Prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča na novoročnom stretnutí diplomatického zboru, Bratislava 19. 1. 2006

Vážené dámy a páni,

zanechávame za sebou rok 2005. Napriek dojemným obrázkom, ktoré poskytovali všetky médiá v posledných dňoch minulého roka respektíve v nových začínajúcich dňoch tohto roka, by som chcel povedať, že kalendárne je rok 2005 za nami. Áno, ale s rokom 2005 neostali za nami problémy. Problémy, ktoré musíme aj v tomto roku riešiť. Tých problémov nie je málo. Otázky mieru vo svete, hladu, ktorý trápi nesmierne veľkú časť ľudstva a v nezabudnuteľnej miere aj ľudskosť a duchovné hodnoty. Hodnoty, ktoré pre budúci život na našej planéte musíme zachovať.

Spolu s nami ste určite všetci sledovali uplynulý rok a dianie v našej domácej politike, aj medzinárodné dianie. A určite budete súhlasiť, že to bol rok zaujímavý. V tento trinásty rok existencie Slovenskej republiky sme zavŕšili náš prvý kompletný rok členstva v Európskej únii a v NATO. Na veľké a konečné hodnotenia a analýzy, si myslím, že je ešte priskoro. No chcel by som povedať, že už dnes je zrejmé, že máme za sebou rok aj z tohto pohľadu veľmi úspešný. Pretože do Európskych zoskupení aj do Aliancie sme chceli ísť.

Uvedomovali sme si veľmi jasne, že tak Európska únia ako aj NATO priniesli už nevyčísliteľné ovocie v podobe stabilného mierového vývoja na našom európskom kontinente a tak isto pokoj a stabilita, ale neskrývame, že aj prosperita boli najväčšou motiváciou pre náš vstup. Je našim prianím, aby Európska únia ďalej napredovala a bola ešte úspešnejšia ako doposiaľ aj v oblasti ekonomiky, zahraničnej politiky a posilňovania vplyvu na globálny vývoj.

V prvom roku členstva sme, myslím, dostatočne a jednoznačne preukázali, že nechceme byť len pasívnym konzumentom výhod členstva v týchto zoskupeniach. Naopak, chceme byť aktívnym, spoľahlivým a povedal by som aj pozitívne pôsobiacim členom.

Summit prezidentov Ruskej federácie a Spojených štátov amerických, ktorý sa uskutočnil vo februári minulého roku v Bratislave bol takou medzinárodnou udalosťou, ktorá sa často neopakuje. Preto mi dovoľte aj dnes z tohto miesta poďakovať zastupiteľským úradom Ruskej federácie a Spojených štátov amerických prostredníctvom Vás, Vaše Excelencie pán veľvyslanec Udaltsov a pán veľvyslanec Vallee, aj Vašim predchodcom za to, že svojím dielom prispeli k tomu, aby sa táto významná udalosť uskutočnila práve na Slovensku. Som hrdý, že som mohol byť hostiteľom pánov prezidentov Busha a Putina a ukázať im v tom krátkom čase, ktorý sme mali k dispozícii, aké pokroky naša ešte stále mladá krajina dosiahla. Verím, Vaše Excelencie, že aj Vy všetci ste z tejto pre Slovensko mimoriadnej udalosti profitovali, pretože bol v tom čase záujem aj o Vaše analýzy a informácie zo Slovenska.

V uplynulom roku som absolvoval viac zahraničných ciest a prijal som mnohých predstaviteľov Vašich krajín u nás doma na Slovensku. Chcem Vám všetkým, ktorí ste moje cesty pripravovali, poďakovať za Vašu prácu, za to, že všetky tieto cesty môžem považovať za veľmi úspešné. Osobitne na Vás, Vaša Eminencia apoštolský nuncius, by som sa chcel obrátiť s pripomenutím si úmrtia Jeho Svätosti pápeža Jána Pavla II. Ján Pavol II. je osobnosť, ktorá výrazne ovplyvnila dejiny dvadsiateho storočia. Naviac, tento pápež pochádzal zo susednej krajiny a vypestoval si svoj vzťah k Slovensku a Slovákom dávno predtým, ako sa stal hlavou katolíckej cirkvi. Chcem Vám poďakovať, Vaša Eminencia, za Vašu podporu pri organizovaní slovenskej účasti na pohrebe tohto veľkého muža, ale tiež za podporu pri organizovaní stretnutia s novou hlavou katolíckej cirkvi s pápežom Benediktom XVI., ktorý ma už v júni minulého roka prijal ako jednu z prvých hláv štátov.

Vaše Excelencie,

počas minulého roka pri početných stretnutiach s hlavami štátov a ďalšími významnými svetovými osobnosťami som skutočne pociťoval hrdosť nad tým, ako zjavne stúpa medzinárodná prestíž Slovenska. Bol som veľmi rád, keď som sa mohol zúčastniť pomenovania ulice v hlavnom meste Indie po našom Alexandrovi Dubčekovi. Bol som veľmi rád, keď ma v hlavnom meste Portugalska pozvali na otvorenie a pomenovanie novej ulice s názvom Bratislava. Nie, nebojte sa, nepodlieham nejakej národnej eufórii, nemyslím si, že Slovensko je niečo výnimočné a robí niečo lepšie ako ostatní, máme ešte veľa problémov a ja sa snažím o nich vždy otvorene hovoriť doma aj v zahraničí. Som si vedomý aj toho, že prídu nové problémy a nové výzvy, s ktorými sa bude musieť naša krajina popasovať; že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov nastane určitý prelom v behu udalostí na Slovensku. Prelome v tom, že v organizácii akou sú Spojené národy bude v novom postavení. V postavení v rámci ktorého chceme, aby Slovensko – a tým to aj dokázalo – bolo akceptované ako krajina, ktorá chce riešiť tieto problémy. A že sme krajinou nielen de jure ale aj de facto, samostatnou, životaschopnou. A že životaschopná politika a ekonomika i kultúra u nás má budúcnosť.

Chcem poďakovať Vám všetkým, Vaše Excelencie, pretože som presvedčený, že aj Vaše informácie a informácie Vašich spolupracovníkov o Slovensku prispeli k tomuto stavu. Ak poznáte moju politickú dráhu, viete, že som nikdy nepochyboval o tom, že tento čas pre Slovensko príde. Som však veľmi šťastný, že mi osud dožičil, aby sa to udialo počas môjho prezidentského mandátu. Chcel by som tu ponúknuť Vám všetkým otvorené dvere aj otvorené uši mojej Prezidentskej kancelárie, a určite aj Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, pre otvorené problémy vo Vašich regiónoch, pre otvorené problémy nášho spoločného sveta, ktorý je vďaka globalizácii, informatizácii a všetkým ďalším izáciám stále menším, a tak i problém kdekoľvek na svete sa stále viac bytostne dotýka i takej malej krajiny, akou je Slovensko.

Na záver mi dovoľte, aby som Vám všetkým, aj Vašim blízkym, poprial do nového roka všetko najlepšie, veľa šťastia a zdravia. Aby Vaša práca pre nás aj pre Vašu krajinu bola prospešná. Aby naša spolupráca priniesla svoje úspechy, pretože navzájom sa dnes - ak chceme konať dobro - všetci potrebujeme. Ešte raz Vám prajem všetko najlepšie, a som potešený, že ste dnes k nám prišli.