Aktuality
   

Rozhovor prezidenta SR pre Časopis Bojovník; č. 18, Neprípustnosť fašizmu je trvalým odkazom SNP, 18. 8. 2011

Úvod | Aktuality | Prezident v médiách | Prezident v médiách | Rok 2011 | Rozhovor prezidenta SR pre Časopis Bojovník; č. 18, Neprípustnosť fašizmu je trvalým odkazom SNP, 18. 8. 2011

Slovenské národné povstanie je v slovenských dejinách jedinečné. Od chvíle, keď vypuklo, bol pohľad sveta zaostrený aj na Slovensko. Vďaka tomu, že proti fašizmu povstali naši otcovia, starí otcovia a prarodičia so zbraňou v ruke, sme sa navždy zaradili medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny. Neprípustnosť fašizmu v akejkoľvek jeho forme je trvale platným politickým odkazom Slovenského národného povstania. Sloboda a demokracia stála mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypálenie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a prekonať ich. V rozhovore pre dvojtýždenník Bojovník to konštatoval prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
Illanitzová Lucia: „Aký význam má udržiavanie protifašistických tradícii v spoločnosti 21. storočia? „


I. Gašparovič: „To, čo sa odohralo počas II. svetovej vojny, bezprostredne po vojne, ešte desiatky rokov bolo veľkým mementom pre každého. Ale ako sú ľudia starší, tí, ktorí priamo zažili hrôzy vojny, odchádzajú z tohto sveta a tvorí sa nová mladá generácia. Predstava o prežitých hrôzach sa stráca a že sa na to zabúda z toho pohľadu, že tieto hrôzy už na svete nie sú, to je celkom v poriadku. Lenže v dnešných dňoch sme svedkami, že ľudia (ktorí sa angažujú v politike, pozn. Bojovník), ktorí dokážu využiť, že sa zhoršuje sociálne postavenie občana a ich politika nacionalizmu, politického šovinizmu sa potrebuje dostať znova do povedomia, majú veľký priestor znovu začať šíriť nepriateľstvo, nenávisť. A dnešná doba je poznačená takou sebeckosťou, každý sa chce starať sám o seba a nevšíma si tieto signály, ktoré nie sú dobré, a to nielen v Európe, ale na celom svete. Zasa sa začína takmer boj medzi ideológiami, medzi náboženstvami, a preto netreba zabúdať, treba poukazovať na to, čo fašizmus znamenal pre svet, koľko miliónov mŕtvych priniesol. To je, myslím si, našou povinnosťou. Ale nemala by to byť povinnosť úradne prikázaná. Mala by to byť povinnosť, ktorú sám cítim a ktorú sám chcem prezentovať, tým, ktorí nechcú veriť, čo fašizmus znamenal a ktorí ho chcú oživiť. Že je to hrozba pre nás, pre všetkých. Je treba si pripomenúť tieto hrôzy a je treba na to upozorniť, že ani dnes nie sme až tak ďaleko, že by sa niečo podobné nemohlo stať. „

Illanitzová Lucia: „ Akou formou? Keď sú výročia, či už celoštátne, alebo v jednotlivých mestách, chodia delegácie štátnych, samosprávnych inštitúcií, aj SZPB a ďalšie organizácie klásť vence k pamätníkom. Ale stačí to? A mládež sa aj v škole veľmi málo dozvie... „

I. Gašparovič: „Keď som hovoril o povinnosti, tak som myslel aj morálnu povinnosť prísť k hrobu toho, ktorý vtedy obetoval život za to, aby sme žili v pokoji a mieri. Táto povinnosť nemá mať nič spoločné s ideológiou, to je jednoducho ľudská povinnosť prísť a možno zaspomínať na to, čo toľko ľudí pripravilo o život. Preto ma vždy trápi, keď je výročie konca vojny a už je pomaly problém prísť aj na Slavín. Ani nie z ľudského a morálneho hľadiska, lebo ten, kto chce, príde, ale z politického. Z určitého, nepovedal by som strachu, ale z politickej opatrnosti. Ja som veľmi rád, keď sa na Slovensku staráme o hroby vojakov a nielen o hroby našich vojakov, sovietskych, ale že sú spoločné hroby vojakov padlých v II. svetovej vojne. „

Illanitzová Lucia: „ Máte špeciálne miesto na Slovensku, na ktoré často chodíte pri oslavách ukončenia vojny a pri výročiach SNP? „

I. Gašparovič: „Nie. Tohto roku som napríklad nebol na Slavíne, ale bol som v Rimavskej Sobote pri pamätníku padlých sovietskych vojakov z 2. svetovej vojny. Takto som navštívil už niekoľko miest, tu nejde z mojej strany o snahu niekde sa ukázať, ale prísť tam, kde sa ľudia naozaj sami v dobrej vôli stretnú. Myslím, že je politickou povinnosťou vysokých štátnikov, aby ukazovali ľuďom, že zmýšľajú rovnako. „

Illanitzová Lucia: „ Ako hodnotíte odhalenie búst Jánosa Esterházyho v Košiciach a Ferdinanda Ďurčanského v Rajci? „

