Aktuality
   

Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Národnom zhromaždení Bulharskej republiky, Sofia 24. 11. 2005

Úvod | Aktuality | Prejavy a vystúpenia | Prejavy prezidenta SR v zahraničí | Rok 2005 | Vystúpenie prezidenta SR Ivana Gašparoviča v Národnom zhromaždení Bulharskej republiky, Sofia 24. 11. 2005

Vážený pán prezident,
vážený pán predseda parlamentu,
Excelencie,
pani poslankyne a páni poslanci!


Je pre mňa veľkou cťou a zároveň potešením, že ste ma pozvali Vy, zvolení zástupcovia bulharského národa a dali ste mi možnosť k Vám prehovoriť. Vážim si túto príležitosť aj preto, že som sám bol osem rokov predsedom slovenského parlamentu a vysoko si vážim prácu poslancov. Nedá mi začať tento príhovor inak, ako vyjadrením pocitu, že sa od prvého okamihu svojho pobytu v Bulharsku cítim ako medzi skutočnými priateľmi. Využívam túto príležitosť, aby som Vám poďakoval za vrelé prijatie, ktorého sa mi dostáva vo Vašej krajine. Cítim porozumenie a spriaznenosť. Považujem to za symbol a potvrdenie obojstranného záujmu našich krajín ďalej budovať spoluprácu a posilňovať vedomie spolupatričnosti.

Môžeme sa v našich vzťahoch pýšiť tým, že existujú historické záznamy o vzájomných vzťahoch Slovákov a Bulharov od úsvitu našich národných dejín. Na začiatku sme spoločne čerpali silu zo slova a viery, ktorú nám priniesli solúnski bratia Cyril a Metod. Myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorej základy položili svojou vzdelanosťou títo vierozvestcovia, bola významnou oporou a inšpiráciou v ťažkých časoch poroby, ako aj v procese národného obrodenia, kultúrnej a politickej emancipácie Bulharov a Slovákov.
Zosobnením vzájomných kultúrnych kontaktov na slovenskej strane v tomto období boli Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, neskôr básnici a spisovatelia štúrovskej generácie, ale aj Samo Jaroslav Zachej, pedagóg, publicista, prekladateľ a sofijský obchodník. Tento oduševnený iniciátor slovenského spolkového a verejného života v Bulharsku na prelome 19. a 20. storočia je pripomenutím toho, že mnohí Slováci našli svoj domov vo Vašej krajine. Podobne aj mnohí Bulhari našli uplatnenie a svoju novú vlasť na Slovensku už pred vyše sto rokmi. Spočiatku k nám prichádzali predovšetkým jednoduchí, ale pracovití ľudia, ktorí sa ale v relatívne krátkom čase dokázali presadiť a dosiahnuť všeobecné uznanie. Neskôr sa mnohí ich potomkovia preslávili ako odborníci vo vede, kultúre, či športe. Za všetkých by som spomenul aspoň jednu z najznámejších slovenských herečiek, Božidaru Turzonovovú a futbalistu, lekára Božina Laskova, ktorý reprezentoval tak Bulharsko, ako aj bývalé Československo.

Vážené dámy, vážení páni!
Viem, že európska integrácia je téma, ktorou Vaša krajina momentálne intenzívne žije. Iste aj vy, poslanci parlamentu, v týchto dňoch venujete mnoho času a debát práve príprave a prijímaniu európskych zákonov. Preto mi dovoľte, aby som sa pri tejto téme pristavil. V živej pamäti mám eufóriu, pocit hrdosti a výnimočnosti chvíle, ktorú sme na Slovensku prežívali, keď sme vstupovali do Európskej únie. Pripomínam si však aj otázky, ktoré si kládli naši občania. Boli to aj obavy z toho, či členstvo v Európskej únii naplní ich očakávania, aké zmeny im do života prinesie, či sa dokážu adaptovať na nové podmienky.

