Bilancia prezidenta SR 2004 - 2009

Aktivity prezidenta SR v zahraničnopolitickej oblasti

Počas prvého 5-ročného obdobia výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky uskutočnil Ivan Gašparovič:

• 26 oficiálnych zahraničných ciest
• 49 pracovných zahraničných ciest
• 44 prijatí hláv štátov
• 67 prijatí predsedov vlád a ostatných vysokých štátnych, parlamentných a politických predstaviteľov

Z 26 oficiálnych zahraničných ciest do štátov sveta patria k najvýznamnejším návštevy v Spojených štátoch amerických, v Španielskom kráľovstve, v Talianskej republike, v Ruskej federácii, vo Vietnamskej republike, vo Vatikáne a v Indickej republike.

Počas uplynulých piatich rokov sa prezident SR zo svojich 49 pracovných ciest v zahraničí (Príloha č. 2) zúčastnil:

• na 5 summitoch NATO: summit NATO v Baden-Badene, Kehli a Štrasburgu v roku 2009, summit NATO v Bukurešti v Rumunsku v roku 2008, summit NATO v Rige v v Lotyšskej republike v roku 2006, summit NATO v Bruseli v roku 2005, summit NATO v Istanbule v Tureckej republike v roku 2004
• na 4 summitoch prezidentov krajín strednej Európy: summit v Ohride v Macedónskej republike v roku 2008, summit v Brne v Českej republike, summit vo Varne v Bulharskej republike, summit v Záhrebe v Chorvátskej republike
• na summite Rady Európy vo Varšave v roku 2005 a počas predsedníctva SR v Rade Európy v roku 2008 na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu
• trikrát na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku ( v rokoch 2004, 2005, 2007)
• na 4 summitoch prezidentov krajín V4 v Keszthely v Maďarskej republike, v Lánoch v Českej republike, vo Wisle v Poľskej republike a v Piešťanoch, kde bol prezident SR hostiteľom summitu.

Výber z veľkého množstva prijatí hláv štátov: (prezident SR sa stretol so všetkými hlavami štátov Európskej únie okrem Malty, Belgicka, Dánska a Švédska) na pôde Slovenskej republiky patria k najvzácnejším stretnutie v kráľovnou Veľkej Británie a Severného Írska Alžbetou II, prezidentom Spojených štátov amerických G.W. Bushom, prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, v holandskou kráľovnou Beatrix, prezidentom Spojených štátov mexických Vicentom Foxom, s monackým kniežaťom Albertom II, luxemburským veľkovojvodom Henrim s manželkou.O aktuálnych otázkach európskej i globálnej politiky rokoval Ivan Gašparovič napríklad aj s prezidentom Nemeckej spolkovej republiky Horstom Köhlerom a prezidentom Sýrskej arabskej republiky Basharom al-Assadom a ďalšími.

Osobitnú kapitolu bilaterálnych vzťahov tvoria vzťahy prezidenta SR s hlavami štátov susedných krajín, kde je periodicita stretnutí intenzívnejšia. Prezident SR aktívne a bezprostredne komunikuje s prezidentom Českej republiky Václavom Klausom, prezidentom Rakúskej republiky Heinzom Fisherom, prezidentom Poľskej republiky Lechom Kaczynskim, prezidentom Maďarskej republiky Lászlom Sólyómom a prezidentom Ukrajiny Viktorom Juščenkom.

O vysokej zaangažovanosti prezidenta SR v regióne Západného Balkánu svedčia jeho stretnutia so všetkými prezidentmi krajín bývalej Juhoslávie.

K pamätným, dôležitým a zaujímavým prijatiam na Slovensku patria aj rokovania s ďalšími významnými predstaviteľmi krajín a medzinárodných organizácií - napríklad s generálnym tajomníkom OECD Angel Gurríom, generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-Moonom , predsedom vlády Poľskej republiky Donaldom Tuskom, predsedom Talianskej vlády (Romanom Prodim - v roku 2007), predsedom vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (Tonym Blairom - v roku 2006), predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (René van der Lindenom), predsedom Európskej komisie (José Manuelom Barrosom.)

Aktivity prezidenta SR na domácej scéne

Prezident SR sa aktívne podieľal na vnútropolitickom dianí od nástupu do funkcie.

V dôsledku štiepenia dvoch vládnych strán, SDKÚ a ANO, stratila vláda Mikuláša Dzurindu parlamentnú väčšinu a po dohode v parlamente o predčasných voľbách vznikla menšinová vláda. Občania právom očakávali, aby sa do parlamentu čím skôr vrátili transparentné pomery, legálne zvolené strany a vznikla výkonná moc, opierajúca sa o parlamentnú silu strán a nie o dohody niekoľkých politikov.

Prezident republiky podporil a vymenovaním potvrdil vytvorenie súčasnej vládnej koalície. Tým prispel k urýchleniu politickej konsolidácie v krajine po predčasných parlamentných voľbách a novej vláde SR umožnil sústrediť sa na realizáciu svojho programu.

Predchádzajúce roky patrili k úspešným rokom Slovenskej republiky. Politická stabilita v krajine, dynamický rast hospodárstva a budovanie základov sociálneho štátu boli základnými znakmi, ktoré charakterizovali toto obdobie. Slovenská ekonomika po transformačných krokoch a vstupe do Európskej únie dosiahla vysoký a udržateľný hospodársky rast, s dôrazom na sociálne istoty občanov. Stala sa plne akceptovaným členským štátom EÚ a uznávaným členom svetových organizácií.

Finančná a hospodárska kríza priniesla spomalenie a následne a zastavenie rozvoja, skomplikovala sociálnu situáciu, viedla k opätovnému rastu nezamestnanosti. Vnútropolitická situácia však zostala aj zásluhou prezidenta SR pokojná.

Prezident SR sa svojimi vyjadreniami snažil vždy prispievať k politickej i hospodárskej stabilite krajiny. Podporoval vstup Slovenskej republiky do Európskej únie aj do Európskej menovej únie, pozorne sledoval proces plnenia maastrichských kritérií potrebných pre prijatie eura v januári 2009. V čase prípravy a plnenia sa pravidelne stretával s predsedom vlády, kompetentnými ministrami a guvernérom Národnej banky SR.

Prezident Ivan Gašparovič sa zasadzoval za zlepšenie stavu v oblasti vymožiteľnosti práva a poukazoval na pretrvávajúce nedostatky v tejto oblasti. Ústavu Slovenskej republiky prezident označil za modernú a demokratickú, ktorá sa dá prispôsobovať novým požiadavkám, nie však častou novelizáciou, ale na základe dlhodobej a dôkladnej diskusie.

Prezident SR počas celého funkčného obdoba v súlade so svojím programom sa zasadzoval za vytvorenie účinného systému vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Na spoločných rokovaniach s jednotlivými členmi vlády otváral otázky vybudovania cestnej infraštruktúry a financovania regiónov, ktoré majú problémy s naštartovaním rozvojových projektov z vlastných zdrojov. Tieto problémy boli aj na programe jeho pravidelných stretnutí s predsedami VÚC.

