Prezident myslí národne, cíti sociálne, Slovenské národné noviny, č. 6, 21. 3. 2006

SLOVENSKO MÁ PREZIDENTA, KTORÉHO SI VÁŽI. DARMO SA NEHOVORÍ, ŽE DO TRETICE VŠETKO NAJLEPŠIE. A ČO JE VEĽMI DÔLEŽITÉ, RODÁKOVI Z POLTÁRA, KTORÝ VÄČŠINU ŽIVOTA PREŽIL V BRATISLAVE, NESTÚPLA SLÁVA DO HLAVY A ZOSTAL TAKÝ ISTÝ DOBRÁK, AKO HO ĽUDIA POZNALI NAPR. VO FUNKCII GENERÁLNEHO PROKURÁTORA BÝVALÉHO SPOLOČNÉHO ŠTÁTU SLOVÁKOV A ČECHOV, ALEBO PREDSEDU NÁŠHO PARLAMENTU.

R: Pán prezident, ako v súčasnoti žije hlava štátu?
I.G. Na takto položenú otázku neexistuje stručná odpoveď. Po nástupe do funkcie prezidenta SR som si dal záväzok vniesť pokoj a vzájomný rešpekt do vzťahov medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi, do vzťahov s Národnou radou, a s vládou. Z hľadiska môjho pôsobenia môžem pokojne skonštatovať, že sa mi tento záväzok darí plniť. Zároveň si však uvedomujem, že Slovensko čaká predvolebné turbulentné obdobie. Menšinová vláda na Slovensku je vo veľmi krehkom postavení, o to väčšia zodpovednosť leží na pleciach prezidenta SR. Verím, že volebná kampaň na Slovensku sa uskutoční bez extrémov, výsledkom čoho bude stabilná vláda opierajúca sa o transparentnú väčšinu v Národnej rade SR. Z hľadiska osobných pocitov ma potešila atmosféra na olympijských hrách v Turíne, ktorej som mal možnosť osobne sa nadýchať. Potešila ma prvá olympijská medaila pre Slovensko, ako aj vystúpenie slovenských hokejistov, ktorí urobili peknou hrou dobré meno našej vlasti.

R: Treba zdôrazniť, že ste v najvyššej štátnickej funkcii SR už pôsobili…
I.G. Máte pravdu, z hľadiska môjho politického životopisu môžem povedať, že skôr patrím k tej skupine politikov, ktorí majú skúsenosť s napĺňaním poslania v iných vysokých funkciách štátu. Stačí spomenúť moje pôsobenie v kresle generálneho prokurátora bývalej ČSFR, osemročné pôsobenie vo funkcii predsedu Národnej rady, zastupujúceho prezidenta SR. Chcem však zdôrazniť, že výkon funkcií nie je to primárne v mojom politickom živote, ale šanca, že som mal možnosť spoznať veľa krásnych a zaujímavých ľudí nielen doma na Slovensku, ale i v zahraničí. Stačí spomenúť, že moje dobré vzťahy so súčasným českým a rakúskym prezidentom sa formovali ďaleko predtým, než sme tušili, že raz budeme zastávať funkcie hláv štátov. 

R: Vo funkcii prezidenta ste zažili to, čo sa môže veru ťažko niekomu v budúcnosti splniť. Privítali ste hlavy najväčších veľmocí USA a Ruskej federácie. Aký bol pocit stretnúť sa s nimi?
Z celej tej škály pocitov zotrval v mojej pamäti jeden podstatný. Hrdosť na krajinu, ktorá dostala na základe svojej politiky možnosť zorganizovať takýto summit. Vnímam to ako ocenenie dôveryhodnej zahraničnej politiky SR, ktorá je rovnako čitateľná pre spojencov na Západe, ako aj ekonomických partnerov na Východe. Zároveň si uvedomujem, že tento summit bol aj impulzom na ďalšie zahraničnopolitické aktivity SR, čoho výsledkom je schválenie SR za nestáleho člena BR OSN.

