Aktuality
   

Rozhovor pre rozhlasovú stanicu Slovensko, 2. 2. 2008

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2008 | Rozhovor pre rozhlasovú stanicu Slovensko, 2. 2. 2008

A. LACYKOVÁ, redaktorka:
"Pán prezident, január bol na politické udalosti netradične bohatý, ale zdá sa, že uplynulý týždeň ešte viac, priniesol odchod Františka Kašického z kresla ministra obrany. Premiér priznal sám, že ak by František Kašický neodstúpil, tak by aj sám konal. Len chcem sa ešte spýtať, v čom je možno kauza Františka Kašického iná, ako bola kauza Privilégium."

I. GAŠPAROVIČ, prezident SR:
"V tomto prípade išlo o veľmi veľké peniaze. Išlo o atmosféru, ktorá sa vytvorila v spoločnosti, postoj aj médií, ktorí tvrdo kritizovali stav, ktorý tam bol. Tieto peniaze, ktoré boli určené na zimnú údržbu, neboli v takom rozsahu, ako ich úradníci napísali v rámci rozpočtu Ozbrojených síl ministerstva obrany."

A. LACYKOVÁ:
"To je v poriadku, ale minister musí niesť aj zodpovednosť."

I. GAŠPAROVIČ:
"Minister obrany podpísal, odobril rozpočet a už jednotliví úradníci na základe rozpočtových kapitol určovali sumy na akcie, ktoré tam boli. Táto suma bola určená mimo možností, ktoré rozpočet dával. Čiže to bola taká fiktívna zmluva, ktorá by nebola prešla, pretože bol by ju musel ešte raz minister obrany schváliť a som presvedčený, že by nebol schválil. Vážim si ho, že túto zodpovednosť bol schopný prevziať na seba."

A. LACYKOVÁ:
"Ale znovu sa pýtam, nemala ju teda prevziať aj ministerka práce Viera TOMANOVÁ, lebo naozaj tie kauzy sa zdajú byť rovnaké aj keď ste povedali, že je tam rozdiel možno v sumách, ktoré sa ich týkali."

I. GAŠPAROVIČ:
"Pani ministerka myslím si posledné kroky, ktoré urobila, urobila veľmi zodpovedne. Vymenila ľudí, bolo nariadenie vrátiť finančnú čiastku. To, že táto finančná čiastka bola pridelená, to bolo na základe podvodu. Keď sa zistilo, že došlo ku klamstvu, rozhodnutím ministerky bol stav daný do pôvodného."

A. LACYKOVÁ:
"Bývalý minister obrany ešte pred svojim definitívnym odchodom zrušil tie tri škandalózne verejné súťaže, ktoré ho napokon stáli stoličku a zároveň povedal aj to, že už aj skončilo vyšetrovanie, ktoré prebiehalo na ministerstve obrany. Dal vám k dispozícii aj protokol z tohto vyšetrovania?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Sme dohodnutí s novým pánom ministrom, že sa stretneme, a že ma bude informovať o všetkom novom, čo chce v rezorte urobiť, aj o tom, ako bude postupovať v tých veciach, ktoré sú otvorené a určite dostanem aj informáciu o tých skutočnostiach, o ktorých vy hovoríte."

A. LACYKOVÁ:
"Vy to naozaj považujete za chybu úradníkov?"

I. GAŠPAROVIČ:
"V tej prvej fáze minister vedel o tom, aký má rozpočet, ale to, čo už robili podriadení, ako si zahrali s číslami, to vedieť ani nemohol. Úradníci zahrali nie celkom fér úlohu vo vzťahu k pánu ministrovi. A som veľmi rád, že aj nový pán minister mi prisľúbil, že ma bude informovať o ďalších krokoch a opatreniach, ktoré chce urobiť, aby v budúcnosti k takýmto veciam nedochádzalo."

A. LACYKOVÁ:
"Vy mu napríklad chcete dať aj nejaké vlastné návrhy?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja som mu povedal, že aby zostal ministrom, aby rozhodoval ako minister, aby rozhodoval v zmysle platných predpisov, aby rozhodoval podľa vlastného uváženia, keď je to v prospech jeho rezortu a v prospech nás všetkých."

