Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na medzinárodnej konferencii Solidarita v čase globálnej finančnej krízy, Bratislava 20. 2. 2009

Krízu odštartovala kríza finančná, ktorá je určite dielom nerozumnosti, necitlivosti a poviem to tak natvrdo aj chamtivosti. Teda nekultúrnosti a nemravnosti. Veď chyby konkrétnych ľudí alebo spoločností máme zaplatiť všetci zo svojich daní, ktoré boli určené napr. na sociálne, zdravotné alebo vzdelávacie programy. O účelovosti, no aj neetickosti takéhoto počínania sa zrejme zhodneme všetci. Zhodneme sa aj v tom, že sa nás to dotýka všetkých, teda aj Európskej únie ako celku i jej jednotlivých členských štátov. O východiská z nej sa pokúšame opäť všetci, v rámci svojich vedomostí, možností a zodpovedností. Riešenia teda zostávajú predovšetkým v našich rukách. A sme si vedomí, že čím budú naše záujmy previazanejšie, zomknutejšie, tým budú transparentnejšie, presvedčivejšie a aj efektívnejšie. A práve otvorenosť a presvedčivosť potrebujeme rovnako ako naliehavé riešenia.

Lebo naši občania mali určité predstavy o budúcnosti a žili v presvedčení, že ich budú aj napĺňať. No prišla kríza a jedným i druhým otriasla v základoch. Pre niektorých doslova celým ich sociálnym svetom. Rázne a pozitívne sa rozvíjajúcu perspektívu Slovenska vystriedala určitá opatrnosť a pohľad do budúcnosti nie je taký radostný ako bol. Preto dnes potrebuje doslova koncepcie, ktoré získajú celospoločenskú podporu. Ľudia dnes musia pochopiť, že sa môžu na svoju vládu spoľahnúť, že ich nenechá, ako sa hovorí v závoze. Som presvedčený, že súčasná vláda tak aj koná. Som rád, že v istých veciach aj časť opozície. Mám teraz na mysli najmä rokovanie v Národnej rade, pokiaľ ide o prijímanie noviel zákonov, ktorými sa má zamedziť negatívny dopad na súčasnú ekonomiku.

Vážené auditórium,

nastupuje nové, kritické myslenie o spoločnosti. Ponúka nielen pohľad späť, ale aj a myslím, že to je podstatné nové impulzy, signály a inšpirácie do budúcnosti. Kríza nám okrem iného ukazuje aj naše chyby a omyly. Upozorňuje nás na slabé stránky, ale aj na naše prednosti. Zdôrazňujem, Európskej únie i Slovenska. Kríza nám pregnantne naznačuje, čím disponujeme a čo nám dnes chýba. Ale aj to, čo sme stratili a možno nevyužili. Dnes teda stojíme pred bludným kruhom, pred novým uchopením ekonomických nástrojov a pred aktivovaním nástrojov ľudskosti, osobitne solidarity. Inak povedané, stojíme pred udržaním sociálneho zmieru. Ako na tom sme v rámci ekonomiky je všeobecne známe. Podľa OECD máme perspektívu byť v tomto roku najlepšie sa vyvíjajúcou ekonomikou v rámci únie. Ak to dokážeme, tak potom len za cenu udržiavania sociálnych programov a rozširovania nových možností v podnikateľskom sektore.

Toto všetko sa vláda usiluje zabezpečiť za asistencie rady, ktorá bola zriadená na zastavenie a zmiernenie dopadov hospodárskej a finančnej krízy Rady pre hospodársku krízu. Jej ustanovenie je viac ako len výsledok dobrej vôle tejto vlády. Jej členmi sú zamestnávatelia, zamestnanci, samosprávy ale aj odborná verejnosť.

My, Európska únia, ale aj celý svet, tentoraz za nekritické lipnutie na všemocnosti trhu. Museli sme zaplatiť, aby sme sa presvedčili, že dôvera bez preverovania je slepá viera. Ale aj o tom, že štát, je nástroj štátnej občianskej moci, To nie je politologická, alebo štátoprávne prežitá jedna kategória. Náš štát je základná zmluvná hodnota demokratickej spoločnosti, ktorú realizujú občania. Potreba moderného sociálneho štátu, ktorú postupne dotvárame nielen my, Únia, ale aj Spojené štáty a ďalšie krajiny nadobúda svoje miesto.