Prezident SR podporoval a podporuje proces reforiem v hospodárskej a sociálnej oblasti, ocenil schopnosť niektoré reformy zmeniť, či vylepšiť. Celková reforma školstva je jednou z priorít prezidenta SR. V rámci výjazdov do regiónov Ivan Gašparovič pravidelne navštevoval základné i stredné školy, diskutoval s učiteľmi, o potrebách zmien v školstve i o rozbiehajúcej sa reforme v praxi. Prezident SR podporil zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. nový školský zákon, platný od 1. 9. 2008. Pred jeho schválením v NR SR ho prerokoval s ministrom školstva SR za účasti riaditeľov základných a stredných škôl z celého Slovenska

Zložitá situácia pretrváva v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je málo uspokojivá aj napriek mnohým zmenám, ktoré sa udiali. Prezident SR nesúhlasil s krokmi ministra Zajaca, vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie všetky reformné zákony. Pri všetkých rokovaniach so zainteresovanými zdravotníckymi subjektmi opakovane zdôrazňuje potrebu zabezpečenia dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Počet prijatí ústavných činiteľov: 157

Počet prijatí zástupcov inštitúcií a osôb: 224

Počet prijatí predstaviteľov politických strán: 18

Cesty prezidenta SR po Slovensku

Bratislavský samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 153
Ďalšie navštívené lokality: 19
Počet akcií v nich: 25

Trnavský samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 6
Ďalšie navštívené lokality: 21
Počet akcií v nich: 35

Nitriansky samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 28
Ďalšie navštívené lokality: 16
Počet akcií v nich: 24

Trenčiansky samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 5
Ďalšie navštívené lokality: 17
Počet akcií v nich: 30

Žilinský samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 5
Ďalšie navštívené lokality: 23
Počet akcií v nich: 46

Banskobystrický samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 17
Ďalšie navštívené lokality: 40
Počet akcií v nich: 84

Prešovský samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 8
Ďalšie navštívené lokality: 23
Počet akcií v nich: 48

Košický samosprávny kraj
Akcie v sídle kraja: 17
Ďalšie navštívené lokality: 16
Počet akcií v nich: 22

Domáce cesty prezidenta SR - súhrn

Počet navštívených miest a obcí: 183
Počet absolvovaných akcií: 553

Výkon ústavných právomocí

Menovanie členov vlády
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval 8 ministrov druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu:
František Tóth, minister kultúry (15. júna 2005)
Jirko Malchárek, minister hospodárstva a podpredseda vlády (4. októbra 2005)
Iveta Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny (17. októbra 2005)
Martin Fedor, minister obrany (1. februára 2006)
Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti (8. februára 2006)
László Szigeti, minister školstva (8. februára 2006)
Martin Pado, minister vnútra (8. februára 2006)
Rudolf Chmel, minister kultúry (5. apríla 2006)

Prezident SR Ivan Gašparovič dňa 4. júla 2006 vymenoval členov vládneho kabinetu v zložení:
Robert Fico, predseda vlády SR
Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
Ján Kubiš, minister zahraničných vecí SR
Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva SR
Ján Počiatek, minister financií SR
Ľubomír Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
Miroslav Jureňa, minister pôdohospodárstva SR
Marián Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR
Róbert Kaliňák, podpredseda vlády SR a minister vnútra SR
František Kašický, minister obrany SR
Štefan Harabin, podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti SR
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Jaroslav Izák, minister životného prostredia SR
Ján Mikolaj, podpredseda vlády SR a minister školstva SR
Marek Maďarič, minister kultúry SR
Ivan Valentovič, minister zdravotníctva SR

Po zmenách vo vláde prezident SR vymenoval ďalších 8 členov kabinetu premiéra Roberta Fica:
Zdenka Kramplová, ministerka pôdohospodárstva (27. novembra 2007)
Jaroslav Baška, minister obrany (30. januára 2008)
Richard Raši, minister zdravotníctva (3. júna 2008)
Stanislav Becík, minister pôdohospodárstva (18. augusta 2008)
Ján Chrbet, minister životného prostredia (18. augusta 2008)
Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí (26. januára 2009)
Igor Štefanov, minister výstavby a regionálneho rozvoja (15. apríla 2009)
Viliam Turský, minister životného prostredia (20. mája 2009)

Vymenovanie vedúcich predstaviteľov štátnych inštitúcií
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska (1. januára 2005)
Martin Barto, viceguvernér Národnej banky Slovenska (31. januára 2005)
Štefan Luby, predseda Slovenskej akadémie vied (2. júna 2005)
Ján Matuský, člen Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (1. marca 2006)
František Švec, člen Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (1. marca 2006)
Jozef Magala, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (27. júla 2006)
Danica Paroulková, predsedníčka Protimonopolného úradu SR (26. októbra 2006)
Ľudmila Benkovičová, predsedníčka Štatistického úradu SR (16. februára 2007)
Karol Česnek, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Ján Hijj, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Vladimír Čepko, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Ivan Chaban, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Milan Hargaš, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Jozef Holjenčík, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (23. mája 2007)
Sylvia Vaneková, členka Dozornej komisie Slovenskej televízie (23. mája 2007)
Roman Černák, člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu (23. mája 2007)
Viliam Ostrožlík, viceguvernér Národnej banky Slovenska (11. júla 2007)
Milan Krajčovič, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (19. mája 2009)
Ján Hijj, člen Rady pre reguláciu sieťových odvetví (19. mája 2009)

Súdy a prokuratúra
Vymenovanie podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR:
Daniela Švecová (30. mája 2005)

Vymenovanie členov Súdnej rady (2. októbra 2007):
Mária Bujňáková
Helena Kožiková
Daniela Švecová

Prezident SR vymenoval za svoje prvé funkčné obdobie 291 sudcov bez časového obmedzenia:
2004 – 50 sudcov
2005 – 104 sudcov
2006 – 31 sudcov
2007 – 32 sudcov
2008 – 63 sudcov
2009 – 11 sudcov

Vymenovanie predsedu Ústavného súdu SR:
Ivetta Macejková (16. februára 2007)

Vymenovanie podpredsedu Ústavného súdu SR:
Milan Ľalík (16. februára 2007)

Vymenovanie sudcov Ústavného súdu SR (16. februára 2007):
Peter Brňák
Ľudmila Gajdošíková
Sergej Kohut
Milan Ľalik
Ivetta Macejková
Lajos Mészáros
Marianna Mochnáčová
Ladislav Orosz
Rudolf Tkáčik

Vysoké školy
Prezident Ivan Gašparovič v rokoch 2004 – 2009 vymenoval 37 rektorov univerzít a vysokých škôl.

Prezident SR vymenoval za svoje prvé funkčné obdobie 490 vysokoškolských profesorov:
2004 – 58 profesorov
2005 – 138 profesorov
2006 – 113 profesorov
2007 – 44 profesorov
2008 – 88 profesorov
2009 – 49 profesorov

Štátne vyznamenania

Prezident SR Ivan Gašparovič za svoje prvé funkčné obdobie udelil nasledovné štátne vyznamenania:

Rad Bieleho dvojkríža, I. trieda: 11 ocenených
Rad Bieleho dvojkríža, I. trieda - vojenské: 1 ocenený
Rad Bieleho dvojkríža, II. trieda: 15 ocenených
Rad Bieleho dvojkríža, II. trieda - vojenské: 2 ocenení
Rad Bieleho dvojkríža, III. trieda: 9 ocenených
Rad Ľudovíta Štúra, I. trieda: 29 ocenených
Rad Ľudovíta Štúra, I. trieda - vojenské: 1 ocenený
Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda: 35 ocenených
Rad Ľudovíta Štúra, III. trieda: 16 ocenených
Pribinov kríž, I. trieda: 25 ocenených
Pribinov kríž, II. trieda: 27 ocenených
Pribinov kríž, III. trieda: 19 ocenených
Kríž M. R. Štefánika, I. trieda: 2 ocenení
Kríž M. R. Štefánika, II. trieda: 1 ocenený
Kríž M. R. Štefánika, III. trieda: 16 ocenených

Medaila za statočnosť: 2 ocenení

Legislatíva a milosti

Významnou skupinou ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) je podpisovanie ústavných zákonov a zákonov a právo vrátiť zákon s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

Prezident podpísal vo funkčnom období od 15. júna 2004 do 15. júna 2009 9 ústavných zákonov a 644 zákonov.

