Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu, cintorín Ružinov 16. 11. 2007

Vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán predseda Zväzu protikomunistického odboja,
vážené excelencie, vážení páni poslanci, eminencia,
vážené zhromaždenie,
dámy a páni,

Pravidelne tu pod týmto krížom – symbolom utrpenia a krutosti, ale aj nádeje – schádzame sa, aby sme prejavili vďaku za odvahu, morálnu silu, ale aj utrpenie tým, ktorí to všetko podstúpili. Ak sa trochu zahĺbime, musíme počuť hlas mučených, streľbu a výkriky – no neľútostná doba túto krutosť tolerovala.

Keď sa dívam po našom dnešnom zhromaždení, sme tu skoro stále tí istí, no naozaj celkom menej. Sám seba sa pýtam, či to nie je náznak istej ľahostajnosti, či spokojnosti, ale to sa nám nemusí vyplatiť. Boj za slobodu a demokraciu bol permanentný neľahký, taký bol a len zostal. Slobodu a demokraciu nestačí len nastoliť, o nich len diskutovať, treba v ich duchu aj konať. Týka sa to nás všetkých bez ohľadu na naše postavenie v spoločenskom živote.

Aj tohtoročný jesenný 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – je naším spoločným dňom. Nielen ako ohliadnutie za seba, na cestu, ktorou sme prešli. A ktorú pripomína aj tento pamätník. Ale aj ako skúmanie cesty pred nami. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je ľahko prístupný terén. Ešte vždy je to priestor plný nástrah a existenčných skúšok a tie nemôžme zvládnuť bez poznania a pravdivého zhodnotenia histórie.

Súčasný svet je komplikovaný. Rovnako ako sloboda a demokracia. Aj ony si vyberajú svoje dane. Ani sloboda ani demokracia nevytvárajú automaticky priestor na plnohodnotný život. Ony len podmieňujú jeho dôstojnosť. A táto závisí predovšetkým od toho, či dokážeme byť k sebe citliví, ohľaduplní a žičliví. Tak ako sme si to sľubovali, predsavzali 17. novembra 1989. Je to teda úloha pre každého z nás: zostať človekom medzi ľuďmi.

Naše predstavy o slobode podliehajú času. On mení všetko. Často si ani nestihneme uvedomiť, ako sa dostávame do rozporu s vlastnými ideálmi. Lebo sloboda a demokracia sú predovšetkým ideály. O ne musíme viesť ustavičný zápas a meniť ich v realitu. Lebo pri zvládaní každodenných starostí na ne občas aj pozabudneme. A niekedy ich zámerne obchádzame, a teda ich znehodnocujeme. A pritom by sme mali všetci na nich neustále trvať. Lebo čím budú v živote prítomnejšie, tým pokojnejší bude náš život.

Popri nich by mali stáť na pevnom mieste aj ďalšie hodnoty, ktoré dotvárajú zmysel slobody a demokracie. Úcta k človeku, solidarita, rovnosť príležitostí, ochrana života, ústavnosť a zákonnosť. Tak ako to vyjadruje duch našej ústavy.

Deň boja za slobodu a demokraciu má imperatívnu hodnotu. Je viac mementom, než maľovaním čiernych stránok v našich dejinách. Sloboda a demokracia nám umožňujú vidieť ľudí v historických súvislostiach.

Je to deň, ktorý ale my si pripomíname preto, že si ho pripomínať nemusíme, ale že si ho pripomínať chceme.

Naše dejiny sú predovšetkým naším dielom. Nemohli a nemôžu sa konať bez nás. Bez ľudí, čo žijú tu a teraz. Nikdy k nám neboli iba láskavé. Boli aj nemilosrdné, až kruté. Ale boli to a sú to naše dejiny. Prešli sme nimi, aby sme sa ako svedkovia tohto konštatovania mohli pred týmto pamätníkom stretnúť aj dnes. Aby sme si aj tu, na ružinovskom cintoríne, hlbšie uvedomili, čím sme prešli, a aké obete museli mnohí priniesť aj s vedomím, že sa oni slobody už nedožijú.

Ostražitosti vo veciach celospoločenského záujmu – deklarovaných našou ústavou ako štátoprávne princípy – nie je iba slovo a nikdy ich nebude dosť. Chcel by som v tomto tichom zamyslení na tomto pietnom mieste povedať, že by sme nemali zabúdať ani na ne. Tak ako nezabúdame na tých, kvôli ktorým sme sa dnes – pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu – stretli, aby sme im vzdali česť a úctu. Aby sa pre nás stali príkladom i varovaním.

Všetkým vám ďakujem za to, že ste dnes na toto pietne miesto prišli a vzdali hold týmto ľuďom.

Ďakujem pekne.