Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na Ekonomickej univerzite v Bratislave pri príležitosti osláv 70. výročia jej vzniku, 19. 10. 2010

Vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky,
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
Vážený pán minister (školstva, vedy, výskumu a športu SR,)
Vaše Excelencie,
Vaša Magnificencia, vážený pán rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave,
Spectability, Honorability,
Vážený pedagogický zbor,
vážené dámy, vážení páni,
milí študenti,

rád som prijal pozvanie v súčasnosti na najväčšiu univerzitu v Slovenskej republike, a to aj z dôvodu, že práve v tomto roku si pripomínate už 70 ročnú tradíciu ekonomického vzdelávania na Slovensku.

Je tu aj iný dôvod. Za roky môjho pôsobenia na Právnickej fakulte som sa zžil s neopakovateľnou atmosférou, ktorú ponúka slobodná akademická pôda. Najmä pri takýchto slávnostných príležitostiach, ju vždy veľmi intenzívne prežívam a rád sa sem opakovane vraciam.

Vaša univerzita má ambície od svojho vzniku byť centrom ekonomického vzdelávania a ekonomického vedeckého výskumu. Vaša univerzita zabezpečuje na všetkých stupňoch štúdia komplexné a ucelené vzdelávanie v ekonomických a manažérskych študijných programoch.

So školou sú spojené mená mnohých významných osobností verejného života. V súvislostí s jej vznikom mi nedá nespomenúť také osobnosti, ako boli profesori Juraj Hronec, Július Pázman, Vladimír Králiček a ďalší, ktorí v roku 1940 položili základy ekonomickej vzdelanosti na Slovensku.

Za toto obdobie brány školy opustilo viac ako 72-tisíc študentov. Mnohí z nich zastávali, a určite aj dnes zastávajú, významné, zodpovedné miesta v našej spoločnosti.

Chcem vysloviť poďakovanie všetkým pedagógom, ale i nepedagogickým pracovníkom za profesionalitu, trpezlivosť i múdrosť ktorú vkladajú do prípravy a priebehu celého výchovno-vzdelávacieho procesu. Patrí im naše uznanie.

Vážené auditórium,
práve vám netreba pripomínať, že Slovenská republika prechádza v kontexte celosvetového vývoja stále zložitým obdobím. Dokonca niet sporu o tom, že i Slovensko musí čeliť vysoko nákladovým výzvam globalizácie a technickej revolúcie, ako je napríklad rozširovanie vzdelania, predlžovanie ľudského života, technologickej revolúcii v zdravotníctve a ochrane životného prostredia.

Dnešná civilizácia je v ohrození aj takých rizík, ktoré nevieme predpovedať a nedokážeme sa na ne pripraviť. Vzniká nová situácia pri riešení súčasných civilizačných trendov, s ktorými si mnoho národných štátov bez pomoci spoločenstva neporadí. A to bez ohľadu na to, či si to niekto želal, očakával to, alebo pripravoval.

Slovensko bude schopné obstáť v ďalších vývojových etapách svetovej i európskej ekonomiky len vtedy, ak bude vedieť reagovať na všetky civilizačné výzvy, ktoré budúci vývoj prinesie. Veľa bude záležať od toho, ako dokážeme stmeliť našu spoločnosť. My, občania Slovenska i členské štáty Európskej únie. Čaká nás vypäté obdobie, ktoré bude skúškou správnosti pre všetkých.

Na povzbudenie môžem pripomenúť, že slovenskej spoločnosti sa vždy podarilo zachytiť, aj keď možno povedať, že na poslednú chvíľu, rozhodujúce dejinné trendy a využiť ich vo svoj prospech. Platí to tak o vzniku prvej ČSR, ale osobitne o posledných dvoch desaťročiach, keď Slováci získali vlastnú štátnosť a integrovali sa do kľúčových štruktúr Európy a moderného sveta. Hospodársky vývoj v SR v roku 2009 ovplyvnili tri kľúčové udalosti. Jednak to boli následky svetovej ekonomickej krízy a na druhej strane stabilizácia spotrebiteľských cien energií a najmä úspešné zavedenie eura od januára 2009. Prijatie eura bolo najdôležitejším rozhodnutím z hľadiska stabilizácie národného hospodárstva, čo sa ukázalo v čase silných destabilizačných vplyvov, vyvolaných globálnou krízou. Pre ekonomiku Slovenska nesmierne dôležitú úlohu zohralo pritom aj samotné splnenie Maastrichtských kritérií, ktoré boli nutnou podmienkou nášho vstupu do eurozóny.

