Aktuality
   

Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na odhalení sochy Jozefa Miloslava Hurbana Tvrdošíne, 18. 9. 2009

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Domáce prejavy prezidenta SR | Rok 2009 | Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na odhalení sochy Jozefa Miloslava Hurbana Tvrdošíne, 18. 9. 2009

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady SR, vážení poslanci NR SR,
vážený predseda žilinského samosprávneho kraja,
vážená excelencia, otec biskup, predseda Konferencie biskupov Slovenska
vážený pán generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania,
vážený pán primátor,
drahí spoluobčania!


Uplynul rok a pol odvtedy, čo sme zavŕšili rok Jozefa Miloslava Hurbana. Ten rok – ohraničený jubileami jeho životnej dráhy – bol plný podujatí, uskutočnených na jeho počesť, na uctenie si jeho života a diela. Je chvályhodné, že na tohto veľkého syna slovenského národa nezabúda ani mesto Tvrdošín. Lebo jeho idey, pre ktoré žil, bojoval a pracoval, sú pre nás živé a aktuálne dodnes.

Aj tu v Tvrdošíne sa prejavil ako neúnavný bojovník za prirodzené národné a sociálne práva Slovákov. Aj tu presvedčivo obhájil prvý národný politický program Slovákov – Žiadosti národa slovenského. Jozef Miloslav Hurban so svojimi generačnými druhmi položil základy národného sebaurčenia Slovákov. Postavené z viery a túžob, z nádejí a odhodlania, z vôle a činov. Hurban presadzoval spravodlivé politické usporiadanie národov stredoeurópskeho priestoru. V ktorom každý nájde svoju slobodu, aby mohol spravovať svoje veci národné.

Túžby štúrovskej generácie boli vždy upriamené na národ. Na jeho hospodárske, vzdelanostné a kultúrne pozdvihnutie. Štúrovská generácia milovala pravdu a zmysel pre spravodlivosť jednoduchého slovenského človeka. Búrila sa proti krivde, ktorú na slovenskom národe páchalo feudálne jarmo. Toto jarmo bola odhodlaná zhodiť všetkými prostriedkami, ktoré mala k dispozícii. Spolčovaním, agitáciou a šírením informácií medzi ľuďmi, pôsobením v uhorskom sneme, ako aj prosbopismi k panovníkovi. Nestrácala odhodlanie ani za nepriaznivých okolností. Vedela, že od jej politických i vojenských úspechov závisí zlepšenie sociálneho postavenie ľudu, úroveň národného života Slovákov.

Úsilie prekonávať zložitosti a bariéry – existujúce v dobovej slovenskej spoločnosti, rozdelenej sociálne, konfesionálne, politicky i kultúrne – zoceľovalo vôľu štúrovcov. A Hurbana zvlášť. Práve jeho osobným pričinením sa začala spolupráca slovenských katolíkov a evanjelikov pri kodifikácii spisovnej slovenčiny. Bol to prvý krok k plodnej spolupráci v meruôsmych rokoch, v memorandovom i matičnom období, kedy sa duchovné elity slovenského národa spojili pri presadzovaní národných záujmov. Táto spoločná vôľa slovenských vzdelancov dosiahla nesporné úspechy.

Hurban bol muž činu. Svojou vôľou a odvahou bol prirodzenou vodcovskou autoritou. Založenie prvej Slovenskej národnej rady, i jej podriadených vojenských dobrovoľníckych oddielov, bolo jedným z vrcholov jeho snaženia. Konania v prospech presadenia slovenských politických požiadaviek. Kvôli ním prešiel s dobrovoľníckym zborom mnohými slovenskými stolicami. Keď po bitke pri Budatíne videl, že na hornej Orave je potrebná jeho intervencia a osobná agitácia, neváhal a prišiel sem. V záujme slovenskej veci, v záujme úspechu slovenského povstania meruôsmych rokov.

A nenašiel tu veru veci slovenského národného záujmu v kostolnom poriadku. Našiel tu ľudí oddaných týmto záujmom, ale aj ich neprajníkov. Trpezlivo a zápalisto ozrejmil veci potrebné vykonať v záujme slovenského národa. Podporil Karola Lippaya, slávneho tvrdošínskeho richtára, ktorý sa stal jeho politickým spojencom v tejto časti Oravy. Proslovenské postoje a činnosť Karola Lippaya spájajú Tvrdošín s hlavným prúdom slovenskej politiky, reprezentovanej Hurbanom. Tvrdošín tak zaujal čestné miesto vo veciach slovenského záujmu.

Na tomto kúsku slovenskej zeme sú ich mená zvečnené sochou a pamätnou tabuľou. Ako pripomenutia súčasníkom i budúcim generáciám. Sú upozornením, že zápas za národnú slobodu bolo potrebné vybojovať.

Že do tohto zápasu – povedané dnešným jazykom – išli spolu tak orgány reprezentované Slovenskou národnou radou, ako aj orgány samosprávy. Dielo boja za národné práva a sebaurčenie, uskutočnené Jozefom Miloslavom Hurbanom, Karolom Lippayom a ich generačnými druhmi, pretrvalo generácie. Aby sa rozvinulo v priebehu dejín, aby našlo naplnenie v slobodnom, demokratickom a právnom štáte – v Slovenskej republike.

Jozef Miloslav Hurban je pre nás vzorom politickej zásadovosti a oddanosti národnej veci. Do slovenského verejného života, politického a konfesionálneho myslenia, do vedeckej a literárnej práce, i do publicistiky priniesol nový spôsob kritickej náročnosti. Tzv. hurbanovský štýl – polemiku. Bol totiž všeobecne známy svojím umením viesť zásadné a vecné spory. Kvôli svojim nezmieriteľným postojom bol pokutovaný, prenasledovaný a väznený. Žiadna hrozba ho však nedokázala zastrašiť, žiadny nátlak ho nedonútil ustúpiť, žiadna prekážka neodradila, ak išlo o vec národa slovenského.

Dôležitým Hurbanovým posolstvom je aj pranierovanie sebectva, hmotárstva, nezáujmu o veci národné a kultúrne. Hlásal vyšší citový a spoločenský princíp, sociálnejšie správanie v ľudskom konaní. Aj on, ako všetci štúrovci, miloval zdravé korene slovenského národa, jeho tradície a mravné hodnoty. A hoci to nebolo ľahké, týmito tradíciami a hodnotami garantoval celú svoju tvorbu i život.

Odhalením sochy Jozefa Miloslava Hurbana a pamätnej tabule Karolovi Lippayovi manifestujeme odhodlanie chrániť našu slovenčinu, našu kultúru, naše hospodárske, sociálne a národnoštátne záujmy. Nech je ich príklad pre nás prameňom inšpirácie – slúžiť verne a oddane národu, všetkým občanom tejto krajiny, Slovenskej republike.

Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]