V tomto období prezident využijúc ústavné právo veta podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vrátil Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami 49 zákonov (z toho od 1. januára 2009 do 15. júna 2009 4 zákony, z ktorých tri Národná rada Slovenskej republiky zatiaľ opätovne neprerokovala). Z celkového počtu vrátených zákonov počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo vrátených 29 zákonov (z toho 6 zákonov upravujúcich zdravotnícku reformu) a počas vlády Róberta Fica bolo vrátených 19 zákonov.

V nadväznosti na uplatnenie práva veta v prípade neakceptovania zásadných pripomienok uplatnených v rozhodnutiach o vrátení zákona pri opätovnom prerokúvaní zákonov Národnou radou Slovenskej republiky prezident využil v súlade s čl. 87 ods. 3 ústavy pri 18 zákonoch právo nepodpísať zákon.

Zoznam zákonov vrátených NR SR na opätovné prerokovanie

1. zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
2. zákon z 9. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
3. zákon z 10. septembra 2004 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
4. zákon z 22. septembra 2004, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
5. zákon z 21. septembra 2004 o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
6. zákon z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam,
7. zákon z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
8. zákon z 21. septembra 2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
9. zákon z 22. septembra 2004 o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
10. zákon z 22. septembra 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
11. zákon z 22. septembra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
12. zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
13. zákon z 26. októbra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja,
14. zákon z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
15. zákon z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
16. zákon zo 17. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
17. zákon zo 16. marca 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
18. zákon zo 16. marca 2005, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
19. zákon z 24. mája 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
20. zákon z 24. mája 2005, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov,
21. zákon z 25. mája 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
22. zákon z 25. mája 2005 o lesoch,
23. zákon z 23. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
24. zákon z 28. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
25. zákon z 9. novembra 2005 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,
26. zákon zo 7. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
27. zákon z 13. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov,
28. zákon z 15. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
29. zákon z 19. apríla 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
30. zákon zo 6. septembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 220/1996 o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
31. zákon z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,
32. zákon zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov,
33. zákon z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
34. zákon z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
35. zákon z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
36. zákon z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.,
37. zákon zo 16. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
38. zákon z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
39. zákon z 15. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby,
40. zákon zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
41. zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
42. zákon z 3. júla 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
43. zákon z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
44. zákon z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.,
45. zákon z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov,
46. zákon z 28. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
47. zákon z 29. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
48. zákon z 29. apríla 2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Milosti

Prezident Ivan Gašparovič počas svojho päťročného funkčného obdobia, okrem iného, využíval tiež svoju ústavnú právomoc vyplývajúcu mu z článku 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, to znamená, odpúšťal a zmierňoval tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzal odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.

Hneď po svojej inaugurácii, 18. júna 2004, udelil amnestiu, ktorou prejavil dobrodenie najmä odsúdeným, ktorí spáchali trestné činy z nedbanlivosti a boli odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody a na peňažné tresty neprevyšujúce výmeru 30 000 Sk.

Súčasne vymedzil okruh osôb, u ktorých mohol, na základe individuálneho preskúmania, minister spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrh na odpustenie alebo zmiernenie právoplatne uložených trestov za trestné činy spáchané predo dňom jeho rozhodnutia o amnestii osobám z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako 15 rokov, alebo z vekového a zdravotného hľadiska.

Pri udeľovaní individuálnych milostí mal pán prezident na zreteli dôsledné uplatňovanie podmienok trestnej zodpovednosti s tým, že kto spáchal trestný čin, musí zaň niesť zodpovednosť. Na druhej strane, inštitút milosti chápal aj ako poskytnutie druhej šance pre odsúdeného zaradiť sa do života a jeho kritériami pre udelenie milosti bolo najmä hľadisko pomoci odsúdeným pre nepriaznivú sociálnu situáciu, nepriaznivé rodinné pomery, zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloleté deti a vážny zdravotný stav.

V rámci svojej právomoci sa však prezident nevyhýbal ani rozhodovaniu v súčasnosti tak často sa vyskytujúceho fyzického a psychického násilia v rodinách a poskytnutia tzv. druhej šance odsúdeným, ktorí sa tomuto násiliu nevedeli inak ubrániť, iba spáchaním trestného činu. Paradoxne išlo vlastne o obete dlhoročného násilia a týrania. Tak napríklad udelil milosť odsúdenej žene, ktorú dlhé roky fyzicky a psychicky týral manžel alkoholik, ktorý nikde nepracoval a nestaral sa ani o výchovu detí. Taktiež dlhoročné ponižovanie a fyzické násilie zo strany otca voči chorej matke a rodine, jeho agresivita a alkoholizmus doviedli syna k spáchaniu trestného činu. V liste, ktorý napísala šťastná matka po prepustení syna z výkonu trestu vyjadruje vďaku pánovi prezidentovi aj slovami: „ vidím, že máte srdce na správnom mieste, ste rodič, ktorý pochopil chorú a nešťastnú matku“. Slová vďaky vyjadril aj mladý muž, ktorý bol odsúdený pre vraždu svojho otca, ktorý tiež dlhodobo fyzicky a psychicky týral svoju rodinu. Za jeho omilostenie sa pripojilo formou petície viac ako 500 občanov obce jeho trvalého bydliska a viacero inštitúcií, ktoré prevzali záruku za jeho nápravu. Slová vďaky zneli: „ Chcem poďakovať za Váš prejav ľudskosti a udelenie milosti, ktorou ste mi pomohli, aby sa môj život stal plnohodnotným. Až keď som už znovu doma so svojou rodinou a priateľmi, ktorí dnes stoja pri mne, uvedomujem si, že môžem začať žiť nový slobodný život. Snažím sa nevyhýbať kontaktu s ľuďmi a aj keď som sa spočiatku bál negatívnych reakcií, zatiaľ som sa so žiadnymi nestretol a aj to mi dáva silu kráčať ďalej.“

Pri udeľovaní individuálnych milostí zohľadnil prezident Slovenskej republiky aj zrušenie základnej vojenskej služby a odpustil bývalým dvom vojakom základnej vojenskej služby aj tresty uložené pre trestné činy nenastúpenia služby v ozbrojených silách a dezercie. Túto kompetenciu neuplatnil, pokiaľ išlo o profesionálnych vojakov. V jednom prípade udelil milosť odsúdenej žene pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Rozhodol jej vážny zdravotný stav. Žiaľ, zakrátko, po udelení milosti odsúdená zomrela. Výnimočne, vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, odpustil tresty uložené aj pre niektoré ďalšie úmyselné trestné činy.

Celkom v priebehu funkčného obdobia prezidenta Ivana Gašparoviča bolo z počtu 2265 žiadostí o milosť udelených 12 individuálnych milostí. Neudelených - zamietnutých bolo 1527 žiadostí o milosť.

Okrem týchto rozhodnutí využil Ivan Gašparovič v priebehu hodnoteného obdobia aj ďalšie súvisiace právomoci, kedy počas konania o udelení milosti môže nariadiť odloženie alebo prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a tiež rozhodnúť o tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou za určitých podmienok, tieto podmienky splnil. V rámci týchto právomocí rozhodol v jedenástich prípadoch o splnení podmienok, v troch o ich nesplnení a v siedmich o odklade výkonu trestu odňatia slobody.

Celkom za hodnotené obdobie prišlo na oddelenie milostí Kancelárie prezidenta SR 5762 podaní. Z toho bolo 3497 podaní, ktoré súviseli so žiadosťami o milosť alebo vyžadovali právne usmernenie.