Kríza nás zabrzdila. Bol to prejav necitlivosti, ale aj chamtivosti a chýb konkrétnych ľudí alebo spoločností. Zaplatiť za ne musíme všetci.

Rovnako, ako Európske spoločenstvo ani Slovenská republika nemohla čakať, ale musela konať, prijímať opatrenia na zmiernenie týchto vplyvov. Boli to správne kroky, aj keď nie všetky rovnako efektívne. Štát na jednej strane dal zákonné záruky na ochranu podnikateľov, bánk a finančných inštitúcií, finančne kryl a podporoval ich straty, na druhej strane bol však povinný zaručiť a zákonmi udržiavať stanovené minimálne sociálne štandardy občanov, dôstojnú prácu i primerané odmeňovanie, sociálnu a zdravotnú politiku, školstvo a ďalšie oblasti sociálneho charakteru.

To je nevyhnutná daň, ktorú prostredníctvom solidarity musíme zaplatiť všetci v záujme udržania sociálneho zmieru a sociálnej súdržnosti. Ochota ľudí znášať dôsledky krízy - dajme tomu istým zmrazením súčasného stavu, ale s perspektívou, že v lepších časoch sa vrátia k primeranému kultúrnemu rastu a zachovaniu dôstojnosti v práci - je bezprecedentná a politici ju nesmú zneužívať.

Šetrenie v situácii keď klesajú príjmy štátu je určite logické. Čo však považujem za nesprávne je plošné, všeobecné šetrenie, namiesto selektívneho šetrenia. Účtovnícky prístup sa niekedy ukazuje ako úplne kontraproduktívny. Napríklad, ak štát nebude platiť za svojich poistencov to, čo ostatní, zdanlivo ušetrí, ale zdravotníctvo, sociálna sféra budú poddimenzované. Ďalší príklad - neustále hovoríme o inováciách, znalostnej ekonomike, ale to bez podpory vedy, výskumu, vzdelávania nie je uskutočniteľné.

Pre budúcnosť krajiny je dôležité, aby bola politicky stabilná s predvídateľným právnym prostredím. Neodhadnuteľnosť prostredia vytvára veľmi problematickú atmosféru tak pre domácich, ako i zahraničných investorov.

Vážnym problémom, ktorý musíme riešiť je starnutie populácie. Riešení je niekoľko, ale ani jedno neprinesie výsledok okamžite. Na prvý pohľad najjednoduchším riešením je významne zvýšiť pôrodnosť. A to aspoň na hranicu prirodzenej reprodukcie. Preto je dôležité podporovať sociálnu bázu rodiny.

Naliehavá je potreba posilniť konkurenčnú schopnosť Slovenskej republiky a zmeniť kvalitu hospodárskeho rastu využívaním inovácie a zvyšovanie produktivity práce. Smerovanie k poznatkovej ekonomike by sa malo stať pre Slovensko jednou z priorít, pretože dnes patrí medzi najmenej inovačne výkonné krajiny Európskej únie. Obávam sa, že nemáme ani vlastnú inovačnú politiku. Svedčí o tom i podiel technologicky a poznatkovo inovačného sektora v ekonomike. Je podstatne nižší, než je priemer EÚ. Dlhodobým problémom ostáva nízka miera výdavkov na vedu, výskum a vývoj. Pritom všetci dobre vieme, že hlavným zdrojom bohatstva a ekonomického rastu sú nové technológie.

Preto je dôležité, aj napriek kríze, mať svoje koncepčné a strategické predstavy o budúcnosti, a to aj o spôsobe ako ich napĺňať. Kvalitnejší život pre našich občanov, to je to, o čo sa máme usilovať.