R: Občania SR sa aj v minulosti často obracali na prezidenta SR. Ako sa vám darí pomôcť našim obyvateľom pri riešení ich trápení?
Chcem zdôrazniť, že obsah väčšiny listov, ktoré dostávam ma veľmi trápi, Najmä, ak nemám možnosť im pomôcť. Cítim z nich zúfalstvo a uvedomujem si, že práve môj úrad zostáva poslednou inštitúciou, na ktorú sa zúfalí občania obracajú. V súvislosti s reformami, ktoré na Slovensku prebehli veľmi rýchlo a získali ocenenie v zahraničí, chcem povedať jeden fakt. Na jednej strane si uvedomujem ich nutnosť, na strane druhej som sa viackrát vyjadril, že im chýbala koordinácia a časové prepojenie, ako aj viac sociálneho cítenia. Výsledkom toho je, že v mnohých regiónoch Slovenska sa zvýšila nezamestnanosť, a čo je ešte horšie, občania strácajú nádej na zlepšenie perspektívy. Je to trend, ktorý ma trápi a verím, že úlohou novej vlády bude práve oblasť vylepšovania reforiem.

R: Ste nekonfliktný typ, čo vidno vždy pri vašom excelentnom vystupovaní. Aké sú vaše vzťahy so súčasnou vládnou mocou?
Prezidentský úrad vnímam ako miesto, ktoré má vytvárať priestor na korektné vzťahy. Je známe, že za hlavu štátu som bol zvolený s heslom – Myslím národne, cítim sociálne –, ktoré bolo odlišne koncipované ako programové vyhlásenie súčasnej vlády. Napriek tomu sme dokázali v mnohých otázkach, hlavne zahraničnopolitických, nájsť konsenzus, čo považujem za pozitívum pri budovaní politickej kultúry na Slovensku. Zároveň však netajím svoje výhrady voči realizácii reforiem a hlavne ich nekoordinovanosti, čo malo priamy dopad na sociálne postavenie občanov. Ani rozdielnosť názorov na ekonomický vývoj v krajine však nepresiahla rámec korektnej výmeny názorov.

R: Za svojho kancelára ste si vybrali osobnosť, ktorá sa zlatými písmenami zapísala do novodobých dejín SR. Ako sa Vám s prof. Milanom Čičom spolupracuje?
S profesorom Čičom ma viaže dlhoročné osobné, ako aj profesionálne priateľstvo. Pracovali sme spolu na celom rade projektov z oblasti práva, boli sme pedagógmi a napokon sme sa spolu podieľali na koncipovaní Ústavy SR. Veľmi si vážim, že pán profesor prijal ponuku viesť KP SR a dôstojne sa tejto náročnej úlohy zhostil. Jeho profesionálna minulosť, či už bol v pozícii premiéra, alebo predsedu ústavného súdu, vytvára dôstojný rámec na reprezentáciu kancelárie hlavy štátu.

R: Naši slovenskí bratia v šírom svete – a nutné je pripomenúť, že ich je niekoľko miliónov – hovoria, že starostlivosť o ich komunitu je povrchná. Týka sa materiálnej pomoci krajanom, ale napr. aj problémov s dvojitým občianstvom. Čo urobí prezident SR preto, aby sa na komunitu myslelo viac?
Keď som nastupoval do funkcie prezidenta SR, starostlivosť o komunitu v zahraničí bola jednou z mojich predstáv o zlepšení pomoci a najmä spolupráce. Uvedomujem si silu, jej postavenie, hlavne význam pre domovskú krajinu. Žiaľ, stretávam sa s tým, že cez prizmu ekonomických nákladov sa stráca zo strany exekutívy záujem o podporu krajanov v zahraničí, a to sa týka všetkých doterajších vlád. Treba otvorene povedať, že Slovensko z hľadiska podpory ďaleko zaostáva za inými štátmi v stredoeurópskom regióne. Markantný príklad ukazuje problém okolo zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu. Hrozí mu zrušenie frekvencií napriek tomu, že zo strany krajanských organizácií je záujem o jeho počúvanie. Nikto si neuvedomuje, že opustené frekvencie môže kúpiť iný štát a na nich vysielať pre svojich krajanov. Na túto tému som hovoril s ministrami, ale zatiaľ som nadobudol pocit, že to nepatrí medzi ich priority. Zrejme definitívnu odpoveď dajú v tejto otázke až voľby. Čo sa týka mojich osobných aktivít pri návšteve krajiny, kde žijú naši rodáci, mám vo väčšine prípadov v programe aj stretnutie s nimi.