Pokiaľ ide o Slovensko, dovolím povedať, že to, čo máme v tejto súvislosti zapísané v našej Ústave zodpovedá mnohým medzinárodným dokumentom, ktoré prijala aj Slovenská republika, ako záväzné v článku 55, ods. 1, kde stojí: „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Aj keď táto dikcia nehovorí o sociálne orientovanom štáte, jasne deklaruje naše záujmy a smerovania. A tento princíp môžeme nájsť aj v ďalších článkoch našej Ústavy. Ak teda hľadáme model moderného sociálneho štátu európskeho typu, nemôžeme obísť požiadavku, že musí byť realizovaný na základoch celospoločenskej zhody a na vedomom uplatňovaní princípu solidarity. Inak je sociálny štát len vrúcnym želaním tých, ktorí chápu jeho obsah a nestratili sociálne cítenie. Očakávam, že dnešná medzinárodná konferencia princípy jeho konštituovania a uplatňovania v živote spoločnosti neobíde.

Problémov, ktoré treba zvládnuť v súvislosti so solidaritou je naozaj veľmi veľa. Veď tento prejav ľudskej spolupatričnosti nachádzame v celom systéme fungovania demokratického a zvrchovaného štátu. Po celý život človeka. Bez solidarity niet prístupnosti k dobrému vzdelaniu, dostupnosti ku kvalitnej lekárskej a sociálnej starostlivosti, k výchove talentov, k podnecovaniu tvorivosti a k rozvoju kultúry a duchovného života. Bez solidarity niet bezpečnosti a mravnosti. Solidarita, teda nie je žiadny abstraktný, teoretický výmysel, ale konkrétny prejav hodnotového etického systému. Aj keď ju často prejavujeme neznámym ľuďom, doma i vo svete. Robíme tak preto, lebo chápeme ich životnú situáciu. Paradoxné na tom je, akoby sme niekedy lepšie chápali ohrozenia geografických vzdialeností, než tie okolo ktorých chodíme denne. Načrtá sa otázka, či sme znecitliveli, alebo sa bojíme riešiť problémy našich spoluobčanov, lebo vlastných problémov máme až nad hlavu. Príliš sme zúžili okruh našej pozornosti na veci pred sebou. Ponáhľame sa, stále čosi naháňame, preferujeme hmotné statky pred duchovnom. Nemali by sme však zabúdať, že vlastniť je prospešné, ale oveľa viac je byť prospešný iným. Veď to dobré, čo rozdáme zo seba nám chýbať nebude, práve naopak, robí nás to, duchovne bohatším. Pre Slovensko ako krajinu s vysokou mierou veriacich by solidarita mala byť samozrejmosťou. Takou akú vyhlasuje aj Pápež Benedikt XVI. a viaceré kresťanské encykliky.

Vážené dámy a páni,

problém oslabenia solidarity a súdržnosti je v súčasnosti ako keby mimo zorného uhla. Verejnosť reflektuje skôr problémy každodenného života. Kým v roku 2001 výskum zaznamenal, že verejnosť najviac trápi nedostatok pracovných príležitostí a nezamestnanosť, v posledných rokoch sa na čele rebríčka problémov zrelých na riešenie objavuje zväčšovanie rozdielov medzi ľuďmi. Bohatí sú stále bohatší a chudobní sú stále chudobnejší. Znamená to, že takmer polovica dospelej populácie sa nevie vyrovnať s faktom príjmovej diferenciácie a stále viac vidieť očakávanie, že by sa malo s týmto faktom niečo robiť.

Vážené auditórium,

popri pozitívnych dochádza stále častejšie aj k významným negatívnym spoločenským posunom, ktoré som už pomenoval. Ale znovu chcem povedať, že dochádza často aj k úpadku spoločenskej a politickej morálky, k potláčaniu sociálnej solidarity. Tým je ohrozovaný nielen základný princíp fungovania sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ale aj demokracia a sociálna súdržnosť celej spoločnosti. Sociálne orientované trhové hospodárstvo môže dobre fungovať len na princípe uplatňovania sociálnej solidarity, ktorej mieru spoločnosť akceptuje. Ukázalo sa a dnes to všetci vieme, že trh všetko nevyrieši. Tu musí nastúpiť štát a zabezpečiť istú nevyhnutnú mieru sociálnej ochrany a sociálnej spravodlivosti. Najmä preto, že sociálna spravodlivosť je jeden z najdôležitejších konštituovaných prvkov demokracie. Pretože spravodlivou je taká spoločnosť, ktorá garantuje nielen základné politické a občianske práva, ale vytvára aj rovnaké šance na zlepšenie spoločenského postavenia a kariéry pre všetkých svojich občanov.