A. LACYKOVÁ:
"Ja som skôr mala na mysli možno aj akúsi radu, aby sa vlastne nezopakovali také prešľapy, akých sme boli svedkami teraz."

I. GAŠPAROVIČ:
"To nikdy nemôžete vylúčiť, ale pokiaľ máte na mysli tento tender, ktorý bol vypísaný na zimné upratovanie, minister tu má oveľa lepšie riešenie ako cez tieto tendre."

A. LACYKOVÁ:
"Aké?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ozbrojené sily majú takú techniku, s ktorou dokážu samé robiť tieto práce. Ja som si vedomý toho, že ide o profesionálnu armádu a profesionálnych vojakov, a že nie je jednoduché povedať vojakovi, ktorý má pracovnú zmluvu, aby išiel odpratávať sneh, ale sú tu objekty, ktoré môže ministerstvo obrany realizovať samo. Napríklad veľké plochy cvičísk ako je Lešť, ako je Kežmarok, ako je Kamienka, tam všade tieto cvičiská, tieto vojenské priestory sú v priestoroch Vojenských lesov. A Vojenské lesy majú takú techniku, že môžu stavať cesty a nielen odhŕňať sneh. A preto si myslím, že v takýmto prípade ani nie je potrebné vypisovať tendre pre iných, keď si to môže v rámci svojej pôsobnosti urobiť sám rezort ministra obrany. Potom by nebol spor ani peniazoch, či platí málo, či platí veľa, lebo by to boli stále jeho peniaze."

A. LACYKOVÁ:
"Teda by malo odhŕňanie snehu v réžii Vojenských lesov?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Takéto riešenie jedno tu je. Aké riešenie si vyberie pán minister, to je už jeho vec."

A. LACYKOVÁ:
"A ako by sa potom riešilo odhŕňanie snehu a napríklad ďalšia údržba v objektoch kasární?"

A. LACYKOVÁ:
"No to môžu v tomto prípade si pozvať službu, s ktorou uzavrú takisto zmluvu, ale to už nejde o tie veľké plochy, o tie veľké peniaze. Kosenie trávy, odhŕňanie snehu, to všetko môže ministerstvo obrany robiť v rámci svojej réžie cez Vojenské lesy."

A. LACYKOVÁ:
"Prejdeme teraz na inú tému, ale zostaneme opäť v domácej politike. Národná rada sa tento týždeň doslova handrkovala o Lisabonskú zmluvu, jej prijatie bojkotovala opozícia a podmieňovala revíziou tlačového zákona. Tento rozhovor nahrávame ešte pred definitívnym hlasovaním, ale zaskočil vás prístup opozície?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Nedošlo k správnemu rozhodnutiu opozičných politických strán, pretože ako sme už svedkami v súčasnosti, reakcie či už z Európskej únie, z Rady Európy sú vyslovovanie s veľkým otáznikom, že čo sa na Slovensku deje. Hoci tu tiež chcem povedať, že určite dôjde k situácii, že si to politické strany uvedomia a urobia všetko preto, aby to renomé Slovenska z tohto pohľadu nebolo vnímané ako labilné."

A. LACYKOVÁ:
"Premiér Robert Fico nazval prístup opozície vydieraním."

I. GAŠPAROVIČ:
"Postaviť zákon k reformnej európskej zmluve a podmieniť hlasovanie za túto zmluvu prijatím tohto zákona, je horšie ako chybné. Je to dokonca si myslím neprípustné, pretože to sa už netýka len Slovenska, týka sa to 27 štátov Európskej únie. Dovolávať sa, že toto je boj za demokraciu, ktorá je na Slovensku ohrozená, si myslím, že je absolútne nepravdivé, pretože zákon po prijatí Národnou radou nenadobúda účinnosť. Po podpise prezidenta republiky ak aj nadobudne účinnosť, je tu ešte ďalší opravný prostriedok, a to je Ústavný súd. A tento rozhodne, či zákon je v súlade s ústavou, a či je aj v súlade s demokratickými princípmi. Pokiaľ ide o zmluvu, ten proces legislatívny je trochu iný. Ak by zmluva bola odmietnutá a neprijatá, už sa o nej hlasovať som presvedčený nedá. No som presvedčený, a preto som sa zúčastnil aj zasadnutia poslaneckého grémia za prítomnosti predsedov politických strán, predsedov výborov, podpredsedov Národnej rady a predsedov klubov, keď som ich vyzval, aby hľadali riešenie, ktoré bude prijateľné, a ktoré nebude brániť prijatiu uznesenia o európskej zmluve."

