Aktuality
   

Príhovor prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča na hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2012, Bratislava 26. 3. 2013

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2013 | Príhovor prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča na hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2012, Bratislava 26. 3. 2013

Vážený pán predseda Národnej rady SR,
Vážený pán predseda vlády,
Vážený pán podpredseda vlády a páni poslanci,
Vážené dámy a páni veľvyslanci,
dámy a páni,


som veľmi rád, že sa každoročne dokážeme stretnúť a spolu hodnotiť výkon slovenskej zahraničnej a európskej politiky v minulom roku. Aj pred vyše rokom som sa na tomto mieste vyjadroval k plneniu zahraničnopolitických cieľov Slovenska. Robím to aj dnes. Ale v inej atmosfére. Rezort zahraničia bol vtedy nervóznou inštitúciou. Inštitúciou, ktorá robila veľké personálne zmeny a kde chýbal duch pohody. Preto rád konštatujem, že za ostatný rok, aj vďaka profesionálnemu pôsobeniu rezortu zahraničných vecí, výkon slovenskej zahraničnej služby mal stúpajúcu tendenciu.

Môžem to konštatovať vďaka jednoduchému porovnaniu. Ak som tu pred rokom hovoril, že „sme stratili našu národnú zhodu a schopnosť konsenzom zadefinovať strategický cieľ Slovenskej republiky a povzniesť ho nad záujem politických strán“, dnes mám pocit, že sme k tomuto konsenzu podstatne bližšie. Ak sa tu pred vyše rokom hovorilo „o hodnotách, o zodpovednosti, o pravde, o transparentnosti, ale bez zamýšľania sa nad obsahom našej výpovede“, dnes je politická zodpovednosť kľúčovým faktorom pri prijímaní akéhokoľvek rozhodnutia. Dnes je naša diplomacia viditeľnejšia nielen smerom k domácej verejnosti, ale aj voči medzinárodným partnerom. Viditeľnejšia nie v rovine deklarácií či politických vyhlásení, ale v konkrétnych aktivitách a výsledkoch. Cítia to všetci naši spojenci. A takto nás charakterizujú v rozhovoroch so mnou o slovenskej zahraničnej politike.

V tomto roku si pripomíname 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, a teda aj dve dekády našej zahraničnej politiky a zahraničnej služby. Je za nami neľahká a náročná, ale úspešná 20-ročná cesta správnym smerom, a to je rozhodujúce. Slovensko je skutočne úspešnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou. Je konsolidovaný, spoľahlivý, dôveryhodný a zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva. Táto skutočnosť má konkrétne pozitívne dopady na život všetkých občanov Slovenska. Práve toto je zmyslom našej zahraničnej politiky a všetkých jej aktivít dnes i do budúcna.

Rok 2012 a zahraničnopolitické aktivity prezidenta

Vážené dámy a páni, využívam túto príležitosť, aby som objektívne ocenil doterajšiu spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí pri napĺňaní mojich ústavných kompetencií v oblasti zahraničnej politiky. Touto cestou chcem ísť aj v ďalšom období, lebo takáto synergia má zmysel.

Slovensko si dobre uvedomuje svoje postavenie v strednej Európe i úlohu, ktorá z toho vyplýva. Vieme, čím môžeme prispievať k stabilite a súdržnosti regiónu. Vieme, že našou pridanou hodnotou je schopnosť otvorenej komunikácie, empatickej expertízy, vnímavého dialógu a zreteľná podpora politiky zdržanlivosti a rozumných kompromisov. Dovolím si tvrdiť, že toto sú komponenty charakteristického štýlu našej zahraničnej politiky, našej stredoeurópskej politickej kultúry. Kľúčom k jeho pochopeniu je skúsenosť slovensko-českého dialógu i vzťahov medzi národmi i občanmi.

V duchu tohto „slovenského štýlu“ som v minulom i tomto roku rád podporil neformálne formáty viacstranných stretnutí, ako napr. schôdzku prezidentov Česka, Slovenska, Srbska a Chorvátska v Lánoch vo februári 2012 či tohtoročné stretnutia prezidentov Česka, Poľska a Slovenska a neskôr aj Poľska, Ukrajiny a Slovenska v poľskej Wisle. V súlade s týmto prístupom som organizoval aj vyšehradský summit prezidentov vo Vysokých Tatrách v máji minulého roku. Presne v tomto duchu som uskutočnil moju oficiálnu návštevu v Maďarsku vo februári t.r.. Chcem zdôrazniť, že toto je naša koncepcia budovania moderných dobrosusedských a skutočne európskych vzťahov v našom regióne.

Vychádzam z hlbokého presvedčenia, že v každej situácii a s každou krajinou je treba zachovať efektívne komunikačné kanály, cez ktoré možno prenášať autentické, úprimné a vážne politické signály. Je to naše poslanie v tomto regióne. Preto osobitne oceňujem úlohu, ktorú v tomto smere zohráva aj poľský prezident, s ktorým sme v tomto smere našli výraznú zhodu. V tejto politike Slovensko i úrad prezidenta bude naďalej dôsledne pokračovať.