Slovensko potrebuje politiku, ktorá bude mať v programe úlohu zotrieť sociálne rozdiely a nevytvárať nové. Nič nerobí ľudí pasívnejšími ako pocit bezmocnosti z toho, že nemajú možnosť riadiť si vlastný život. Náznaky môžeme vidieť v počte ľudí bez práce a rozširovaní počtu nízko platených pracovných miest, vo veľkom počte ľudí vrátane absolventov, hľadajúcich si prácu v zahraničí.

Vážené dámy, vážení páni,
súčasné svetové dianie prinieslo množstvo závažných problémov. I nových otázok a pohľadov, súvisiacich s procesmi integrácie a globalizácie.

Vyvstali teda zásadné dôvody na zamyslenie sa nad tým, po akej vývojovej trajektórii a v akej štátoprávnej paradigme sa budeme uberať.

Hovorím o tom preto, lebo záujmy niektorých mocných nadnárodných inštitúcií sa často vyznačujú egocentrizmom a následky ich aktivít pre vybrané spoločenské skupiny, ale i negatívne dôsledky na rozsiahle skupiny svetovej populácie. Ukazuje sa, že dosiahnuť všeobecný pozitívny efekt a využiť pozitívnu energiu z toho univerzálneho globalizačného procesu pre blaho celého ľudstva nie je, a nebude ľahká úloha. O to viac, že dochádza k protichodnému vývoju a pohybu prírody a spoločnosti. Zatiaľ, čo sa príroda vyvíja organickým tempom a jej zásoby sú obmedzené, rast obyvateľstva a jeho spotreby exponenciálne stúpa.

Naša civilizácia musí nájsť dostatok vôle a morálnych síl, aby sa začala zaoberať príčinnými súvislosťami krízy a cestu späť k ustálenému hodnotovému systému. Veď kríza hodnôt stála aj na počiatku súčasných ekonomicko-sociálnych problémov sveta.

Ako som si všimol, vaše študijné programy sú kompatibilné so študijnými programami obdobných vysokých škôl v Európe. Univerzita je členom Európskej asociácie univerzít a má aj rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu.

Som presvedčený, že sa to prejaví aj na zviditeľnení univerzity v ekonomickom, spoločenskom, a nebojím sa povedať aj vo vedeckom začlenení pri objavovaní ekonomických zákonitosti a formovaní moderného ekonomického systému.

Základným prínosom vysokých škôl, aj vašej univerzity pre spoločnosť je naplnenie ich poslania: byť spoločenstvom slobodného kritického myslenia a bádania. Univerzity plnia nezastupiteľnú úlohu tiež v kultivácii štátnej správy, samosprávy i občianskej spoločnosti a jej organizácii. Udržiavajú vedomie významu osvedčených hodnôt a odovzdávanie sociálnych kompetencií nevyhnutných pre občiansku spoločnosť. Pri každom stretnutí so študentmi si uvedomujem, že práve komunikujem s osobnosťami, ktorým patrí budúcnosť.

Áno, po skončení štúdia to budete aj vy, kto bude zastávať dôležité miesta na rôznych úsekoch verejného života, v politike, v hospodárstve, vo verejnej správe, v súkromnej sfére. Ako bývalý pedagóg vás nabádam, aby ste boli skromní a nároční. Nároční najmä na seba, aby ste sa naučili čo najviac. Prízvukujem, dobre využite svoj čas štúdií, pretože v praktickom živote ho už nebudete mať toľko.

Vážený pán rektor, vážení prítomní, milí priatelia,
všetkým vám, učiteľom, zamestnancom a študentom úprimne želám úspešný pedagogický rok. Nech sa vám podarí naplniť predsavzatia, nech načerpáte mnoho nových poznatkov a skúseností, o ktoré sa budete môcť v živote vždy oprieť. A nech vo vás navždy, i po ukončení univerzity, zostane pocit hrdosti na školu, ktorá vám dala vzdelanie, ktorá vás pripravila na život.