R: Pán prezident, aký je Váš vzťah k najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizni na Slovensku – Matici slovenskej?
Matica slovenská má nezastupiteľné miesto v histórii slovenského národa. Pomáha uchovávať duchovný život Slovákov v čase najväčšieho útlaku. Po vzniku Slovenskej republiky a po vstupe do Euroatlantických štruktúr v globalizačnom svete stoja pred nami nové výzvy. A týmto výzvam sa musí postaviť aj Matica slovenská. Samozrejme, jej aktivity sú podmienené aj ekonomickým aspektom a v tomto smere nenachádza Matica vždy pochopenie u súčasnej exekutívy. Som však presvedčený, že v globalizujúcom sa svete má Matica svoje miesto a jej postavenie by sa malo upevňovať a nie oslabovať. Musí však hľadať aj nové progresívnejšie programy a spôsoby spolupráce.

R: Prejdime na voľnejšiu tému. Bývate s rodinou v Limbachu. Obyvatelia hovoria, že po vašom nástupe na post prezidenta sa z Limbachu vytratila kriminalita…
Bývanie v Limbachu som si veľmi obľúbil. Krásna príroda naokolo vytvára podmienky na relax. Chcem však podotknúť, že ak mám čo len trocha času, snažím sa zúčastňovať na živote tejto dediny. Ak moje postavenie prispelo nepriamo k zlepšeniu situácie mojich spoluobčanov, môže ma to len tešiť.

R: Na Slovensku si získala obrovské uznanie Nadácia Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých. Pomáhate manželke vo voľných chvíľach pri týchto potrebných spoločenských aktivitách?
Veľmi si vážim prácu svojej manželky. Viem, aké je to zložité v dnešnej ekonomickej situácii získať prostriedky na aktivity, ktoré majú uľahčiť a zlepšiť život ľudí. Je pre mňa samozrejmé, že ak mi to program dovolí, tak sa ju snažím v jej aktivitách podporiť. Snaží sa úprimne pomáhať ľuďom, a to je cenné. Oceňujem, s akou vervou sa do tejto činnosti pustila, najmä čo sa týka otázok rekvalifikácie, vzdelávania a sociálnej pomoci.

R: Pán prezident, je pravda, že by Vás Úrad na ochranu ústavných činiteľov chcel presťahovať do nevkusnej vily na Slavíne? Ste predsa prezident SR a podľa mňa vaša vôľa zostať bývať vo svojom musí byť pre všetkých primárna. Alebo to tak nie je?
Úrad na ochranu ústavných činiteľov má svoje jasné kompetencie a tie musí rešpektovať každý ústavný činiteľ. Čo sa týka vily na
Slavíne, v nej prebieha rekonštrukcia a zároveň sa budujú nové bezpečnostné systémy, takže moje sťahovanie nie je na programe dňa.

R: Vie sa o Vás, že máte veľmi rád rýchle autá. Nebáli ste sa zalietať si v Košiciach na Albatrose L-39…
Milujem športy, ktoré sú tak troška adrenalínové. Hokej patrí medzi najrýchlejšie kolektívne športy a o automobilových pretekoch nemusíme bližšie hovoriť. Takže ten let na Albatrose L-39 je len dokreslením môjho vnútorného „nastavenia“. Samozrejme ochranka má na to iný názor, najmä ak sadnem do pretekárskeho auta a nemajú možnosť byť pri mne, alebo za mnou.

R: Pán prezident, pri Vašej poslednej návšteve v Košiciach ste mi sľúbili, že prídete medzi tisícku nedočkavých košických stredoškolákov, ktorí veľmi túžia vidieť sympatickú hlavu štátu. Kedy Vás obyvatelia Košíc, ale hlavne košickí stredoškoláci uvidia?
Slovensko sa nachádza v predvolebnom období. Rovnako ako pri regionálnych voľbách, tak aj pri týchto voľbách budem občanov vyzývať, aby sa ich zúčastnili. Pasívny občan, rezignujúci občan na správu vecí verejných, to je zlá vizitka pre vnútorný život krajiny. A ešte horšia správa by bola, ak by na kontrolu politického života rezignovali mladí ľudia. Preto som odhodlaný v najbližšom období navštíviť všetky regióny Slovenska, vrátane Košíc, a každý záujem, ak nebude iný dôvod, budem rád akceptovať.

R: Každý človek má svoje sny, prezidenta nevynímajúc. Aké sú tie Vaše?
Funkcia, ktorú zastávam ma vyťažuje natoľko, že nemám čas na svoju rodinu, na vnukov… Vždy som si predstavoval, ako s obomi vnukmi budem chodiť na tréningy, ako budem vidieť ich prvé góly… Dúfam, že ten čas ešte príde. Čo by som si však najviac želal, je spokojnosť našich občanov.

Zhováral sa
František MRVA