Privítal som iniciatívu vlády SR, predložiť na rokovanie Národnej rady SR návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou revidovanej Európskej sociálnej charty. Európska sociálna charta zaručuje primeranú ochranu hospodárskych, sociálnych a pracovných práv občanov a je revidovanou zmluvou Európskej sociálnej charty z roku 1961, ktorou je Slovenská republika viazaná od roku 1998. Jej ratifikácia je vysoko aktuálna práve dnes, v čase prebiehajúcej svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Kedy štát na jednej strane dáva zákonné záruky na ochranu podnikateľov, bánk a finančných inštitúcií, poisťovní a na vyváženie sa týmto dokumentom zaväzuje dodržiavať zákony a minimálne sociálne štandardy, dôstojnú prácu i primerané odmeňovanie.

Dámy a páni,

v správe z výskumu európskych hodnôt z roku 2008 sociológovia konštatujú ustálenosť základných životných hodnôt, ktoré sú sťažňom spoločenskej klímy v búrlivých premenách Slovenska, ale aj celého globalizovaného sveta. Pre našich občanov, tak ako pre ostatných Európanov rastúci význam majú priatelia a známi. Štát musí podporovať rodinu, ako svoju základnú stavebnú jednotku. Rodina dokáže tvoriť nielen rodovú kontinuitu, ale dokáže poskytnúť aj optimálne prostredie pre všetkých svojich členov osobitne, pre výchovu detí. Mnohé, najmä mladé rodiny, žijú dnes pod obrovským ekonomickým tlakom, v napätí, čo bude zajtra. Žijú pod hrozbou narušenia rodinných vzťahov. Rozpad rodín spôsobuje pokles hodnoty sociálneho kapitálu spoločnosti. A je aj zdrojom mnohých sociálnych problémov. Problémová, či neúplná rodina má priamy vplyv aj na oblasť verejných financií. Aj hospodársky rast a životaschopnosť našej ekonomiky a kvalita života našich občanov závisia vo veľkej miere od schopnosti a kvality rodiny. Preto potrebujeme stabilizované rodiny, schopné vychovávať deti, ktoré sú tvorivým potenciálom budúcnosti. Práve preto musíme dbať, aby táto jej schopnosť zostala zachovaná. A čo je najdôležitejšie, explicitne ponímaná a dobre cielená rodinná politika, môže zásadným spôsobom ovplyvniť aj náš nepriaznivý demografický vývoj.

Najzávažnejším sociálnym problémom na Slovensku začína byť znovu nezamestnanosť. Pri mojich cestách po obciach a mestách Slovenska a informáciách, ktoré som tam získal, si myslím, že potrebujeme lepšiu koordináciu potrieb trhu práce, väčšiu spoluprácu verejného sektora a ústredných orgánov štátnej správy, napríklad v rezorte školstva, práce, sociálnych vecí, rodiny spolu so zamestnávateľmi. Som presvedčený, že Slovensko bude schopné obstáť v ďalších etapách svetovej i európskej ekonomiky len vtedy, ak bude schopné reagovať na všetky civilizačné výzvy, ktoré nasledujúci vývoj prinesie. To však znamená, že sa na tieto procesy bude musieť Slovensko kvalitne pripraviť.

Rád by som zdôraznil, že prvky solidarity sú v podmienkach hospodárskej a finančnej krízy nevyhnutnou podmienkou hospodárskej spolupráce a sociálneho zmieru. V tomto duchu je solidarita akýmsi základným predpokladom nielen hospodárskej a sociálnej krízy, ale aj krízy hodnôt v rovine morálnej a určite aj duchovnej. Solidarita je prejavom osobnostnej zrelosti. Preto som presvedčený, že jedným z kľúčových momentov prekonania krízy je aj jednotný postup a solidarita členských krajín Európskej únie. Žiadna jej krajina nemá svoju ekonomiku natoľko vymedzenú a sebestačnú, aby ju mohla uzavrieť pred ostatnými. Musíme dbať na uplatňovaní štyroch hlavných hodnôt, na ktorých únia vznikla. Je to slobodný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Je to alfa a omega našej európskej myšlienky. Je to základ, na ktorom možno stavať aj solidaritu medzi európskymi štátmi. Výrobný závod, v ktoromkoľvek členskom štáte, je výrobným závodom pre celú Európu.

Chcel by som ešte na záver povedať, že v mojom novoročnom príhovore k občanom som vyzval Európsku úniu, aby sme rok 2009 vyhlásili za rok solidarity. Je tu aj pán komisár Špidla, tak by som mu to rád pripomenul a poprosil ho, že by bolo dobré to zvážiť. Lebo dnes už podstupujeme zápas nielen o kvalitu hospodárskej a sociálnej politiky, ale aj o kvalitu morálky, duchovna a o vlastnú európsku kultúru.