Vyhodnotenie podaní občanov

V priebehu 1. funkčného obdobia prezidenta SR pána Ivana Gašparoviča zaevidovala Kancelária prezidenta SR za obdobie od júna 2004 do mája 2009 celkom 16 459 podaní občanov.

Všetky podania sa vybavovali v súlade s pokynmi pána prezidenta, so zreteľom na jeho vymedzené ústavné právomoci a dostupné možnosti v zmysle zákona č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta SR v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pod ktoré podliehala daná problematika občana.

Zhrnutie problematiky podaní občanov,
v ktorej prezident SR a jeho úrad pomohol pri riešení:

Občianskoprávna problematika (písomné podania a osobné prijatia)

• pomoc občanom pri sťažnostiach na opätovné prešetrenie rozhodnutí orgánov štátnej a verejnej správy
• pomoc občanom pri riešení rôznych susedských konfliktov
• pomoc občanom pri reštitučných záležitostiach a majetkových vzťahoch
• právna pomoc občanom pri riešení prieťahov v rôznych súdnych konaniach

Riešenie občianskoprávnej problematiky občanov vyžadovalo zo strany Kancelárie prezidenta SR najmä spoluprácu s príslušnými samosprávnymi a štátnymi orgánmi, ako aj s Kanceláriou ochrancu verejných práv.

Sociálna problematika (finančná výpomoc, bytové hospodárstvo, exekúcie)

• poskytnutie finančnej výpomoci občanom zdravotne postihnutým občanom
• poskytnutie finančnej výpomoci občanom v hmotnej núdzi
• poskytnutie finančnej výpomoci rodinám s veľkým počtom detí
• pomoc občanom pri zabezpečení sociálnych bytov a sociálnych ubytovní
• pomoc pri riešení dôchodkových záležitostí občanov
• pomoc občanom pri hľadaní zamestnania
• pomoc občanom pri miernení následkov výkonu exekúcie prostredníctvom zabezpečenia splátkových kalendárov u veriteľov

Pri riešení podaní občanov z oblasti sociálnej problematiky Kancelária prezidenta SR úzko spolupracovala najmä s príslušnými samosprávnymi orgánmi, ako aj s vecne príslušným rezortom.

Zdravotníctvo

• pomoc občanom pri vybavovaní kúpeľnej liečby doma aj v zahraničí
• pomoc pri zabezpečení ťažko dostupných liekov pre chorých členov rodiny
• pomoc občanom pri prešetrovaní sťažností na poskytnutú lekársku starostlivosť v rôznych zdravotníckych zariadeniach
• pomoc občanom pri zabezpečení nevyhnutných zdravotníckych pomôcok

Pri riešení podaní občanov s problematikou zdravotníctva bola nevyhnutná úzka spolupráca Kancelárie prezidenta SR s príslušnými zdravotnými poisťovňami, zdravotníckymi zariadeniami, ako aj s vecne príslušným rezortom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Trestnoprávna problematika (štátna správa, justičné orgány)

• pomoc občanom pri sťažnostiach na opätovné prešetrenie prípadov zo strany príslušných policajných orgánov a prokuratúry
• právna pomoc občanom pri sťažnostiach na rozhodnutia súdov, sťažnostiach na sudcov z dôvodu údajnej zaujatosti a sťažnostiach na prieťahy v súdnych konaniach

Riešenie trestnoprávnej problematiky občanov Kancelária prezidenta SR realizovala prostredníctvom spolupráce s vecne príslušným rezortom, ako aj Generálnou prokuratúrou a Prezídiom policajného zboru SR.

Záver:
Z písomných podaní občanov, ako aj z osobných stretnutí v rámci stránkových dní Kancelárie prezidenta SR vyplynulo, že väčšina občanov vníma funkciu prezidenta republiky ako silnú autoritu, ktorá má neobmedzené právomoci a možnosti ovplyvňovať činnosť všetkých inštitúcií, u ktorých občania v predmete svojej problematiky neuspeli. Napriek skutočnosti, že právomoci hlavy štátu striktne vymedzuje Ústava Slovenskej republiky, jeho úrad voľbou vhodnej metodiky vybavovania podaní napomohol už mnohým občanom pri riešení ich rôznorodých životných záležitostí. 

Podrobná kategorizácia podaní občanov
podľa charakteru ich problematiky

Občianskoprávna problematika
V tejto kategórii občania uvádzali svoju nespokojnosť s riešením občianskoprávnych vzťahov a nespokojnosť so zdĺhavým konaním a rozhodovaním v predmete veci. Najčastejšie sťažnosti občanov zahŕňali zdĺhavosť konania na príslušných súdoch, susedské spory a spory z oblasti záväzkového práva. V poslednom období sa periodicky zvyšovali sťažnosti občanov na rôznych sudcov z dôvodu ich údajnej zaujatosti, popr. klientelizmu.

Bytová problematika
Tematika bytového hospodárstva zahŕňala problémy pri získavaní bytov najmä pre mladé rodiny a pri získaní sociálnych bytov, ako aj problematiku straty bytu kvôli exekučným konaniam. V podaniach bola taktiež kladená kritika na nedostatočnú podporu štátu pri výstavbe bytov, čo malo za následok prenesenie finančného bremena výlučne na záujemcov, hlavne z radov mladých rodín.

Výkon exekúcie
V podaniach občanov tejto kategórie rezonovali krivdy spôsobené krachom nebankových subjektov. Výrazná časť kritiky smerovala na neochotu výkonnej a zákonodarnej zložky štátnej moci schváliť zákon na čiastočné odškodnenie takto poškodených občanov. Do kategórie výkonu exekúcie spadajú aj sťažnosti neplatičov bytov z dôvodu ich sociálnej tiesne, ďalej neschopnosť občanov splácať zmluvne stanovené výšky poskytnutých bankových úverov, najmä v poslednom období finančnej krízy, čo malo za následok nariadenie výkonu exekúcie na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok.

Sociálna oblasť
Obsah podaní vyjadroval permanentnú nespokojnosť občanov s existujúcimi sociálnymi zákonmi. Prevládala najmä kritika na nízke dôchodkové zabezpečenie, malú výšku sociálnych dávok, ako aj problematika mladých a dôchodcovských rodín z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ktoré v mnohých rodinách nepostačovali na pokrytie základných životných potrieb.

Zdravotníctvo
Do tematiky zdravotníctva sú zahrnuté podania občanov, súvisiace s kritikou zdravotníckej reformy, ktorej dôsledky v praxi spôsobili občanom veľké finančné zaťaženie, najmä z dôvodu zvyšovania nákladov pacientov na výkon zdravotníckych služieb a na zakúpenie nevyhnutných liekov. Často sa vyskytovali aj sťažnosti občanov na postup lekárov pri liečbe pacientov, najmä s následkami úmrtia člena rodiny a občania požadovali prešetrenie liečebných metód.

Štátna správa
Sťažnosti v kategórii štátnej správy smerovali na zdĺhavé vybavovanie a rozhodovanie vecne príslušných orgánov štátnej správy. Predmet podaní zahŕňal aj sťažnosti na predstaviteľov dotknutých orgánov v prípadoch, kedy občanom daná inštitúcia vydala vo veci zamietavé stanovisko. V takýchto prípadoch pisatelia požadovali prešetrenie rozhodnutí inštitúcií, ktorých vydané rozhodnutia neboli v zmysle očakávaní občana.

Trestnoprávna agenda
V tejto agende sa vyskytli najmä podania občanov s podozrením na porušovanie zákonov a žiadosti občanov o prešetrenie postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej činnosti, ako aj sťažnosti na činnosť útvarov mestskej alebo obecnej polície.

