Oficiálny program

Prezident Andrej Kiska prijal v pondelok delegáciu Benátskej komisie na čele s jej predsedom Giannim Buquicchiom:

„Benátska komisia je skrátený názov Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva. Ide o mimoriadne rešpektovaný poradný orgán Rady Európy, ktorý disponuje rozsiahlou odbornou kompetenciou posudzovať otázky ústavnosti v členských krajinách. Netreba sa preto čudovať, že jej stanoviská sú všeobecne akceptované a nemalo by to byť inak ani v prípade Slovenskej republiky.

Návšteva sa koná krátko po tom, ako môj poradca a splnomocnený zástupca – bývalý predseda Ústavného súdu pán Mazák – a spolu s ním zástupkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky pani Baricová osobne informovali Benátsku komisiu o stave vecí okolo nášho ústavného súdu.

Poďakoval som sa dnes predstaviteľom Benátskej komisie za ich záujem, ktorý prejavili doteraz. Aj že merali cestu a prišli na Slovensko. A využil som ich dnešnú návštevu, aby som ich informoval o mojom rozhodnutí, ktoré som urobil a ktoré je nasledovné.

V prípade, že sa potvrdí, že Národná rada nenavrhne vo veľmi krátkom čase nových kandidátov na ústavných sudcov, z titulu svojej funkcie prezidenta Slovenskej republiky požiadam oficiálne Benátsku komisiu o právny názor ohľadom situácie okolo voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Od odpovedí Benátskej komisie na konkrétne otázky budem očakávať, že by nám na Slovensku mohli odporučiť, ako sa dostať zo situácie, v ktorej sme sa ocitli.

Samozrejme, závery Benátskej komisie nie sú záväzné. Ale môžu byť dobrým a užitočným návodom, keď je dobrá vôľa a ochota veci riešiť. Ako prezident mám absolútny záujem na tom, aby sme situáciu okolo ústavného súdu vyriešili v súlade s ústavou a s princípmi  demokracie a právneho štátu. 

Mám záujem na tom, aby sme pri tom mohli uplatňovať najvyššie nároky na obsadenie ústavného súdu ako vrcholnej súdnej inštancie demokratického právneho štátu.

Mám záujem na tom, aby sme do budúcnosti odstránili právne aj politické pochybnosti a rozpory, do ktorých nás uvrhli niektoré rozhodnutia ústavného súdu.

Mám záujem na tom a želám si, aby nikto na Slovensku nemal pokušenie považovať riešenie, ktoré musíme nájsť, za nejaký boj o osobnú, mocenskú alebo politickú prestíž, že kto ustúpi viac a kto menej.

Želám si a mám záujem na tom, aby sme sa dostali z patovej situácie.

Možno si niekto kladie otázku, prečo nepočkám na výsledky nových  konaní, ktoré sa začali pred ústavným súdom. Dokonca je tu aj podanie bývalého kandidáta, ktorý už jednu svoju sťažnosť stiahol – a teraz sa sťažuje znova. Až tam sme sa dostali.

Poviem to veľmi otvorene.

Pri všetkej úcte voči ústavnému súdu ako inštitúcii, v tejto konkrétnej veci sa stal ústavný súd a jeho rozhodnutia súčasťou problému. Máme tu rozhodnutia, ktoré sú vnútorne rozporné. Máme tu rozhodnutia, ktoré viacerí  odborníci nazvali ako právne svojvoľné.

Mali sme šancu, ústavný súd mal šancu na môj podnet urobiť jediné právne čisté a presvedčivé riešenie:

A to aby  plénum ústavného súdu podalo záväzný výklad ústavy o menovacích právomociach prezidenta. Aby plénum ústavného súdu týmto spôsobom zastavilo svojvoľné pokusy senátov prepisovať ústavu a vynášať súdy, ktorú sú za hranicou ich oprávnení. Tento môj návrh ústavný súd odmietol.

Mali sme príležitosť, aby jasnejšie, lepšie a zreteľnejšie v tejto veci nastavil pravidlá parlament. Postupne sa ale ukazuje, že vo vládnej koalícii momentálne nepanuje zhoda a nevidím ochotu v dohľadnom čase realizovať programové vyhlásenie v tejto časti.

Preto som sa rozhodol, ak sa v najbližšom čase potvrdí, že sme sa naozaj ocitli v patovej situácii, že sa oficiálne obrátim na Benátsku komisiu. Očakávam, že jej názor bude silným impulzom na to, aby sme sa pohli z miesta. Aby národná rada zvolila a prezident mohol vymenovať za sudcov ústavného súdu všeobecne rešpektované odborné a morálne autority.

Autority, ktoré budú spôsobilé zastávať miesto v najvyššej súdnej autorite.

Autority, ktorým budeme môcť dôverovať, že budú chrániť naše základné práva a slobody. Že budú nezávisle, nestranne a uvážlivo rozhodovať o súlade  rozhodnutí parlamentu, vlády, prezidenta s ústavou – a že budú našu ústavnosť chrániť, a nie s ňou hazardovať.

Autority, ktoré budú pôsobiť predovšetkým silou vlastnej presvedčivosti a konzistentnosti a nielen formálnou autoritou ústavného súdu.“