Rozhovor pre rozhlasovú stanicu Slovensko, 1. 3. 2008

Alena LACYKOVÁ, moderátorka:

"Pán prezident, na mape Európy pribudol nový štát. Jeho podporovatelia hovoria o práve na sebaurčenie, naopak kritici o pošliapaní medzinárodných noriem. Slovenská diplomacia si vzala na rozmyslenie, čo s uznaním nezávislosti Kosova 120 dní. Ako vnímate tento jej postoj?"

Ivan GAŠPAROVIČ, prezident SR:

"Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe povedať jednoznačný názor nie je možné, že tu treba pristupovať tak trochu komplexne. V prvom rade ma mrzí a to nie je dobré, že Európska únia aj Spojené štáty nezvládli situáciu v Kosove potom, čo bolo doslova povedané - porazený MILOŠEVIČ - exodus Albáncov bolo nevyhnutne a nutné zastaviť, avšak zlyhalo sa potom, čo sa mal zastaviť aj exodus Srbov. Konalo sa keď horeli mešity, nekonalo sa keď horeli srbské kostoly a už v začiatkoch sa formuloval názor len na jedno riešenie a to vytvorenie kosovského štátu. Myslím si, že treba počkať a to môže byť rozhodujúce aj pre náš postoj ako sa Srbsko postaví, gestu Európskej únie vytvoriť mu podmienky na prípadné členstvo v EÚ. Srbskí politici stoja dnes pred otázkou či zostať zahľadení do minulosti alebo zmeniť aspoň politickú perspektívu Srbska a postaviť vývoj na budúcnosti. Čo bude pohnutím krajiny dopredu? Tu treba do úvahy aj historickú skúsenosť, ktorá ukazuje, že ak štát je zahľadený do krívd minulosti tak sa nevie od nich odpútať, môže to priniesť nestabilitu pre celý región."

A. LACYKOVÁ:

"Premiér Robert Fico tvrdí, že v prípade Kosova bolo porušené medzinárodné právo. Faktom zostáva, že kosovskí Albánci ho vyhlásili jednostranne. Teraz mám na mysli vôbec vyhlásenie samostatnosti. Bolo však podľa vás medzinárodné právo?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Ja som sa už vyjadril hneď na začiatku, ešte pred vyhlásením, že rozhodujúcu úlohu tu musí zohrať Organizácia spojených národov, najmä Bezpečnostná rada a pokiaľ tu existuje Rezolúcia 1244, tak si myslím, že takéto jednostranné rozhodnutie nie je v súlade práve s princípmi aj s poslaním Organizácie spojených národov. Je aj na Európskej únii a na srbských politických predstaviteľoch, aby z Balkánu urobili napriek mnohým politickým chybám z minulosti pokojný región."

A. LACYKOVÁ:

"Len hovoríte o Európskej únii - je v tejto chvíli ešte stále nádej na akýsi spoločný postup Únie v tejto otázke?"

I. GAŠPAROVIČ:
"Tu by som najskorej povedal to, že keď ste tak zareagovali na moje vyjadrenie sa vo vzťahu k Európskej únii, že Spojené štáty ušli z tohto problému a nechali to na Európu. Európska únie v tomto prípade nechala voľnú ruku všetkým svojim krajinám. Možno je to dobré, možno nie, ale myslím si, že z pohľadu budúcnosti a politiky Európskej únie je tu dosť veľké riziko, či Európska únia týmto nevytvorila určitý precedens pre členské krajiny Európskej únie do budúcnosti. Ak vznikne nejaký problém, môžu sa štáty Európskej únie dožadovať takisto samostatného slobodného rozhodovania bez kolektívneho rozhodovania Európskej únie. Ja som rád, že Slovensko sa postavilo hneď na začiatku k tejto otázke ako nie k jednoznačnej a že aj tak trošku Slovensko zohralo úlohu v tom, že dneska sa o Kosove aj diskutuje, či táto forma bola správna, či je to v prospech budúcnosti alebo či sa vytvára nový problém."

A. LACYKOVÁ:

"Práve podľa kritikov sa už teraz stáva Kosovo akýmsi precedensom a dá sa povedať, že aj povzbudením možno pre separatistov v iných krajinách."

I. GAŠPAROVIČ:

"Slovensko nie je v tom postavení ako je Kosovo vo vzťahu k Srbsku, ale niektoré vyjadrenia a výroky aj predstaviteľov susednej krajiny sú signálom, ktorý nemôžeme nechať bez povšimnutia, na ktorý je potrebné reagovať. Také signály akože Kosovo je nová cesta v 21. storočí, pokiaľ ide o hľadanie a možnosti uznania kolektívnych práv sú veľmi nebezpečné nielen pre Slovensko, ale pre mnohé krajiny v Európe, aj vo svete. Opäť chcem povedať, že musíme veľmi citlivo pristupovať k nášmu rozhodnutiu."

A. LACYKOVÁ:

"Dokedy bude Slovensko patriť k skupine štátov, ktorá ešte zatiaľ definitívne nepovedala, že uznajú nezávislosť..."