Justičné orgány
Sťažnosti občanov na justičné orgány poukazovali najmä na problematickú situáciu v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a v ústavoch na výkon väzby, ako aj n a prieťahy v súdnom konaní. Zároveň občania často považovali za nezákonné súdne rozhodnutia, vydané v ich neprospech a poukazovali na nekompetentnosť, popr. zaujatosť sudcov.

Reštitúcie, rehabilitácie
Do tejto kategórie spadajú podania občanov, ktorými si uplatňovali nároky na rôzne druhy mimosúdneho odškodnenia, najmä v súvislosti s realizáciou zákona NR SR č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Veľa sťažností smerovalo voči nepriznaniu nároku na finančné odškodnenie, popr. na nízku sumu odškodnenia.

Osobné prijatia
V rámci osobných návštev občanov v Kancelárii prezidenta SR bola predkladaná rôzna problematika, najmä však žiadosti občanov pri riešení ich majetkových vzťahoch, problémoch v sociálnej oblasti, bytovej problematike a prieťahoch v súdnych konaniach.

Žiadosti o finančnú výpomoc fyzických a právnických osôb
Fyzické osoby odôvodňovali svoje žiadosti slabou sociálnou úrovňou v ich rodinách, najmä z dôvodu nezamestnanosti alebo zdravotného postihnutia.

Predmetom žiadostí právnických subjektov bolo získanie potrebných finančných prostriedkov na realizáciu rôznych projektov a spoločenských aktivít, najmä z oblasti školstva, cirkvi, kultúry a športu.

Názory
Občania sa vyjadrovali k aktuálnym problémom ich bežného života, pričom najviac uvádzali nespokojnosť najmä so sociálnou situáciou, zdravotníckym systémom a mierou nezamestnanosti. Ďalšiu oblasť tvorili podania, z ktorých vyplynul aktívny záujem občanov o dianie v našej krajine a pozorné vnímanie vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácie, najmä v súvislosti so začlenením Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Vyskytovala sa aj kritika na niektorých politických predstaviteľov, najmä v súvislosti s rôznymi medializovanými konfliktami medzi opozíciou a koalíciou, ako aj kritika na individuálne výroky niektorých politických činiteľov, ktorých dosah presahoval hranice našej krajiny. Tiež sa vyskytli kritické podania v oblasti spolunažívania na zmiešaných národnostných územiach.

Prezident Slovenskej republiky – hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič za svoje funkčné obdobie v rámci výkonu svojich ústavných právomocí ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky aktívne participoval pri tvorbe a na činnosti rezortu obrany.

Počas tohto obdobia došlo u Ozbrojených síl SR k veľkým zmenám, ktoré súviseli predovšetkým so vstupom SR do NATO a s prechodom na profesionálnu armádu. Ozbrojené sily Slovenskej republiky prešli zložitým transformačným a reformným procesom. Popri plnení výcvikových a ďalších odborných úloh sa príslušníci ozbrojených síl podieľali aj na záchranných prácach a pri pomoci našim občanom (pomoc obciam zasiahnutým povodňami, v boji proti požiarom, pri zabezpečovaní rozvozu euromeny). Činnosť slovenských vojakov v mierových misiách vysoko hodnotia nielen predstavitelia medzinárodných organizácií a zoskupení, ale aj politickí predstavitelia i domáce obyvateľstvo krajín v mieste pôsobenia.

V prvom funkčnom období prezident SR podpísal dôležité zákony vytvárajúce dobrú bázu pre prácu Ozbrojených síl SR tu môžeme spomenúť zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR ako aj služobný predpis hlavného veliteľa OS SR č. 1/2006 o rozsahu disciplinárnej právomoci na udeľovanie disciplinárnych odmien a ukladanie disciplinárnych opatrení.

Podľa zákona č. 321/2002 Z.z. vydal štyridsaťšesť rozkazov, dvadsaťosem personálnych rozkazov a osem rozhodnutí. Zapožičal 14 čestných názvov a 2 bojové zástavy vojenským útvarom ozbrojených síl SR.

Vymenoval a povýšil do ďalších generálskych hodností 42 generálov Ozbrojených síl SR a ozbrojených zborov, odovzdal medaily za statočnosť, udelil Rad Bieleho dvojkríža III. triedy genmjr. v. v. Ivanovi Schwarzovi.

Ako hlavný veliteľ OS SR odvolal a menoval vysokých dôstojníkov OS SR do funkcie náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta SR. Odvolal a vymenoval rektorov vojenských vysokých škôl. V dvoch obdobiach po sebe vymenoval do funkcie náčelníka Generálneho štábu OS SR generála Ing. Ľubomíra Bulíka, CSc.

Niekoľkokrát navštívil našich vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách Ozbrojených síl Slovenskej republiky na podporu mieru v Kosove, Bosne a Hercegovine, na Cypre a Golanských výšinách.

Osobne bol v štrnástich útvaroch a zariadeniach rezortu obrany, niekoľkokrát navštívil vojenský výcvikový priestor Lešť a zúčastnil sa štyroch vojenských cvičení. Pravidelne sa stretával s ministrom obrany a ďalšími funkcionármi rezortu k prerokovávaniu aktuálnych problémov a situácii v ozbrojených silách - 31 krát pozval na rokovania ministrov obrany, náčelníkov Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a veliteľov druhov vojsk. Prijímal vojenských predstaviteľov cudzích štátov a predstaviteľov NATO. V roku 2005 a 2006 prijal generálneho tajomníka NATO – Jaap De Hoop Schefera. Zúčastnil sa na summitoch NATO v roku 2009 v Štrasburgu, v roku 2008 v Bukurešti a v roku 2006 v lotyšskej Rige.

Prezident SR sa v rokoch 2004 až 2009 jedenásťkrát zúčastnil na vyhodnotení splnenia úloh vojenského výcvikového roka a otvorení nového výcvikového roka, vykonaného ministrami obrany SR a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, pričom vyzdvihol aktívnu účasť OS SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu ako hlavnú súčasť zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky.

Riešil podania občanov a príslušníkov ozbrojených síl, prijímal občanov, príslušníkov odboja a príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na základe vlastnej iniciatívy sa prezident SR v roku 2008 stretol s pozostalými po vojnových veteránoch. Uctil si pamiatku obetí havárie lietadla An-24 na začiatku roku 2006 a vojakov, ktorí tragicky padli v zahraničných mierových misiách v roku 2004.

Schválil plány použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a stavu núdze. Za najzásadnejšie opatrenie označil vytvorenie profesionálneho prostredia pre službu v Ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Prezident SR vždy poukazoval na to, že SR ako členský štát OSN, NATO, EÚ a ďalších medzinárodných organizácií si zodpovedne plní záväzky, ktoré z členstva vyplývajú, vrátane účasti v operáciách a misiách na podporu mieru ako aj v silách rýchlej reakcie NATO (NRF-NATO Response Forces) a EÚ (EUBG – European Union Battle Group.)

Prezident SR vždy zastával názor, že plnenie úloh OS SR vyplývajúcich z členstva v medzinárodných organizáciách, síce zvyšuje nároky na vyťaženosť ozbrojených síl, ale nie je kontraproduktívne. Zvyšuje prestíž SR, vycvičenosť vojakov, prispieva k celosvetovej ale aj národnej bezpečnosti v rámci bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce.

Prezident Slovenskej republiky ako hlavný veliteľ OS SR sa významnou mierou pričinil o to, že Slovensko sa svojou aktívnou participáciou na medzinárodných aktivitách podieľalo na zlepšení bezpečnostnej situácie nielen na vlastnom území, ale aj v rámci medzinárodného spoločenstva.