V roku 2012 sme boli aktívni aj na západnom Balkáne, v krajinách Východného partnerstva, ale i v južnom susedstve. Stabilita, prosperita a spoločná európska budúcnosť týchto krajín zostáva našou prioritou. Chceme našim partnerom naďalej aktívne pomáhať v ich transformačnom a integračnom úsilí. Chceme sa s nimi deliť o naše dvadsaťročné skúsenosti – pozitívne aj negatívne.

V tomto kontexte je treba vnímať aj moje minuloročné oficiálne návštevy v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, či stretnutia s prezidentmi Srbska a Albánska počas 67. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V duchu našej nedávnej historickej skúsenosti i princípov slovenskej zahraničnej politiky partnerom na západnom Balkáne neustále zdôrazňujem význam konštruktívneho dialógu, stálej komunikácie a umenia kompromisov. Lebo bez takého prístupu je politika štátov tohto regiónu predovšetkým v Európskej únii málo čitateľná, nezrozumiteľná, plná rozporných signálov. Sťažuje to presadzovanie rozširovacieho procesu v únii a rýchlejšej európskej integrácii.

Dôležitou súčasťou mojich aktivít doma i v zahraničí boli ekonomické vzťahy s osobitným zreteľom na inovačný rozmer. V Japonsku, vo Švajčiarsku, Dánsku i Holandsku sa pod mojou záštitou uskutočnili dvojstranné inovačné fóra s ambíciou prispieť k výmene poznatkov o zavádzaní inovácií a nových technológií do slovenskej ekonomiky. Transfer nových poznatkov, technológií a inovácií do výroby, ekonomiky, vedy a vzdelávania považujem za veľmi účinný systémový nástroj pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a dlhovej krízy.

Rok 2012 v európskej agende

Vážené dámy a páni, rok 2012 bol v európskej agende v znamení pokračujúceho úsilia o stabilizáciu eurozóny. Silné a stabilné euro je v našom vitálnom záujme. Naďalej chceme zostať v jadre európskej integrácie a aktívne prispievať do diskusie o jej budúcej podobe. Vláda, ktorú som minulý rok vymenoval po predčasných voľbách, má predpoklady pre naplnenie týchto cieľov. Získala dostatočne silný mandát od voličov a potvrdzuje to aj jej doterajší prístup ku kľúčovým otázkam európskej politiky.

Veríme, že najhoršiu časť dlhovej krízy sa nám už podarilo prekonať. Aj vďaka konštruktívnemu a proeurópskemu prístupu Slovenska zdôrazňujúceho solidaritu a vzájomnú zodpovednosť členských štátov. Sú to dva kľúčové princípy bez uplatňovania ktorých sa nám nepodarí dlhodobá stabilizácia únie.

Pre aktuálnosť pripomeniem aj myšlienku, ktorú som predniesol na minuloročnej konferencii GLOBSEC. Stále viac sa mi zdá, že s postupným odchodom generácie, ktorá poznala utrpenie z druhej svetovej vojny, sa v Európe oslabuje vnímanie Európskej únie ako bezpečnostného projektu. Do popredia sa posúva jej ekonomický a politický rozmer. Pritom mám za to, že projekt európskeho spoločenstva vznikal aj ako ochrana pred ďalšou vojnovou konfrontáciou v Európe. Toto potláčanie bezpečnostného aspektu únie je dôsledkom zjednodušeného vnímania európskej bezpečnosti časťou novej generácie európskych politických lídrov. Viacerí z nich považujú otázku kolektívnej bezpečnosti za vyriešenú vznikom Severoatlantickej aliancie a jej rozširovaním. Mýlia sa. Hádam ešte nikdy v histórii nebolo prepojenie medzi ekonomickou a finančnou stabilitou a bezpečnosťou sveta také silné a intenzívne, ako teraz.

V tomto kontexte vnímam náš spoločný zápas o zachovanie eura, o obnovenie stability eurozóny a o vnútornú reformu únie aj ako zápas o posilnenie bezpečnostného a obranného rozmeru Európskej únie, o bezpečnú budúcnosť Európy. Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme úzku prepojenosť ekonomickej výkonnosti a prosperity s bezpečnostnými ukazovateľmi. Naše domáce úsilie o ozdravenie a udržateľnosť verejných financií, o podporu európskeho stabilizačného mechanizmu, i za cenu istých obetí, a o vytvorenie životaschopnej únie fiškálnej stability, je súčasťou tohto zápasu.

Ako nedávno povedal bývalý nemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher, citujem „v Európe sme sa poučili z histórie. Našli sme novú kultúru spolužitia národov a vieme, že keď budú veľké a malé národy rovnocenne medzi sebou vychádzať, bude zachovaný mier a zaistená sloboda...“ – koniec citátu. Slovensko môže byť hrdé, že svojou politikou prispieva k formovaniu takejto novej európskej identity i politickej kultúry.

