kapitálu do firmy Biodizel Vukovar, a to v hodnote vyše 10 miliónov eur. Pozornosť si zaslúžia aktivity firmy HB Reavis, ktorá chce v Chorvátsku realizovať niekoľko projektov, okrem iného výstavbu biznis centra v Záhrebe za 60 miliónov eur. Slovenský kapitál tiež dokončuje prevzatie chorvátskej Centar banky, kde ide o spoločnú investíciu niekoľkých investičných spoločností v hodnote 73 miliónov eur. V prípade, ak tieto investičné projekty budú úspešné, objem slovenských investícií v Chorvátsku vzrastie viacnásobne.

Významnou oblasťou z pohľadu Chorvátska je cestovný ruch, ktorý má v sebe veľký potenciál rozvoja. Počet slovenských turistov v chorvátskych letoviskách každoročne rastie. V minulom roku navštívilo Chorvátsko až 335 tisíc Slovákov, čo Vašu krajinu radí medzi najpopulárnejšie turistické destinácie slovenských občanov. Aj z uvedeného dôvodu slovenské spoločnosti, podnikajúce v oblasti cestovného ruchu, majú záujem na budovaní ubytovacích a stravovacích kapacít na jadranskom pobreží Chorvátska. Na druhej strane, aj Slovensko má čo ponúknuť chorvátskym turistom. Naša krajina ponúka výborné možnosti letnej i zimnej turistiky, množstvo historických pamiatok, liečivých termálnych prameňov a kúpeľných komplexov. Tu takisto zostáva priestor, ktorý sa dá lepšie využiť.

Ďalšiu možnosť prehĺbenia spolupráce vidím v projektoch financovaných z rozvojových fondov Európskej únie. Aj tu má Slovensko subjekty, ktoré nadobudli cenné skúsenosti, o ktoré sa môžu oprieť aj naši chorvátski partneri.

Vážené dámy, vážení páni,
prišli sme s pánom prezidentom Josipovićom na vaše rokovanie, aby sme vám potvrdili, ako veľmi obom našim štátom záleží na úspešnej spolupráci, na vytváraní dobrých podnikateľských podmienok. Dobrých pre vás i pre vašich zamestnancov. Ak dnešné fórum prehĺbi v tomto smere vzájomnú dôveru, splní svoj cieľ.

Ďakujem vám za prejavenú pozornosť a želám vám úspešné rokovania!

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]