Aktivity manželky prezidenta SR Silvie Gašparovičovej v období od 15. 6. 2004 do 14. 6. 2009

Reprezentovať našu krajinu nielen doma, ale aj v zahraničí, participovať pri organizovaní rôznych spoločenských, odborných a charitatívnych podujatí – toto sú len niektoré z oblastí, ktorým sa počas tohto obdobia venovala manželka prezidenta SR pani Silvia Gašparovičová. Popri reprezentatívnych povinnostiach musí zvládnuť aj komunikáciu s občanmi, ktorí sa ocitli v zložitých životných situáciách a žiadajú od manželky prezidenta SR radu či konkrétnu pomoc. Manželka prezidenta SR sleduje všetko dianie na politickej a hospodárskej úrovni nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Svojou osobnou účasťou poctila viaceré spoločenské akcie a medzinárodné konferencie, na ktorých prezentovala aj odborné a osobné názory na danú problematiku. Svojimi aktivitami podporuje mladých študentov, zapája sa do celosvetových osvetových kampaní, ktoré sú zamerané na prevenciu onkologických ochorení alebo pomoc zdravotne a sociálne slabším ľuďom. Počas tohto obdobia pani Silvia Gašparovičová prevzala záštitu nad 124 podujatiami, medzi nimi napríklad:

• V novembri 2005 manželka prezidenta SR stala patrónkou Náruče záchrany. Je to projekt občianskeho združenia Šanca pre nechcených, ktorého cieľom je ponúknuť ženám v krízovej situácii také podmienky, aby si mohli svoje dieťa navždy nechať. Je to ďalšia etapa projektu Hniezdo záchrany, ktorého cieľom bolo zriadenie verejných inkubátorov na Slovensku.
• 20. decembra 2005 z rúk riaditeľky organizácie „ Time 4 Sharing“ Petry Reisovej prevzala ocenenie Veľvyslankyňa dobrej vôle a nádeje za rok 2005-2006. Ocenenie dostala za to, že prijatím detí z detských domovov v Prezidentskom paláci v decembri 2004 podporila projekt na záchranu a obnovu zničených Tatier a tiež za to, že sa venuje charitatívnym aktivitám.
• 20. októbra 2005 zavítala na pôdu Univerzity Komenského v Bratislave medzi poslucháčov Univerzity tretieho veku a vystúpila so svojím príspevkom na tému postavenia seniorov v našej spoločnosti.
• 17. jún 2006 „SLOVAKIA OPEN 2006“ - Medzinárodný tenisový turnaj handicapovaných tenistov.
• 13. apríl 2007 „II. ročník Pohára Hildy Múdrej“ – Medzinárodné preteky v krasokorčuľovaní mládeže s mentálnym postihnutím na zimnom štadióne v Bratislave.
• 16. máj 2007 „Nebuďte pod tlakom“ – akcia bola zameraná na osvetu a prevenciu proti životne nebezpečnej hypertenzii.
• 7. – 8. február 2008 „Nemecký jazyk ako odborný cudzí jazyk v hraničných regiónoch“ – medzinárodná konferencia.
• 25. máj 2008 „Medzinárodný festival kultúry a športu zdravotne postihnutých detí a mládeže krajín V4 a Ukrajiny“ v Giraltovciach.
• 5. - 7. september 2008 „XXII. Medzinárodný kongres rodiny“ – účastníci podujatia diskutovali o vplyve médií na rodinu. Cieľom konferencie bolo hľadanie odpovede na otázku, či sú médiá ohrozením alebo prínosom pre rodinu.
• 20. - 21. september 2008 „IV. Deň slovenských podnikateliek a manažériek“ – konferencia úspešných žien a podnikateliek, ktoré odovzdávajú skúsenosti začínajúcim podnikateľkám.
• November 2008 „November – mesiac povedomia o rakovine pľúc“
• 14. marec 2009 „Sestra roka 2008“ – ide o ocenenie zdravotných sestier a ošetrovateľov, ktorého cieľom je vyzdvihnúť ich náročnú a obetavú prácu.
• 2. apríl 2009 „Dni informovania o autizme“ – ide o informačnú kampaň, ktorá prebieha na Slovensku po celý rok.
• 8. máj 2009 „16. ročník benefičného koncertu Počuť srdcom“
• 22. máj 2009 „Medzinárodný deň ošetrovateľstva – Sestra v úlohe inovátorky ošetrovateľskej starostlivosti“
• 11. máj 2009 „Podnikateľka Slovenska 2008“ – cieľom je ocenenie úspešných žien – podnikateliek na Slovensku.
• 14. jún 2009 „Svetový deň darcov krvi“
• celý rok 2009 „Mládežnícky delegát SR na Valnom zhromaždení OSN“ – program priamo vyzýva národné vlády, aby posilnili účasť mladých ľudí na medzinárodných podujatiach, tvorbe národných programov a politík mládeže.

Korešpondencia

Na manželku prezidenta SR pani Silviu Gašparovičovú sa obracajú mnohí občania, organizácie či inštitúcie. Na jej adresu prišlo vyše 1000 listov a žiadostí. Najčastejšie sa obracajú na pani Silviu Gašparovičovú občania v zložitej ekonomickej alebo právnej situácii so žiadosťou o pomoc. Niekoľko občanov sa sťažovalo na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré sú nespravodlivé a sťažujú im životnú či pracovnú situáciu, na základe čoho sa pani Gašparovičová snažila apelovať na príslušné inštitúcie, aby vykonali nápravu.

Zahraničné cesty

Počas zahraničných pracovných ciest sa prvá dáma stretáva nielen s manželkami prezidentov, ale aj s významnými osobnosťami verejného a odborného života danej krajiny. Zahraničné cesty využíva pani Silvia Gašparovičová aj na nadväzovanie kontaktov a možnej priamej či nepriamej spolupráce v oblasti projektov, týkajúcich sa vzdelávania, charity, pomoci obetiam násilia a riešenia rodovej rovnosti na trhu práce. V rámci dámskeho programu navštívila pani Gašparovičová mnoho univerzít a vzdelávacích inštitúcií rôzneho typu, nemocnice, či sociálne a charitatívne inštitúcie. Z každej návštevy v zahraničí sa snaží získať čo najviac skúseností, ktorými sa môže inšpirovať nielen v práci v Prezidentskom úrade ale i v nadácii. Diskutuje o rôznych zaujímavých témach, akými sú napr. politická situácia v danej krajine, ďalšia vzájomná spolupráca, či charitatívna pomoc. Často sa stretáva so zaujímavými ponukami.

Napríklad v Talianskej republike bola mimoriadne a obojstranne prospešná návšteva prvej dámy SR v národnom centre Združenia Telefono Rosa. Združenie sa už 20 rokov úspešne venuje fyzicky, psychicky i ekonomicky týraným ženám. Preto informácie predsedníčky Združenia pani Moscatelli o skúsenostiach z ťažkých začiatkov a riešenia finančnej podpory, z práce dobrovoľníkov psychológov, lekárov, právnikov a podobne boli cenné pre pani Gašparovičovú, pretože práve sa pripravovala na uvedenie projektu Život bez násilia a podobnej Linky pomoci s Krízovým centrom. Odvtedy je Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej so Združením v kontakte a pripravujú sa na stretnutie v Bratislave na medzinárodnej konferencii. Dobrú spoluprácu potvrdzuje participovanie SR na významnom projekte EU DAFNE III. – Odstránenia násilia v rodine, za účasti Talianska, Francúzska, Španielska a Slovenska.

