Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na udeľovaní štátnych vyznamenaní, 8. 1. 2009

Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážené excelencie,
vážení vyznamenaní,
vzácni hostia,
dámy a páni,

Slovenská republika vstupuje do sedemnásteho roka svojej štátnej samostatnosti a suverenity. Z hľadiska dejín nás s ňou spája pomerne krátke, no veľmi dynamické a plodné obdobie. Obdobie poznačené hľadaním, spokojnosťou z toho, čo sme dosiahli, ale aj nespokojnosťou. No, tak je to napokon správne.

Pripomínam túto skúsenosť v historických priestoroch, ktoré si pamätajú viacej ako ktokoľvek z nás. Pamätajú si však aj chvíle, ktorých sme boli nielen svedkami, ale aj aktérmi. Sú pamätníkmi aj dnešného slávnostného udeľovania štátnych vyznamenaní. Pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky.

Bez štipky zveličovania možno povedať, že svet nás postupne spoznáva a uznáva. Vďaka stabilite, ekonomickej dynamike, ale aj vďaka osobnostiam, ktoré dosahom svojho diela prekročili naše hranice. Potvrdzuje to, že sme nešli za svojimi odvekými cieľmi zbytočne, že sme sa nemýlili v sebe, keď sme požadovali potvrdenie našej identity medzinárodnou akceptáciou nášho štát.

Aj vy, vážení laureáti, ste dokázali, že právom patríte k ľuďom, o ktorých hovorím. Vaša činorodosť, talenty a osobné nasadenie významne napomohli upevňovaniu dobrého mena Slovenska v zahraničí, rozvíjaniu slovenského jazyka a jazykovedy, vzdelanosti, literatúry, hudby a dramatického umenia, upevňovaniu slovenského národného a sociálneho étosu, významnému rozvoju psychológie, astronómie, enológie, hospodárstva i územnej samosprávy. Pomohli ste a pomáhate Slovensku, aby si upevňovalo svoju vážnosť vo svete, aby sa skromne a postupne presadzovalo, zvyšovalo svoju príťažlivosť.

Vážené slávnostné auditórium,

transformačné zmeny a globalizačné vplyvy poznačili našu spoločnosť. Po ťažkých rokoch radikálnych reforiem je však náš ľudský potenciál v istom zmysle oslabený. Myslím tým zdravotný stav obyvateľstva, demografické danosti, nerovnaké šance v regiónoch.

Ukázalo sa, že jednostranný dôraz na ekonomiku sa nie vždy priaznivo podpísal na sociálnom a kultúrnom kapitáli našej spoločnosti. Čoho dôkazom bolo oslabenie sociálnych väzieb a sociálnych istôt, vzrástla nedôverčivosť, medziľudské vzťahy sú poznačené egoizmom.

Zrejme aj preto, že sme nedostatok vlastných skúseností začali nahrádzať napodobovaním zahraničných vzorov. Žiaľ, nielen pozitívnych. Materiálny a konzumný spôsob života začal dominovať nad hĺbkou myšlienok i citov.

Tradičné kultúrne a duchovné hodnoty sú často zatláčané do úzadia. Aj preto sa právom a čoraz nástojčivejšie ľudia pýtajú, či sa nevenujeme materiálnym statkom na úkor bohatstva ducha a porozumenia medzi ľuďmi.

Kam sa vytráca, v čom sa utápa naša tradičná ľudskosť, snaha navzájom si pomáhať? Samozrejme, nie je rozhodujúce, z akej pozície pristupujeme k životu, konečný zmysel mu dáva dosah toho, čo robíme pre iných. A tak sa pýtame: robíme dosť pre iných?

Aj na vás, vážení laureáti, sa dnes dívame ako na rad činov. Toho čo ste dosiahli, ale aj toho čo ešte vždy chcete a môžete dosiahnuť. Váš život je však hodný ocenenia už preto, že ste si naložili na svoje plecia viacej ako iní. Možno by ste bez tejto záťaže nemali dnes pocit, že ste žili tak, ako ste žiť túžili. Myslím si, že ste budúcnosť nášho národa obdarovali už tým, čo ste mu dali dodnes.

Nepochybujem, že ste cestou za svojimi cieľmi neraz zvažovali o správnosti svojich rozhodnutí, že si na vás siahla aj múdra skepsa. No nepochybujem ani o tom, že aj ony sa pričinili o to, aby ste konali optimisticky. Vo vede a umení tento protirečiaci si tandem vždy spolupracuje v prospech autora, tvorcu. Ale s nasadením vlastného života pri záchrane iných životov sa takto uvažovať nedá, lebo jedno zapochybovanie by prinieslo večné straty.

Tým, že túžime po niečom plnšom, napríklad po dobrých medziľudských vzťahoch, kultúrnosti, mravnosti a solidarite, môžeme si otvoriť cestu k ľudskému šťastiu.

A hoci aj na tejto ceste musí človek platiť za výsledky svojho konania, svojho života nevšedným úsilím – i odriekaním! – získava tým jeho život na veľkej hodnote. Takých ľudí má Slovensko, chvalabohu, dosť. Rád využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval všetkým – teda aj tým, ktorých sme dnes nevyznamenali – za ich významnú prácu v prospech Slovenska. Lebo aj im treba vzdať po zásluhe úctu.

Vážení laureáti,

stojíme na prahu roka, ktorý určite nebude patriť k tým ľahkým. Nejde tak ani o novú menu, na ktorú si budeme zvykať. To podstatnejšie, čo budeme musieť zvládnuť, sú dôsledky nami nezavinenej finančnej a hospodárskej krízy, ktoré sa nevyhli ani Slovensku. Verím však, že spoločným úsilím aj takých tvorivých a statočných ľudí ako ste vy, sa nám podarí prekonať jej extrémne vplyvy.

Najvyššie štátne vyznamenania, ktoré ste prevzali, sú ocenením vzácnych výsledkov vašej práce i vašich postojov. Duchovné, umelecké, historické i materiálne hodnoty, ktoré ste vytvorili, nemožno vyčísliť. Ich skutočná hodnota spočíva v tom, že pomáhajú žiť nám všetkých.

Nikomu z nás sa nehľadajú ľahko slová, ktorými sa vyjadruje vďačnosť za skutky v prospech národa a štátu. Možno ich zhŕňa táto veta: výsledky vašej práce vypovedajú o tom, že aj vy ste sa významnou mierou zaslúžili o hospodársky, sociálny, duchovný a kultúrny rozvoj Slovenska.

Ako prezident i ako občan Slovenskej republiky vám ďakujem za vaše odhodlanie pracovať čo najlepšie; za to, že ste sa nespreneverili svojim ideálom a presvedčeniu. Verím, že budete aj naďalej pokračovať vo svojom diele pre vlastné sebauspokojenie a pre blaho celej spoločnosti.

K dnešným vyznamenaniam vám zo srdca blahoželám a do budúcnosti vám prajem dobré zdravie, mnoho tvorivých síl a spokojnosti vo svojich rodinách.

Chcem sa poďakovať aj vašim blízkym, ktorí sú tu spolu s vami. Všetkým, ktorí vás podporujú a vytvárajú vám priaznivé zázemie. Pravdaže, i tým blízkym, ktorí dnes prišli miesto osobností a prevezmú štátne vyznamenania za ocenených.

Želám nám všetkým, aby sme z dnešných slávnostných chvíľ načerpali silu na nové skutky – v prospech všetkých občanov našej krásnej vlasti.