Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti Novoročného stretnutia so zástupcami cirkví a náboženských spoločností, Bratislava, Prezidentský palác 9. 1. 2007

Vážený pán minister,
Vaša Excelencia, otec apoštolský nuncius,
Vaše Excelencie, páni biskupi,
Vaša Vysokopreosvietenosť,
Vážení vysokí predstavitelia cirkví a náboženských spoločností na Slovensku,
Vážení prítomní,

V predvečer vianočných sviatkov do Prezidentského paláca zavítali skauti a priniesli betlehemské svetlo, ktoré nám symbolicky oznámilo príchod obsahovo i citovo veľmi hlbokých kresťanských sviatkov.
Slávnostnými omšami i slávnostnými zhromaždeniami na Bratislavskom hrade, sviatočným koncertom sme oslávili Deň vzniku Slovenskej republiky a privítali sme nový rok. Počas vianočných sviatkov sme boli k sebe milší, možno lepší, žičlivejší, posielali sme si priania, vinše, spievali sme koledy.
Za všetkými vianočnými zvyklosťami, tradíciami nachádzame Dobro. Také ľudské dobro. Ide o hľadanie dobra, ktorého je medzi nami dosť málo, môžeme povedať, že je ho nedostatok. Cítime deficit dobra. Dobro sa dostáva v rozličných podobách do našich prianí a vinšov aj preto, že sa nevie naplno počas roka presadiť medzi ľuďmi, na pracoviskách i v rodinách.
Prajeme si šťastie, zdravie, Božie požehnanie pre celú rodinu, aby bolo tak, ako hovorí básnik Milan Rúfus:
„Ako bolo na počiatku, nech je tak i s nami.
Aby deti otcov mali, aby mali mamy“.
Rodinu treba aj v súčasnosti považovať za základ zdravého štátu.
Povedal som to našim občanom vo svojom novoročnom príhovore. Rodina naozaj spája naše osobné so spoločenským. V rodinách vyrastajú také hodnoty, ako je láska k blížnemu, úcta k životu a konanie toho spomínaného dobra.
Aj svätý Augustín prekvapuje stále aktuálnymi názormi, keď píše, že „Národ je tým lepší, čím je jednomyseľnejší v dobrých veciach.“ /Boží štát, 19.kniha, 24 kapitola/.
Pápež Benedikt XVI. vo svojom tohoročnom posolstve k Svetovému dňu pokoja uvádza encykliku Jána Pavla II. , keď hovorí, že popri prírodnej ekológii existuje aj tzv. „ľudská ekológia“, ktorá si vyžaduje „sociálnu ekológiu“.

Vážení vzácni hostia,
uviedol som tieto slová tu a teraz pred Vami, ktorí pomáhate ľuďom hľadať aj činiť dobro, učíte ich žiť podľa Dekalógu, podávate ruku v ich duševnej, ale aj fyzickej núdzi, upozorňujete na význam rodiny v dnešnom svete. Ukazujete nám smer, cestu, ktorá je daná, ibaže dá sa na nej niekedy aj zablúdiť.
Vaše poslanie je často ťažkou prácou, vždy však zodpovednou.
Iné ťažkosti ste prekonávali v minulosti, s inými problémami sa stretávate dnes, keď materializmus a konzumizmus prehlušuje hĺbku myšlienok i citov, keď rytmus udáva smer a slová sú druhoradé.
Vítame aktivity cirkví i náboženských spoločností celého sveta na utíšenie zbraní, zastavenie násilia, utrpenia a tragédií státisícov nevinných ľudí.
Na Slovensku majú cirkvi svoje historické poslanie pri šírení viery i vzdelanosti už od školy založenej sv. Cyrilom a Metodom, od účinkovania ich žiakov, či už nášho svätého Gorazda, pokračujúc bernolákovcami, štúrovcami a národovcami z radov cirkví. Cirkvi však aj v našich podmienkach plnili a plnia aj dôležité výchovné a charitatívne úlohy.
Dovoľte mi preto, aby som ako prezident SR pri príležitosti dnešného stretnutia a prijatia predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností, poďakoval všetkým obetavým kňazom, farárom, kazateľom, rehoľníkom, rehoľníčkam, našim biskupom i našim kardinálom, všetkým bratom a sestrám, našim veriacim za hľadanie a činenie dobra. To slovo zahŕňa všetky dobré ľudské činnosti a čnosti nasmerované k človeku, k blížnemu.
Prijmite moje poďakovanie za Vaše dobré skutky a môj vinš zdravia a Božieho požehnania do nového roka.