Hoci od 1. mája minulého roku neuplynula dlhá doba, máme možnosť určitej reflexie. Kvôli objektívnosti považujem za nevyhnutné spomenúť tak výhody, ako aj nevýhody členstva v EÚ. Najrukolapnejšou výhodou je, že nová členská krajina sa stáva prijímateľom prostriedkov z finančného rozpočtu Európskej únie, čo umožní oživiť niektoré regióny a odvetvia ekonomiky. Zároveň sa mena stáva stabilnejšou, výhľady hospodárskeho rastu sú istejšie a zreteľnejšie. Nasleduje zvýšenie dôvery zo strany investorov, čo nepochybne povedie k nárastu počtu zahraničných investícií.

Problémom je, že uvedené výhody členstva sa prejavia oveľa neskôr, ako nevýhody. Sem možno zaradiť predovšetkým zvýšený tlak finančne silnej zahraničnej konkurencie, ktorá nemilosrdne likviduje domácich výrobcov a obchodníkov.
V našich podmienkach sa to výrazne prejavilo najmä v maloobchode, kde veľké obchodné reťazce likvidujú drobných obchodníkov a lacné dovážané potraviny dotované aj z prostriedkov EÚ ohrozujú domácu poľnohospodársku produkciu. Treba uznať, že to zároveň vytvára tlak na zvýšenie konkurencieschopnosti, čo nepochybne povedie k nárastu kvality domácej výroby, iba že mnohé podniky potrebnú transformáciu v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov neprežijú.
K našim negatívnym skúsenostiam treba zaradiť aj presadzovanie niektorých nepopulárnych opatrení z centra EÚ. Ako príklad by som spomenul fakt, že Slovensko nedokázalo obhájiť prevádzku svojej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a bude ju musieť odstaviť skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. To zrejme povedie k prechodnému zníženiu výroby elektrickej energie na Slovensku a k nevyhnutnosti hľadať jej zdroje niekde inde, napríklad v zahraničí.
Odporúčam Vám, poučte sa z týchto našich skúseností. Áno, musíte realizovať často bolestivé reformy, ale robte ich vo vlastnom záujme a nie preto, že je na Vás vyvíjaný tlak z Bruselu alebo niektorej členskej krajiny.

Napriek spomínaným negatívnym dôsledkom vstupu do EÚ si dovolím konštatovať, že európska integrácia je vskutku jedinečný projekt. Unikátny je svojim rozsahom, hĺbkou, ambicióznosťou.
Myslím si, že nikto vážne nepochybuje o tom, že je to úspešný projekt, ktorý už dostatočne dokázal svoju životaschopnosť. Dokázal sa postaviť za myšlienku spolupráce, spoločnú akciu ako rozumnú a realizovateľnú alternatívu rozdelenia, konfrontácie a konfliktov na našom kontinente.

V tejto súvislosti by som chcel povedať, že európsku integráciu nemožno považovať za ukončený proces.
Aspoň my na Slovensku nebudeme považovať piatu najrozsiahlejšiu vlnu rozšírenia v histórii Európskej únie za kompletnú bez plného pripojenia sa Bulharska a Rumunska. Chcel by som Vás aj z tejto tribúny ubezpečiť, že vstup Bulharska do únie má naše sympatie, čo Vaši kolegovia, slovenskí poslanci, jednoznačne vyjadrili schválením Vašej prístupovej zmluvy.
Takáto pozícia sa opiera o širokú podporu slovenskej verejnosti procesu rozširovania, ktorá je, mimochodom, podľa prieskumov verejnej mienky jedna z najvyšších v rámci členských štátov EÚ.
Je len prirodzené a pochopiteľné, že zjednocovanie Európy nie je, vzhľadom na jeho rozsah a komplexnosť, úplne bez ťažkostí. V poslednom čase sa dokonca hovorí o kríze integrácie, čo posilnilo pozície euroskeptikov a volanie po prehĺbení reforiem súčasnej podoby Európskej únie. Uvedomujeme si, že reforma bude zároveň znamenať nové nevýhody pre niektorých jej členov, napríklad menej finančných prostriedkov. Každý nový člen sa ale musí pripraviť na to, že z pôvodného čistého prijímateľa finančnej pomoci sa postupne stane čistý prispievateľ do spoločného rozpočtu. Možno aj preto náznaky krízy viedli v poslednom čase v únii k istej „únave z rozšírenia“, poklesu pôvodného entuziazmu. Kladie to pred nás všetkých, súčasných i budúcich členov spoločenstva, nové otázky a výzvy.