I. GAŠPAROVIČ:
"Ja som presvedčený, že tých 120 dní, o ktorých sa hovorí pre Slovensko neznamená rýchle rozhodnutie v rámci tejto lehoty. Tento časový problém je otvorený a môže to trvať podľa mňa aj roky."

A. LACYKOVÁ:

"Hovoríte o rokoch, ale môže sa napríklad stať aj to, že Slovensko Kosovo neuzná nikdy? Aspoň takto to naznačil premiér Robert Fico."

I. GAŠPAROVIČ:

"Naše vyjadrenia, či už ide o premiéra alebo ministra zahraničných vecí, majú jeden zásadný motív a to je zjednocujúci motív. Želáme si pokoj v oblasti, želáme si, aby vyhlásenie nezávislosti Kosova, keď už sa tak stalo, bolo precedensom, ktorý nie je možné opakovať a z týchto dôvodov sme zvolili možno opatrný, ale ja by som skôr povedal uvážený postoj."

A. LACYKOVÁ:

"V súvislosti s Kosovom došlo k takej zaujímavej zhode, čo sa týka slovenskej politickej scény, pretože odmietavý postoj zaujali nielen koaličné strany, ale aj opozičné, samozrejme s výnimkou Strany maďarskej koalície. A hovorí sa, že v pozadí sú najmä obavy z autonomistických snáh maďarskej menšiny."

I. GAŠPAROVIČ:

"Situácia na Slovensku sa nedá porovnávať s Kosovom. To nie, ale zase opakujem to čo som povedal, tieto názory o tom, ako má vyzerať 21. storočie vo vzťahu k národnostným menšinám, vo vzťahu k uznávaniu kolektívnych práv atď. sú pre Slovensko v tomto momente určitým výkričníkom, aby sme veľmi pozorne sledovali tieto vyjadrenia a čo sa po takýchto vyjadreniach bude diať."

A. LACYKOVÁ:

"Zostaňme v zahraničnej politike. Téma bezvízový styk so Spojenými štátmi americkými - Česká republika v tejto oblasti konala na vlastnú päsť a s Američanmi sa aj dohodla a nečakala na spoločný postup Európskej únie. Slovenská diplomacia sa teraz jej príkladom inšpiruje a vyzerá to tak, že minister vnútra Robert KALIŇÁK už na jar vo Washingtone podpíše memorandum o bezvízovom styku."

I. GAŠPAROVIČ:

"Rozhodnutie českej strany je ich rozhodnutím. Toto rozhodnutie dneska skúma komisia Európskej únie, na druhej strane nikto nemôže zabrániť českej strane, aby aj bilaterárne hľadala možnosti a spôsoby vyriešenia tohto problému."

A. LACYKOVÁ:

"Vlastne sa Čechom to obídenie Únie aj vyplatilo a na to sa spolieha teraz aj slovenská strana. Nemôžeme si vlastne takýmto postojom aj pohnevať Európsku úniu?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Európsku úniu si nemôžeme pohnevať, ak súhlasí s takýmto riešením s jednou krajinou, ale členovia Európskej únie musia rešpektovať aj to, že sú členmi tohto zoskupenia a že sú tu určité pravidlá a konanie by malo smerovať k spokojnosti všetkých členov Európskej únie a nielen k jednotlivým štátom. Vo vzájomných vzťahoch by to nebolo dobré riešenie, ak by sme hľadali vo všetkom postavenie sólistu."

A. LACYKOVÁ:

"A nemôže našu snahu o bezvízový styk možno ešte skomplikovať kritický postoj premiéra Roberta FICA k protiraketovému štítu v Česku a Poľsku?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Rešpektujem právo našich susedných krajín prijať rozhodnutie, ako však pozorujem verejnú diskusiu v týchto krajinách, nejde o jednoduchú záležitosť a vždy v diskusiách sa ukážu rôzne argumenty za a proti. A trochu spochybňuje moje presvedčenie ak sa stále viac po rokovaniach dostáva na verejnosť, že ide asi o skôr obchod, ako o zabezpečenie obrany. Osobne si však myslím, že táto záležitosť by mala byť prerokovaná v rámci NATO a mali by byť vyjasnené aj otázky v rámci komunikácie NATO - Rusko. To by bol pre celý svet ozaj najprijateľnejší spoločný projekt. A ak by takýto projekt mal byť schválený, tak určite, že by to mal byť projekt, ktorý je spoločný s projektom obrany pred terorizmom v rámci aliancie."

A. LACYKOVÁ:

"Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek povedal, že Slovensko má mimoriadny záujem na tom, aby práve takýto protiraketový štít nevznikol. Tvrdí, že by bola inak ohrozená naša bezpečnosť."

I. GAŠPAROVIČ:

"Každý politický činiteľ má právo na vyslovenie názoru. O tom, aký je však postoj Slovenskej republiky, nezodpovedá kompetenčne minister hospodárstva, ale minister zahraničných vecí. Slovenská republika sa pri formovaní zahraničnopolitických stanovísk opiera o rozhodovanie kolektívnych orgánov a napokon prezidenta."