Rovnako pracovne prospešné a užitočné bolo rokovanie prvej dámy SR s predstaviteľkami organizácie National Woman´s Counsil of Ireland /NWCI/ a Nadácie Women´s Aid /NWA/ v Írsku. Národná rada žien v Írsku má pozíciu na úrovni partity k vláde a pripomienkuje zákony týkajúce sa žien, detí a rodiny. Rade žien sa napríklad podarilo, že dve ženy môžu počas materskej dovolenky pracovať na jednom mieste – časť hodín sa žena venuje deťom a časť hodín pracuje a preto nestratí kontakt so zamestnávateľom, s prácou a zároveň rastie v profesii. Národná rada žien Írska spolupracuje s ministerstvami na príprave legislatívnych noriem a ako národný člen Európskej ženskej lobby využíva aj možnosť lobovať v otázkach rovnosti žien priamo v Európskom parlamente. O niečo podobné sa snaží manželka prezidenta SR aj na Slovensku, či už cez existujúce združenia žien, alebo založiť nové. Chce, aby mali ženy rovnaké možnosti ako muži, boli rovnako odmeňované za prácu.

V Španielsku sa pri rozhovore s predsedom parlamentu dozvedela o aktivitách Katalánskej univerzity v Barcelone, kde existuje tzv. virtuálna – internetová univerzita. V súčasnosti je v prípravnej fáze podobný projekt aj na Slovensku, na ktorom Slovenská nadácia Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých spolupracuje s s Ekonomickou univerzitou. Od školského roka 2009/2010 by mala začať výučba jednej fakulty vo forme pripravovanej internetovej univerzity.

Ako manželka prezidenta SR sa pani Silvia Gašparovičová zúčastnila v roku 2007 na rokovaniach 62. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Tu pani Silvia Gašparovičová prijala účasť na niekoľkých spoločenských podujatiach. Jedným z nich bolo stretnutie prvých dám v Múzeu moderného umenia, kde si mohli manželky prezidentov vymeniť názory a rôzne skúsenosti. V New Yorku sa pani Gašparovičová stretla s predstaviteľkami dvoch najvýznamnejších mimovládnych medzinárodných humanitárnych organizácii v USA – Care International pri OSN a Women Commission for Refugee Women and Children. Sú to organizácie, ktoré pomáhajú ženám, deťom, sirotám a utečencom v konfliktných a postkonfliktných oblastiach. Pani Silvia Gašparovičová ich oboznámila s už realizovanými aktivitami Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých, ako aj pripravovanými projektmi. Obidve organizácie ponúkli pani Silvii Gašparovičovej spoluprácu v rozličných oblastiach.

3. ročník medzinárodného knižného festivalu Bibliobraz sa konal v roku 2007 v Moskve, kde boli okrem manželky ruského prezidenta prítomné aj prvé dámy z viacerých štátov Európy. Počas medzinárodnej konferencie „Mladý človek a súčasná spoločnosť – práva a zodpovednosť“ pani Gašparovičová prezentovala niektoré prístupy, ako zatraktívniť literatúru pre mládež na Slovensku a z iných krajín. Zároveň podporila prezentáciu Slovenska na tomto festivale.

Pani Silvia Gašparovičová sa počas oficiálnej návštevy Rady Európy v Štrasburgu v roku 2008 stretla s pani Maud de Boer Buquicchio, zástupkyňou generálneho tajomníka Rady Európy. Počas stretnutia dámy diskutovali najmä o probléme domáceho násilia na ženách a deťoch, ako aj o aktivitách, ktoré podnikajú na odstránenie tohto problému. Zároveň sa stretla s pánom Armandom Peregom, prezidentom Červeného kríža regiónu Alsasko-Lotrinsko a vice-prezidentom Červeného kríža Francúzska, ktorého oboznámila s aktivitami svojej nadácie a spolu diskutovali o možnostiach získania podpory. Hlavnou témou však bola diskusia o oživení, zviditeľnení a zapojení sa Červeného kríža Slovenska do charitatívnych podujatí doma a v zahraničí.

Spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom sa pani Silvia Gašparovičová v minulom roku zúčastnila 8 zahraničných ciest:

• 3 oficiálne zahraničné návštevy (USA, Česká republika, Chorvátsko)
• 4 pracovné zahraničné návštevy (Taliansko, Česká republika, Rakúska republika)
• Účasť na Letných olympijských hrách 2008 v Číne
• Účasť na podujatí Slovenská gazdinka, Budapešť. Tejto zahraničnej cesty sa zúčastnila pani Silvia Gašparovičová bez prezidenta SR.

Veľmi podnetné mala stretnutie s pani Laurou Bushovou v Spojených štátoch. Pri neformálnych rozhovoroch obidve dámy diskutovali o aktivitách v oblasti zdravého životného štýlu. Napr. v USA pripravili reformu výučby telesnej výchovy, o čo sa snaží aj prvá dáma na Slovensku. Pani Bushová osobne ukázala pani Silvii Gašparovičovej aj priestory Bieleho domu. V Pittsburghu pani Gašparovičovej hostitelia pripravili stretnutie v ženskom centre pre týrané ženy. Pani Gašparovičová sa tak oboznámila s prácou amerického útulku, ktorý funguje na podobných princípoch ako centrum pre týrané ženy na Slovensku. V meste Pittsburgh slovenský prezidentský pár navštívil aj Pittsburghskú univerzitu, jednu z najstarších v Spojených štátoch, ktorá je jedinou americkou vysokou školou, kde vyučujú slovakistiku. Súčasťou zahraničných návštev sú aj stretnutia s našimi krajanmi.

Počas oficiálnej návštevy v Chorvátsku v dňoch 29. - 30. októbra 2008 pani Silvia Gašparovičová spoločne s pani Milkou Mesičovou, manželkou chorvátskeho prezidenta, zavítali do Kliniky detských chorôb v Záhrebe. Pani Gašparovičová sa zaujímala o chod nemocnice a o to, aké problémy najčastejšie riešia. Manželka prezidenta si tu prezrela priestory zdravotníckeho zariadenia a oboznámila sa s chorvátskou zdravotnou starostlivosťou.

Zahraničné návštevy na Slovensku

Pani Silvia Gašparovičová sa zúčastňuje na prijatiach zahraničných návštev prezidentov v SR a prijíma manželky /manželov/ prezidentov /prezidentiek/ v Zlatom salóne Prezidentského paláca. Okrem nich prijíma aj manželky /manželov/ veľvyslancov /veľvyslankýň/ a významných hostí nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Stretnutia a rozhovory s najvyššími predstaviteľmi a ich manželskými partnermi sú zväčša pracovné, veľmi srdečné a priateľské. S pýchou a hrdosťou hosťom predstavuje naše Slovensko, jeho úspechy a rýchle napredovanie vo všetkých oblastiach.

Na Slovensku boli najsledovanejšími hosťami britský kráľovský pár – kráľovná Alžbeta II. s princom Filipom. Britská panovníčka sa počas rozhovorov s prezidentom Ivanom Gašparovičom a pani Silviou Gašparovičovou zaujímala okrem iného o vzdelávanie na Slovensku, výchovu či slovenské tradície. Na večernom slávnostnom bankete sa britská kráľovná zaujímala o aktivity, akými je zmena životného štýlu, zdravá výživa a pohyb nielen u mládeže, ale aj dospelých. Obidve dámy – kráľovná Alžbeta II. rovnako ako aj pani Silvia Gašparovičová – sa týmto oblastiam aktívne venujú.