Ako dosiahnuť, aby bola naša spoločná Európa zrozumiteľnejšia pre jej občanov; aby prebiehajúce procesy a rozhodovanie boli transparentnejšie; ako dosiahnuť, aby bola demokratickejšia a súčasne akcieschopnejšia a efektívnejšia, aby spravodlivo zohľadňovala národné záujmy i záujmy regiónov. Obávam sa, že hotové recepty, odpovede na tieto otázky neexistujú. Netreba však podliehať skepse, strácať pozitívnu motiváciu.
Aj my v nových členských krajinách sa musíme zapojiť do hľadania optimálnych riešení. Som presvedčený, že európsky projekt za to stojí.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci!
Počas vyše ročného členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa nám potvrdilo, že sa oplatí, keď sme na seba nároční, že sme si vysoko postavili latku, že sme sa už v príprave na členstvo správali ako de facto člen spoločenstva. Únia je nielen spoločenstvom zdieľaných hodnôt, ale aj záujmov. Najviac získavajú pripravení, schopní a aktívni. Investovali sme mnoho úsilia a energie do toho, aby sme pripravili inštitúcie, koordinačné mechanizmy, a predovšetkým schopných ľudí, ktorí mali doma i v orgánoch Únie zabezpečiť kompatibilitu, ale aj konkurencieschopnosť krajiny v spoločenstve.
Našu cestu do Európskej únie uľahčila skutočnosť, že sa dosiahol (v politike tak vzácny) politický i spoločenský konsenzus, ktorý uľahčil budovanie novej reality.

Reality, ktorej základom by mala byť politická stabilita, dôveryhodnosť inštitúcií právneho štátu, súlad právneho systému s európskou legislatívou a jeho efektívnejšia vymáhateľnosť, konkurencieschopné a sociálne zodpovedné trhové hospodárstvo, ohľaduplné k životnému prostrediu, rovnako ako rozvoj regiónov.
Podpisom Zmluvy o pristúpení k Európskej únii Vaša krajina v apríli tohto roku zavŕšila jednu vážnu etapu integračného procesu.
Súčasne však vstúpila do novej etapy, ktorá je nemenej dôležitá, ba dokonca náročnejšia a zodpovednejšia, pretože v nej treba všetok ten zložitý obsah prístupových rokovaní pretaviť do reálneho života. Chcel by som na tomto mieste vysloviť úprimné uznanie za všetko to, čo ste na ceste európskej integrácie doposiaľ dosiahli. Viem, že ste si vedomí, že dosiahnutie tohto cieľa k 1. januáru 2007, si vyžaduje vystupňovanie doterajšieho úsilia. Preto si dovoľujem povzbudiť Vás v tejto záverečnej etape, pri zavŕšení prípravy Bulharska na plnohodnotné členstvo.
Kľúč k dverám do Európskej únie je vo Vašich rukách. Otvára sa Vám jedinečná šanca. Úprimne Vám a celej Vašej krajine chcem zaželať jej racionálne využitie.

Ďakujem Vám za možnosť stretnúť sa Vami, za Vašu pozornosť a želám Vám mnoho úspechov vo Vašej zodpovednej práci.
Na začiatok stránky
Verzia pre tlač
© 2005 Kancelária prezidenta SR. Spracované v redakčnom systéme SwiftSite spoločnosti ELET.  [Technické informácie]