A. LACYKOVÁ:
"Nezdá sa vám tak trochu paradox, že práve teraz aj na pôde parlamentu vystupujú v prospech prijatia zmluvy aj politické strany, kvôli ktorým malo Slovensko v prvej polovici 90-tych rokov problémy a dostalo sa do medzinárodnej izolácie?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja si nepamätám politickú stranu, ktorá by bola proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Takisto to bolo aj so vstupom Slovenska do Rady Európy. Práve opak. To nám chýba dnes, tá zhoda, že chceme Lisabonskú zmluvu prijať, keďže už raz sme ju prakticky prijali v podobe zmluvy o ústave."

A. LACYKOVÁ:
"Len ja som skôr mala na mysli politické strany, ktoré keď boli pri moci, tak Slovenská republika vtedy dostávala demarše, zatvárali sa jej dvere do medzinárodných štruktúr."

I. GAŠPAROVIČ:
"To, že sme vstúpili do Európskej únie, že sme vstúpili do aliancie, je zásluhou všetkých politických strán."

A. LACYKOVÁ:
"Ja by som sa predsa ešte len vrátila k tomu tlačovému zákonu, ktorý kritizujú novinári, vydavatelia, OBSE. Nechcete napríklad možno aj iniciovať stretnutie s premiérom a ministrom kultúry, ktorý je jeho predkladateľom a prípadne ešte v ňom niektoré tie sporné veci poopraviť, alebo aspoň diskutovať o nich?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Pani redaktorka, pamätáte si ešte čas, kedy rezonovala možnosť pre nespokojnosť s médiami, vyrubiť médiám 30 a viac percentnú daň. V tom čase chodili predné strany biele a na protest. V tom čase ako predseda Národnej rady som sa stretol s predstaviteľmi syndikátu, ktorého predsedom bol pán doktor FÜLE, a za združenie bol pán Smolec a bol tam aj za vydavateľov myslím si, že pán Nemeček, ale už si to presne nepamätám. Vtedy bol silný protest a požiadavka, aby tento zákon do Národnej rady neprišiel. Ja som sľúbil a urobil som všetko preto, a sme sa vtedy dohodli aj v Hnutí za demokratické Slovensko, že nedáme na prerokovanie tento zákon. Pri tomto stretnutí vtedy mi bolo sľúbené, že v čo najkratšej dobe pripravia novinári tento zákon. To bola ako podmienka stiahnutia zákona, neuvalenia takej ťažkej dane na tlač. No a doteraz tento zákon nebol pripravený. Ja by som rád pripomenul, že pred parlamentnými voľbami syndikát vyzval všetky politické strany, aby sa venovali a ak budú vo vedúcich postoch štátu, aby ozaj prijali nový moderný zákon. Na základe toho som ja potom, keďže sa nič nedialo, ale aj na podnet na syndikátu, zvolal stretnutie s pánom ministrom kultúry a predstaviteľmi syndikátu, kde sa nakoniec rozhodlo, že tento nový zákon sa bude robiť. A iniciatíva pána ministra, že sa na to dal a hneď ho urobil, ja ju považujem za veľmi pozitívnu."

A. LACYKOVÁ:
"Súhlasíte s jeho terajším textom?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Čiže tento zákon po takých peripetiách nakoniec uzrel svetlo sveta. Ja som presvedčený, že tento zákon napĺňa podmienky, ktoré dnes si vyžaduje občan, ktorý si vyžaduje čitateľ, z toho pohľadu, aby bol vždycky pravdivo informovaný. Pri stretnutí na Národnej rade v poslaneckom grémiu dokonca pán predseda Paška, predseda Národnej rady navrhol, aby do prvého čítania tento zákon bol prijatý, že vytvoria komisiu a počkajú na pripomienky zo zahraničia a pripomienky z doma a budú spoločne hovoriť o tom, ktoré pripomienky potom predložia ako pozmeňujúce návrhy do zákona. Vôľa prerokovať tento zákon tak, aby bol prijateľný, tu je."