I. Gašparovič: „V zmysle platných zákonov je rozhodnutie o umiestnení akéhokoľvek historického monumentu na území mesta či obce v plnej kompetencii miestnej samosprávy. Má to tri rozmery. Ľudský, politický a umelecký. V Ríme je Mussolliniho veľká socha. Nikto ju nezbúral, stojí doteraz. Nikto tam nedáva vence, jednoducho je tam. Ako kus Ríma, ktorý tam patrí z umeleckého pohľadu. Politicky ani ľudsky tam nikto nechodí. Čo sa týka oživenia neofašizmu, aj v Taliansku sa niektoré politické strany do tejto pozície dostávajú. Ale napriek tomu, nie som za to, aby sa historické sochy odstraňovali. Vytváranie nových takýchto sôch v súčasnosti, to už je o niečom inom. Historická socha je umelecké dielo, nevidím dôvod, prečo ju búrať. Takisto nevidím dôvod, prečo u nás búrali napríklad sochu Jána Nálepku v Stupave. Ale ľuďom, ktorí boli zainteresovaní do nešťastí, ktoré v tom čase boli, nie je správne vytvárať nové sochy. Vystaviť sochu Esterházyho, ktorý bol vyznávač Hitlera a fašizmu v Košiciach, je nesprávne. A to sa týka aj Ďurčanského. Bol v tej dobe pri tom, keď sa tvorila protižidovská legislatíva, keď sa transportovali Židia a politickí väzni. Ďalšie otázky vznikajú z pohľadu práva. Na súkromnom majetku (Esterházyho socha je na súkromnom pozemku, pozn. Bojovník), si každý môže robiť to, čo mu zákon umožní. Aj tam však existujú pravidlá. V trestnom zákone máme, že je trestné propagovať fašizmus. Treba si povedať, do akej miery je možné zasiahnuť na súkromnom majetku a do akej miery je z tohto súkromného majetku možnosť pôsobiť na okolie negatívne sochou alebo iným propagačným materiálom. Ak to má v záhrade pre seba, tam ťažko dokážete, že je to šírenie fašistickej propagandy. Aj v Košiciach je to súkromný pozemok. Ale verejnosti prístupný. Je to problém. „

Illanitzová Lucia: „ Myslíte si, že SZPB je dostatočným reprezentantom protifašistickej idey v našich podmienkach? „

I. Gašparovič: „ Dostatočne, podľa toho, čo myslíte, to je sila v počte ľudí. Keby som zobral ten počet ľudí, tak asi nie. Áno, bol by dostatočným, keby mal za sebou občiansku silu. Zatiaľ sa môžem aj ja k vám prihlásiť, ale to je na tom, koľko nás tam je a akú silu SZPB má. Žiaľ, taký je stav u nás. Skôr pôjdu do ulíc za homosexuálov, ako za boj proti fašizmu. To je tragédia spoločnosti. Som však presvedčený, že poslaním a cieľom SZPB je presadzovať demokratický a humánny odkaz slovenského národno emancipačného hnutia začatého štúrovcami, ktorého proces, pokračujúci v rokoch druhej svetovej vojny bojom za národné oslobodenie a proti fašizmu, vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Vysoko si vážim prácu zväzu, prejavom získania dôveryhodnosti zväzu možno označiť aj prijatie predstaviteľov SZPB; prezidentom SR. N tomto prijatí u mňa sa zúčastnili aj zástupcovia Združenia partizánov v SNP a v zahraničí, Združenia 1. čs. armády na Slovensku v SNP, Združenia letcov bojovníkov v SNP a v zahraničí. „

Illanitzová Lucia: „ Najmä staršia generácia má často rozporuplné pohľady na SNP. Zatiaľ čo niektorí ho považujú za zradu Tisovho slovenského štátu, pre väčšinu je symbolom boja proti fašizmu. Podarí sa podľa Vás preklenúť tento rozpor vo vnímaní histórie? „

I. Gašparovič: „ Iste aj dnes je počuť takéto názory z jednej aj druhej strany. Našťastie už sú za nami časy, keď úzke zoskupenie malo snahy ideologicky si privlastniť Slovenské národné povstanie alebo zľahčovať jeho celospoločenský význam. Musíme však stále prízvukovať a musíme si vždy uvedomovať, že trvale platným politickým odkazom Slovenského národného povstania je neprípustnosť fašizmu v akejkoľvek jeho forme. Musíme si stále uvedomovať, že dnešná sloboda a demokracia stála mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypálenie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a prekonať ich. „

Illanitzová Lucia: „Aký bol podľa Vás najväčší význam SNP? „

I. Gašparovič: „ Slovenské národné povstanie je v slovenských dejinách jedinečné z viacerých hľadísk. Je to jediné veľké ozbrojené vystúpenie slovenskej armády na obranu vlastnej krajiny. Politickým a vojenským významom sa dá porovnať s inými odbojovými hnutiami v Európe. Unikátna je tiež doba, počas ktorej povstalci dokázali vzdorovať nemeckej okupačnej armáde. Slovenské národné povstanie je a zostane prameňom národného a politického uvedomenia i sebavedomia Slovákov. Od chvíle, keď vypuklo, bol pohľad sveta zaostrený aj na Slovensko. A nielen preto, že povstanie dalo príležitosť aj predstaviteľom iných národov zapojiť sa do boja za konečné víťazstvo nad fašizmom. Vďaka tomu, že proti fašizmu povstali naši otcovia, starí otcovia a prarodičia so zbraňou v ruke, sme sa navždy zaradili medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny. „

Illanitzová Lucia: „Zúčastníte sa tohto roku na oslavách SNP? Kde? „

I. Gašparovič: „ Účasť na oslavách SNP pri pamätníku v Banskej Bystrici je tradičnou súčasťou môjho augustového programu. Verím, že ak nenastanú nijaké mimoriadne okolnosti, budem pri bystrickom pamätníku na tieto historické udalosti nášho národa spomínať spolu s vami. „

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]