Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska v stredu privítal zástupcov cirkví a náboženských spoločností na tradičnom novoročnom prijatí v Prezidentskom paláci:

„Vítam vás na tradičnom novoročnom stretnutí predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností tu v Prezidentskom paláci. Je mi cťou byť Vašim hostiteľom už po piaty raz.

Dovoľte mi aj tento rok začať poďakovaním za vaše pôsobenie na Slovensku. Za podporu a povzbudenie, ktoré dávate členom vašich cirkví a náboženských spoločností. Za pomoc a nádej, ktorú poskytujete nielen ľuďom v núdzi — dobrými skutkami, či múdrymi slovami.

Rozmýšľal som nad našimi predchádzajúcimi stretnutiami, nad obsahom výziev pre našu krajinu a našich ľudí, ktoré sme rozoberali a ktorých som sa dotkol vo svojich príhovoroch. A hoci som každý rok kládol dôraz vždy na niečo iné, uvedomil som si, ako veľa mali toho témy našich stretnutí spoločného.

Venoval som sa tomu, aká dôležitá je spoločenská zodpovednosť cirkví a náboženských spoločností vo vypätých situáciách, keď je porozumenie medzi ľuďmi na Slovensku konfrontované s násilím, agresivitou a neznášanlivosťou. Keď sa verejná diskusia o citlivých, dôležitých etických a morálnych otázkach zvrháva na rozdávanie rán, ktoré sa hoja iba ťažko a pomaly.

Apeloval som na to, aby sme sa spojili proti zneužívaniu strachu a priživovaniu sa na predsudkoch voči skupinám ľudí iba na základe ich príslušnosti k národu, národnostnej menšine či pre ich náboženské presvedčenie. Pretože od strachu a predsudkov nikdy nie je ďaleko k hnevu a nenávisti. A hnev a nenávisť boli vždy živnou pôdou pre najväčšie tragédie v našich vlastných, či spoločných európskych dejinách.

Hovoril som aj o tom, že je našou spoločnou úlohou postaviť sa proti prejavom politického extrému a byť v tomto postoji osobným príkladom pre celú spoločnosť. Upozorňoval som, že nesmieme dovoliť, aby sa nebezpečné zlo klamlivo schovávalo za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty či údajnú ochranu koreňov a hodnôt našej civilizácie.

Všetky tieto výzvy, o ktorých sme v predchádzajúcich rokoch hovorili, platia dodnes. Som presvedčený, že v časoch, keď sa verejný priestor a debaty v ňom ponášajú viac na pouličnú bitku než na diskusný klub, naliehavo potrebujeme upokojujúci hlas. Rešpekt autority, ktorou v ére úpadku autorít môžu byť vaše cirkvi a náboženské spoločnosti.

My všetci — bez ohľadu na vlastné presvedčenie a vierovyznanie — potrebujeme počuť hlas tolerancie, porozumenia, rešpektu aj lásky. Ste to vy, komu vaši veriaci otvárajú svoje srdcia, a od koho možno aj preto najľahšie prijímajú myšlienky vzájomnej úcty a rešpektu k inému názoru.

Pred mesiacom som o týchto témach hovoril so Svätým Otcom vo Vatikáne. Cestu von z nahromadenej nenávisti a bolesti vo svete vidí Svätý Otec v odpúšťaní. Nepochybne, vždy nástojčivo vyžadujme spravodlivosť, ale tiež apelujme na potrebu odpúšťať tým, ktorí sa dopustili chýb.

Vzájomná tolerancia a rešpekt, zmysel pre spravodlivosť a férovosť, ale aj schopnosť odpúšťať sú základnými piliermi zdravia každej spoločnosti. Vďaka rozvíjaniu týchto hodnôt môže byť naša spoločnosť úspešná a ľudia, ktorí ju tvoria, môžu byť spokojní a šťastní. Iba takáto spoločnosť je dostatočne silná, aby sa nerozpadla na jednotlivcov egoisticky sledujúcich svoj vlastný záujem na úkor všetkých ostatných. Iba v takejto spoločnosti môže kvitnúť morálka, viera a náboženská sloboda. Je našou posvätnou povinnosťou takúto spoločnosť poctivo rozvíjať a dôsledne chrániť.

V novom roku prajem našej krajine úsmev na perách duchovných a veriacich ako dôsledok radosti a dobrých medziľudských vzťahov. Želám vám múdrosť pri narábaní s vašou autoritou pred občanmi aj pred predstaviteľmi vašich cirkví, a štedrosť pri pomoci ľuďom.“