A. LACYKOVÁ:
"Ľudovú stranu - HZDS opúšťajú niektorí jej radoví členovia, aj poslanci. Odišiel Tibor Mikuš aj bývalý poslanec Milan Cagala. Vy ste boli popredným politikom HZDS a je známe, že ste odišli aj pre nezhody s Vladimírom Mečiarom. Domnievate sa, že hrozí reálne rozpad hnutia v tejto situácii?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Tak, ako ste naznačili, bol som členom Hnutia za demokratické Slovensko, odišiel som z určitých dôvodov, ale neprislúcha mi teraz, aby som ja hodnotil stav a pozície Hnutia za demokratické Slovensko."

A. LACYKOVÁ:
"Špekuluje sa aj o založení novej strany, ktorú by založili práve Mečiarovi kritici, na čele s Tiborom MIKUŠOM. Mohla by mať podľa vás nádej na úspech? Ja sa to pýtam aj preto, lebo vy ste spoluzakladali Hnutie za demokraciu po tom, ako ste odišli od Vladimíra Mečiara a to teraz bojuje s veľmi nízkymi preferenciami."

I. GAŠPAROVIČ:
"V súčasnosti zakladať novú politickú stranu na Slovensku nie je jednoduché. Slovensko speje k tomu, že sa tu vytvorí dve, tri, možno o jednu viac silnú politickú stranu, ktoré budú súťažiť o politickú moc v tomto štáte."

A. LACYKOVÁ:
"A ktoré by to boli?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja si myslím, že posledné voľby už naznačili, ktoré politické strany majú u občanov najviac dôvery, ale určite že túto dôveru časom stále bude upravovať stav Slovenskej republiky najmä v oblasti ekonomickej, sociálnej aj zahraničnopolitickej, a občan bude môcť posúdiť, ktoré politické strany majú na tom najväčšiu zásluhu."

A. LACYKOVÁ:
"Bude medzi týmito stranami aj HZDS?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja som povedal, že rozhodne občan."

A. LACYKOVÁ:
"Európska únia nám poslala akési varovanie v súvislosti s infláciou, tá by sa podľa nej mohla stať hrozbou pre skoré prijatie eura na Slovensku. Nariadila nám aj viac šetriť. Pristúpi premiér Robert FICO podľa vás na prísnejšiu rozpočtovú politiku? Vy ste tento problém aj konzultovali s guvernérom Národnej banky Slovenska, alebo s premiérom?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Nie, ja som pred tou hodnotiacou správou s nimi hovoril a po tejto hodnotiacej správe viem z médií, že sa vyjadrili s presvedčením, že tieto problémy, ktoré sa naznačovali z prostredia Európskej únie, sú problémy, ktoré prakticky sa opakujú každý rok a nielen na Slovensku v nových členských krajinách, aj v starých členských krajinách. Takže je to také varovanie a upozornenie, že treba vždycky byť bdelý, aby sme niečo, ako sa hovorí, nepremeškali."

A. LACYKOVÁ:
"Len môže takéto obavy Bruselu v konečnom dôsledku možno aj oddialiť náš vstup do eurozóny?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja si myslím, že dneska je situácia po vyjadreniach sa aj predstaviteľov Európskej únie a našich finančníkov, ekonómov a zodpovedných za tento prestup z pohľadu plnenia maastrichtských kritérií nie. Možno po týchto všelijakých turbulenciách, ktoré sú aj dneska, tejto politickej nervozite pri prijímaní Lisabonskej zmluvy, že by mohlo dôjsť k nejakému politickému rozhodnutiu, ktoré by pre Slovensko nebolo výhodné. Ale myslím si, že ani z tohto pohľadu nepripúšťam, že by k takémuto rozhodnutiu malo dôjsť."

A. LACYKOVÁ:
"Začnú teda Slováci v januári 2009 platiť eurom?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja som presvedčený, že áno a som presvedčený, že ako som povedal, že tento zavŕšený proces bude pre Slovensko prospešný, že vstupom do Európskej únie a zvlášť do ERM II sa Slovenská republika oficiálne zaviazala realizovať zodpovednú ekonomickú politiku, konsolidovať verejné financie a to je to, čo prinesie aj občanovi prospech."

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]