Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska pozval vo štvrtok do Prezidentského paláca všetky koaličné strany Smer-SD, SNS a Most-Híd na diskusiu o Ústavnom súde. V pondelok sa uskutočnili stretnutia s opozičnými stranami SaS, OĽaNO a Sme rodina.

„V tomto týždni som sa stretol s predstaviteľmi všetkých demokratických parlamentných strán, aby sme hovorili o lepších pravidlách výberu ústavných sudcov a sudkýň. O tom, ako zabezpečiť ich odbornú aj morálnu kvalitu a nestrannosť. 

Poslanci parlamentu v týchto týždňoch rokujú o vládnom návrhu na zmenu ústavy aj o novele zákona o ústavnom súde. Po stretnutiach s predstaviteľmi opozície v pondelok a po dnešnom rokovaní so zástupcami vládnej väčšiny môžem povedať, že dôležitosť voľby nových sudcov a sudkýň si uvedomujú všetci.

Zlý výber kandidátov — taký, v ktorom by bol ústavný súd opäť ponížený na politickú trafiku — by len utvrdil verejnosť v tom, že súčasní politici nie sú schopní urobiť správnu vec ani po hlbokej politickej kríze. Naopak, dôstojný, dobrý výber sudcov a sudkýň môže prispieť k obnoveniu dôvery v štát a v spravodlivosť. To je po tragických udalostiach tohto roka najdôležitejšia povinnosť politikov na Slovensku.

Ústavný súd rozhoduje aj o tom, či zákon schválený parlamentom porušuje práva bežných ľudí. V minulosti riešil niektoré aspekty dôležitých spoločenských otázok ako sú registrované partnerstvá alebo právo na umelé prerušenie tehotenstva. Rozhoduje spory medzi ústavnými orgánmi – napríklad medzi prezidentom a parlamentom. Len minulý týždeň senát ústavného súdu rozhodoval o prepustení či neprepustení Mariána Kočnera z väzby.

Ochota nastaviť pravidlá menovania ústavných sudcov a sudkýň tak, aby bol ústavný súd nestranný, nezávislý a kvalitný, bude preto jasným signálom postoja politikov k právnemu štátu. Odhalí ich ochotu počúvať ľudí, ktorí tvárou v tvár nespravodlivosti a arogancii mocných stratili v právny štát na Slovensku dôveru.

Po mojich rozhovoroch s predstaviteľmi parlamentných strán je zrejmé, že rozdielne názory na obsah vládneho návrhu pretrvávajú. Sám som sa k nemu opakovane vyjadril a považujem ho za nedostatočný.

Ani na rokovaniach s koaličnými stranami som sa nedozvedel dôvod, ktorý by vysvetľoval návrh zvýšiť vek kandidáta na 45 rokov. Neexistuje reálny problém, na ktorý by táto úprava reagovala. Naopak, vidím niekoľko výnimočných osobností v histórii ústavného súdu Slovenskej republiky, o ktorých by sme boli prišli, ak by v čase ich kandidatúry platilo toto obmedzenie. Navyše, spravodlivosť na Slovensku potrebuje, aby medzi jej ochrancami boli aj právnici a právničky vzdelaní po novembri 1989. Teda ľudia vychovávaní v prostredí, v ktorom je právo nástrojom spravodlivosti, nie mocenských záujmov vládnucej strany.

Obava z politického ovládnutia ústavného súdu ma privádza k ďalšiemu riziku, ktorému čelíme. Ak sa nič nezmení, súčasná parlamentná väčšina a súčasný prezident budú obsadzovať dve tretiny všetkých miest na ústavnom súde. Títo sudcovia a sudkyne budú rozhodovať o najťažších otázkach spravodlivosti najbližších 12 rokov. Ak nezavedieme priebežnú obmenu sudcov, tak parlament, ktorý si zvolíme o desať rokov, bude rozhodovať až o 12 z 13 sudcov. A teda získa nad zložením ústavného súdu absolútnu kontrolu.

Rozumiem preto požiadavkám opozície získať priestor spolupodieľať sa na obsadzovaní ústavného súdu. Správne nastavený systém bŕzd a protiváh je zárukou toho, že sa moc nekoncentruje v jedných rukách a že ústavný súd nebude slúžiť záujmom aktuálnej parlamentnej väčšiny. Súčasťou takejto kontroly je aj rozdelenie právomocí medzi parlament a prezidenta. Úvahy strany Smer o tom, že by výber sudcov ústavného súdu ovládol iba parlament, považujem z toho pohľadu za nebezpečné. A mali by sme sa pýtať: „Aký je skutočný úmysel za týmto nápadom?“

Napriek týmto výhradám a rizikám po tohto týždňových politických rokovaniach môžem povedať, že nevidím prekážky, ktoré by boli natoľko zásadné, aby bránili koalícii a opozícii dohodnúť sa. To, čo bude rozhodovať o úspechu či neúspechu návrhu na zmenu pravidiel výberu kandidátov na ústavný súd, bude iba ochota urobiť správnu vec. Ochota mať kvalitný a dôveryhodný ústavný súd zlepšením pravidiel výberu sudcov ústavného súdu — ak sa vláde podarí nájsť medzi parlamentnými stranami dohodu. A ochota vybrať spomedzi množstva schopných a čestných slovenských právnikov a právničiek 18 dobrých kandidátov, z ktorých si prezident bude začiatkom budúceho roka vyberať. Ubezpečujem vás, že ich na Slovensku máme rozhodne viac ako 18.

Keď sa toto podarí, budem prvý, kto vláde a poslancom parlamentu vysloví uznanie a vďaku. Ale najskôr si treba poctivo urobiť politickú prácu. Pretože dôveru v štát a spravodlivosť na Slovensku neobnovíme sebaklamom a prázdnymi rečami, ale iba konkrétnymi a poctivými skutkami.“