A. LACYKOVÁ:

"Položím hypotetickú otázku, pán prezident, ak by nás Washington požiadal o vybudovanie radarovej základne na Slovensku, aká by bola možno vaša odpoveď po zvážení všetkých hľadísk?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Washington nás nepožiadal."

A. LACYKOVÁ:

"Pozrime sa teraz trochu do domácej kuchyne. Opozícia v posledných dňoch zaznamenala isté vnútrostranícke otrasy, v SDKÚ kritizoval Juraj Liška Mikuláša Dzurindu. Hnutie KDH zasa opustili štyria kľúčoví poslanci. Chcem sa spýtať či zostáva opozícia aj po týchto politických zemetraseniach naďalej dôstojným súperom pre súčasnú vládu?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Slovenský politický systém bude silný vtedy, ak sa bude opierať ako sa hovorí o pravú aj ľavú nohu. Je však na občanovi, ktorý každé štyri roky rozhodne obrazne povedané ktorá noha bude hrať dôležitejšiu úlohu. Demokracia je postavená na slobodnej súťaži, je postavená na súťaží myšlienok, ideológii, aj na osobnosti, ktorí ich reprezentujú. Je plne na rozhodnutí opozičných strán akými programami a akými tvárami pôjdu do budúcej volebnej súťaže. Domnievam sa, že v súčasnej dobe zápasia programovo o toho istého voliča a sú skôr konkurenti. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že z hľadiska preferencií toto programové spájanie vyhovuje najviac SDKÚ."

A. LACYKOVÁ:

"Opozícia by mala vyvažovať kroky vlády, kritizovať ju, a to by malo byť vlastne akousi ich psou povinnosťou, ale v takomto oslabenom postavení to dosť možné nie je."

I. GAŠPAROVIČ:

"Opozícia kritizuje vládu. Áno, je to právo, dokonca si myslím povinnosťou opozície upozorňovať ak v štáte a v rozhodnutiach vlády sú niektoré nedostatky. Otázka je len, či takáto kritika je reálna, opodstatnená, alebo či sa hľadajú akékoľvek dôvody, ako znemožniť prácu vlády. Najbližšie parlamentné voľby môžu priniesť nové, moderné témy a preto nie celkom chápem ako sa opozícia snaží postaviť svoju opozičnú rétoriku na návrate komunizmu. Chápem, že sa snaží vyvolať u svojich voličov strach a tým aj emóciu, ale je to voči Slovensku, som presvedčený, nie celkom zodpovedné. Slovenská republika je dneska demokratickou krajinou s otvorenými hranicami, so slobodnými médiami, so slobodnou politickou scénou, tretím sektorom a preto v tejto súvislosti hovoriť o komunizme a strašiť komunizmom považujem za nie veľmi poctivé."

A. LACYKOVÁ:

"Premiér Robert Fico tvrdí, že jeho skutočnou opozíciou sú média. Faktom je, že aj novinári si robia svoju prácu a niekedy aj u vás sa objavia negatívne zmienky. Máte pocit, rovnako ako premiér, že sú vtedy novinári podplatení?"

I. GAŠPAROVIČ:

"Novinári sú slobodní. Iná otázka je komu a čomu slúžia. Či slúžia prosperite štátu, či slúžia občanovi a vytvárajú atmosféru, ktorá je pozitívna pre budovanie princípov, pre hľadanie rozhodnutí, ktoré sú v prospech občana. To všetko záleží na ich vzťahu a svedomí k týmto otázkam. Je nie tajomstvom, že novinári sú takisto zamestnancami. Zamestnancami, ktorých zamestnávatelia môžu mať rôzne názory na otázky politické, ekonomické, sociálne, zahraničnopolitické a ak slúžia vyslovene len týmto záujmom jednostranným, tak aj novinár sa dostáva do pozícií, kedy nerobí prospešnú prácu v prospech občana a štátu."

A. LACYKOVÁ:

"Ale dá sa povedať, že súhlasíte s kritikou premiéra voči médiám?"

I. GAŠPAROVIČ:

"O tejto kritike, či je správna alebo nie, rozhodne občan. A občan bude rozhodovať v roku 2010 vo voľbách."

A. LACYKOVÁ:

"Predtým sa však budú konať ešte prezidentské voľby a vyzerá to tak, že opozícia sa už definitívne dohodne na spoločnom prezidentskom kandidátovi a bude ním Iveta Radičová. Chcem sa preto spýtať, či ju budete považovať za silného súpera?"

I. GAŠPAROVIČ:

"V súčasnej dobe som prezidentom Slovenskej republiky a sústreďujem sa na plnenie svojho mandátu, ktorý som dostal od občanov. Blíži sa summit NATO, budem hostiteľom prezidentov V-4, o chvíľu budem vystupovať v Rade Európy a samozrejme pokračovať v mojich predstavách, ktoré som si dal aj ako programové vo vzťahu k občanovi. Z tohto titulu si myslím, že môj nejaký enormný záujem v súčasnosti o to, kto bude protikandidátom ak budem ja kandidovať, nie je pre mňa podstatný. A o všetkom rozhodnú nakoniec voliči a nie žiadne stranícke centrály. V súčasnej dobe ja o tom inak neuvažujem."