S manželkou sýrskeho prezidenta pani Assmou al-Assad hovorili o vzdelávaní na Slovensku a v Sýrii. Venovali sa i jednotlivým charitatívnym projektom „Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých“. Prvé dámy zavítali aj medzi deti na Špeciálnej základnej škole internátnej pre slabozraké a nevidiace deti na Svrčej ulici v Bratislave. Žiaci ukázali svoje schopnosti komunikovať v anglickom jazyku. Na niekoľko minút si prácu s interaktívnou tabuľou vyskúšala aj pani Asma al-Assad. Nadácia pani Silvie Gašparovičovej zakúpila špeciálny software – CD na výučbu jednotlivých predmetov cez interaktívnu tabuľu.

Vo funkcii prvej dámy Silvia Gašparovičová získala významné ocenenia, vyznamenania a plakety.

Rád Kataríny Veľkej I. stupňa č. 15 – Ruská federácia, získala prvá dáma v Moskve od akademickej komisie za podporu rusko-slovenských vzťahov a aktivít v kultúre a v spoločenskom živote. Konkrétne v rozvoji vzdelávania mladých ľudí v ruskom jazyku a histórie RF. Toto vyznamenanie sa udeľuje len raz ročne a to významným zahraničným a domácim osobnostiam. Ako prvá ho získala Margaret Thatcherová.

Ďalšie vyznamenanie dostala pani Gašparovičová od kráľa Juana Carlosa I. počas návštevy Španielska a to Veľký kríž Izabely Kastílskej za rozvoj slovensko-španielskych vzťahov.

Na Slovensku manželka prezidenta SR získala viacero vyznamenaní a ďakovných plakiet.

Plakety:
Plaketa akademika Ladislava Dérera – FNsP Akad. L. Dérera, Bratislava, za mimoriadnu podporu zdravotníctva.

Ocenenia:
Zlaté srdce – Slovenský zväz tanečného športu na vozíčku
Biele srdce – Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek


Aktivity Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej – Vzdelanie a zdravie pre všetkých

1. Projekt - Vzdelávanie znevýhodnených občanov - PRVÁ ĽUDOVÁ AKADÉMIA n.o.

Projekt je zameraný na získavanie vzdelania a zručností za účelom zamestnania sa alebo začatia podnikateľskej činnosti prostredníctvom získaných zručností s prácou s PC a internetom. Jeho cieľovou skupinou sú občania zdravotne postihnutí a dlhodobo nezamestnaní. Ide o dlhodobý projekt, závislý od finančných možností nadácie, miest a obcí.

Prostredníctvom Prvej ľudovej akadémie, n.o., od jej založenia v roku 2005 sa uskutočnili viaceré vzdelávacie kurzy v mestách Kežmarok, Sobrance, Spišská Belá, Holumnica, Svidník, Rajec, Poprad a v Západoslovenskom kraji. Vzdelávacie kurzy v minulých rokoch úspešne absolvovalo mnoho zdravotne postihnutých občanov a mladistvých, sociálne slabých a dlhodobo nezamestnaných občanov. Úspešnosť absolventov kurzov pri ďalšom uplatnení sa v pracovnom procese prípadne pri podnikaní sa javí pomerne vysoká.

2. Projekt - Život bez násilia – RUŽOVÝ TELEFÓN OZ

Prípravu a realizáciu tohto projektu začala nadácia ešte v roku 2005. V rámci neho bolo uvedené do prevádzky regionálne stredisko linky pomoci obetiam domáceho násilia s komplexnými službami, ktorých súčasťou je Linka pomoci počas 24-hodinovej dennej prevádzky. Volajúce obete sú tu vypočuté, dostávajú morálnu a psychologickú podporu, praktické rady a informácie, ktoré im majú pomôcť zorientovať sa v situácii, v ktorej sa ocitli. Ďalej bolo vytvorené Krízové centrum v Západoslovenskom kraji za účelom okamžitej pomoci obetiam násilia, aby sa pomocou odborníkov mohli zaradiť späť do bežného života. Kapacita miest je 15 osôb. V neposlednom rade bolo vytvorené vzdelávacie stredisko s kapacitou 40 osôb, ktorého obsahom je poskytovanie sociálno-komunikačných tréningov obetiam násilia a tiež organizovanie vzdelávacích aktivít pre cieľové skupiny prichádzajúce do kontaktu s obeťami násilia.

3. Projekt - Pomoc pri prístrojovom vybavení zdravotníckych zariadení

Nadácia v rámci dlhodobého projektu pomoci zdravotníckym zariadeniam za pomoci partnerov darovala viacerým ústavom štátneho zdravotníctva dôležité zdravotnícke prístroje s cieľom zlepšenia prístrojovej vybavenosti nemocníc, čo pomohlo týmto nemocniciam skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. Napríklad dialyzačný prístroj pri zlyhaní pečene, ktorý na Slovensku nebol a preto sa stávali prípady úmrtí na hepatitídu. Nadácia kúpila tiež doplnenie prístroja na operácie metastáz pečene, vybavenie jednotky intenzívnej starostlivosti na gynekológii v Prešove. Na poúrazovú chirurgiu v Bratislave nadácia zakúpila polohovateľné operačné lôžko a röntgenové operačné rameno.

4. Projekt - Pomoc pre zdravotne hendikepované deti v školách, školských a sociálnych zariadeniach

Cieľovou skupinou tohto projektu sú zdravotne postihnuté deti na školách a v školských a sociálnych zariadeniach. Projekt je zameraný na zlepšenie prostredia, v ktorom sa učia a žijú postihnuté deti, pomoc pri modernizácii učebného a rehabilitačného procesu. Za účelom naplnenia myšlienky tohto projektu venovala nadácia špeciálnym základným školám, ktoré navštevujú deti s poruchami zraku, sluchu, motoriky alebo mentálne postihnuté deti prevažne vecné dary. A to formou vybavenia tried špeciálnym školským zariadením, rekonštrukcie časti priestorov školy, zakúpením učebných a rehabilitačných pomôcok.

5. Projekt - Štipendiá pre mládež počas štúdia

Zámerom tohto projektu je pomôcť mládeži z detských domovov a ťažko zdravotne postihnutým deťom získať vzdelanie. V rámci tohto projektu poskytla nadácia štipendiá a finančnú pomoc viacerým študentom z detských domovov a ťažko zdravotne postihnutým deťom.

6. Projekt - Zdravý životný štýl mládeže

V rokoch 2005 a 2006 uskutočnila nadácia v rámci tohto projektu akciu „Pitný režim na školách“, kde dodávala do škôl fľaše so stolovou vodou.

V rámci presadzovania zdravej výživy u detí a mládeže nadácia rozdala v roku 2008 na viacerých základných školách, gymnáziách, v detských domovoch a pri mládežníckych športových podujatiach na Slovensku takmer 4 tony kvalitných jabĺk od slovenského pestovateľa. V roku 2009 od januára do júna rozdala celkovo 8,3 tony jabĺk.

7. Projekt - Liečba psoriázy a kožných ochorení u detí

Nadácia uskutočnila tento projekt v spolupráci so Spoločnosťou psoriatikov a atopikov SR, prostredníctvom ktorej sa v roku 2006 až 2007 nakúpili lieky na liečbu psoriázy, ekzémov a straty pigmentu a poskytli detským pacientom zo sociálne slabých rodín cez kluby psoriatikov na celom Slovensku.

8. Niektoré ďalšie uskutočnené akcie:

• finančný príspevok Domovu sociálnych služieb pre deti a dospelých na zakúpenie relaxačného kresla
• finančný dar Slovenskému zväzu tanečného športu na vozíčku na zakúpenie špeciálneho tanečného vozíčka
• finančný dar pre Centrum Slniečko na vianočné pobyty v horách pre 20 týraných a zneužívaných detí z krízového centra
• finančná podpora projektu Materského centra Macko
• v rámci pomoci hospitalizovaným detským onkologickým pacientom nadácia darovala detské knižné publikácie a spoločenské hry pre tieto deti