Pri ďalšom posilňovaní európskej integrácie však budeme postupovať uvážlivo. Musíme zohľadňovať nielen princípy spoločného záujmu a solidarity, ale aj princípy demokratickej legitimity a subsidiarity. Aj ony sú súčasťou ideového základu EÚ v duchu latinského in varietate concordia – zjednotenia (európskych národov) v ich rozmanitosti.

Konkrétne otázky prehlbovania hospodárskej a menovej únie, postupného budovania bankovej únie v eurozóne a ďalšej reformy únie prenechám ďalším rečníkom. Vyjadrím sa však ešte k jednej dôležitej téme. Pred dvomi rokmi som na tejto pôde uviedol, že mám pocit, akoby sme o Únii, jej budúcnosti a našej budúcnosti v nej, diskutovali stále menej a menej. Preto ma teší, že som v „Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013“ našiel námet obnoviť činnosť Národného konventu o EÚ. Považujem to za dobrý krok. Národný konvent, ako platforma na diskusiu a hľadanie spoločenského konsenzu k európskym témam, môže prispieť aj k priblíženiu Európy občanovi.

Rok 2012 v bezpečnostnej agende

Dámy a páni, pre uplynulý rok bola príznačná pokračujúca nestabilita na okraji euroatlantického regiónu, osobitne na Blízkom a Strednom východe. Boli sme svedkami vyostrovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Sýrii. Nové otázniky sa objavili nad osudom transformačných a demokratizačných procesov v celom rade krajín tzv. arabskej jari.

Rok 2012 bol aj v znamení príprav na ukončenie operácie ISAF v Afganistane, najvýznamnejšej misie medzinárodného krízového manažmentu s aktívnou účasťou príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Bol to aj rok summitu NATO v USA, na ktorom sme diskutovali o ďalších vnútorných reformách organizácie a budovaní spôsobilostí, ktorými by Aliancia mala disponovať v nadchádzajúcom desaťročí.

Aj na pôde Aliancie som opakovane zdôrazňoval nutnosť užšieho prepojenia strategického plánovania i rozdelenia úloh Aliancie a Únie. Označil som to za najprirodzenejšie prepojenie, lebo nedostatočná koordinácia dvoch integračných zoskupení vyznávajúcich rovnaké hodnoty a pôsobiacich v rovnakom medzinárodnom prostredí je nákladná, drahá a pred občanmi ťažko vysvetliteľná. Budem to naďalej stále zdôrazňovať a hľadať cesty, aby naše zdroje boli investované tak ako majú byť.

My v našom regióne sa musíme sústrediť na zdieľanie vojenských spôsobilostí a výcviku, na spoločné financovanie, cieľavedomejšiu spoluprácu s obranným priemyslom, na posilnenie programov medzinárodnej spolupráce - prednostne so spojencami z Vyšehradskej skupiny. Už sme začali práce na konkrétnych projektoch, napr. na vytvorení spoločnej bojovej skupiny V4 v roku 2016. Budeme v nich pokračovať.

Súčasťou nášho stabilného bezpečnostného prostredia sú aj dobré vzťahy Slovenska s východnými susedmi – predovšetkým s Ukrajinou a Ruskou federáciou. Sú to dôležití partneri Slovenska i Únie a som rád, že s nimi vieme dobre komunikovať. Uvedomujeme si, že pri riešení akejkoľvek ekonomickej, politickej globálnej či regionálnej otázky treba brať do úvahy pozície štátov zo skupín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) a VISTA (Vietnam, Indonézia, Južná Afrika, Turecko, Argentína). Treba ešte viac posilňovať dialóg a spoluprácu s členmi týchto zoskupení.

Na záver chcem upriamiť vašu pozornosť na dôležitú tému – pokrízovú obnovu nášho regiónu a kontinentu. Tejto téme bude venovaný 18. summit prezidentov krajín strednej Európy. Organizujem ho v Bratislave 12.–13. júna tohto roku. Pozval som hlavy 20 európskych štátov a predsedu Európskej rady. Ambíciou summitu je vygenerovať politické impulzy pre exekutívy našich krajín v ich úsilí naštartovať hospodársky rast, zvýšiť konkurencieschopnosť a posilniť sociálnu kohéziu. Verní našej koncepcii podpory komunikácie a dialógu chceme, aby summit bol aj ukážkou otvorenosti a flexibility pri posudzovaní hospodárskych a sociálnych otázok regiónu. Preto naň pozvem aj najvyššiu predstaviteľku Kosova, ktorého štátnosť síce neuznávame, ale vnímame ho ako reálnu súčasť regiónu s podobnými sociálnymi a ekonomickými starosťami občanov z krízy, aké majú aj naši občania.

Záver

Dámy a páni, chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí v tejto diplomatickej komunite v minulom roku pomáhali presadzovať štátne záujmy Slovenska. Pomáhali tak dobrému menu našej krajiny, pomáhali tak regionálnej spolupráci, pomáhali tak budovať pokojné a moderné vzťahy v regióne, orientované na budúcnosť, na prehlbovanie úspešnej európskej integrácie. Dobre vieme, že je to pre nás všetkých jediná rozumná alternatíva.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]