       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 15. 6. 1999 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Inauguračný prejav prezidenta Rudolfa Schustera Vážení spoluobčania, v našej histórii je to prvýkrát, keď občania v priamej voľbe rozhodli o tom, kto bude prezidentom. Moje zvolenie považujem nielen za prejav dôvery občanov k mojej osobe, ale aj k politike priateľstva Slovenska k iným štátom a národom. Chápem ho aj ako vyslovenie nádeje, že u nás doma nájdeme cestu k prosperite. Ďakujem všetkým, ktorí mi svojimi hlasmi vyslovili dôveru. Tých, čo hlasovali za môjho protikandidáta, sa budem úprimne snažiť presvedčiť o mojich dobrých úmysloch. Funkciu prezidenta Slovenskej republiky budem vykonávať v súlade s Ústavou. Viem, že v slovenskej mnohonárodnostnej spoločnosti má časť občanov obavy o suverenitu nášho štátu. Verím však, že spontánne diplomatické uznanie Slovenska pri jeho vzniku bolo jasným a dlhodobým signálom, že náš štát nikto nemieni deliť, lebo ho medzinárodné spoločenstvo prijalo do svojho kruhu. Je teda v našich rukách, ako sa naučíme spolunažívať s tými krajinami, ktoré nám vyslovili svoju dôveru, ako pochopíme vývojové tendencie v Európe i vo svete. A tak je v záujme nás všetkých, aby Slovensko splnilo podmienky na prijatie do Európskej únie a aby sa stalo súčasťou kolektívnej bezpečnosti v rámci NATO. Politiku neutrality alebo špecifickej slovenskej cesty považujem za nereálnu. Jej propagovanie (presadzovanie) odvádza pozornosť od riešenia súčasných nahromadených a neriešených problémov v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálneho zabezpečenia. Preto by aj vláda mala sústrediť svoje úsilie práve do tejto oblasti a nadväzne postupne riešiť všetky naznačené problémy. Neznamená to však, že sa nebudú riešiť základné existenčné problémy konkrétnych ľudí. Osobitnú pozornosť chcem venovať mladej generácií, sociálne odkázaným i tým, ktorí sú na zaslúženom dôchodku. Nemožno zabudnúť ani na novovznikajúcu kategóriu preddôchodkového veku, ktorá začína mať problémy v spoločenskom a ekonomickom uplatnení, v dôsledku čoho u nej narastá sociálna neistota, súvisiaca s tým, že si nevedia nájsť zamestnanie. Aj v takýchto súvislostiach je nevyhnutná cieľavedomá podpora malého a stredného podnikania. Pritom oveľa väčšiu úlohu ako doteraz musí zohrať výkonná moc a zákonodarná moc okrem iného aj tým, že bude pružne novelizovať i tvoriť nové zákony, a tak vytvárať predpoklady na ich pracovné zaradenie, aby sa mohli znižovať výdavky na podporu v nezamestnanosti, ako aj na sociálne dávky. Morálnym i spoločenským ziskom bude rast ich sebavedomia a pocit, že sú pre spoločnosť užitoční. Za mimoriadne vážnu považujem situáciu v kultúre. Nemám na mysli len problémy finančné, ale aj narušené ľudské a umelecké vzťahy medzi tvorivými umelcami. Z hľadiska vývojovej kontinuity bude nevyhnutné zachovať jestvujúce kultúrne inštitúcie, vrátane divadiel, ktoré sa dlhodobo prirodzene vyvíjali a ktoré teraz zápasia s vážnymi ekonomickými problémami, v dôsledku čoho niektoré z nich stoja nad existenčnou priepasťou. Zánik čo i len jednej tradičnej kultúrnej inštitúcie by pre celú spoločnosť znamenal nenahraditeľnú stratu. V súvislosti s ochranou kultúry treba spomenúť aj cirkvi, ktoré plnia významnú úlohu v oblasti duchovnej výchovy a v mnohých prípadoch majú vo svojej správe aj kultúrne pamiatky. Dlho pripravovaný zákon o vzťahu cirkví a štátu je potrebné dostať z roviny úvah do fázy reálnych príprav, aby sa čo najskôr dostal na schválenie v parlamente. Proces jeho prípravy treba chápať ako proces zjednocovania názorov, a to aj v spolupráci s cirkvami, pričom sa využijú aj skúsenosti z okolitých krajín. Pravdaže, v tejto súvislosti bude nevyhnutné vyriešiť i otázky súvisiace s materiálnym zabezpečením a spoločenským postavením cirkví. Vážení spoluobčania, v rámci svojich ústavných právomocí budem zastupovať a ochraňovať Vás občanov a zároveň sa budem usilovať o naplnenie životných záujmov Slovenska. Prosím Vás, ale aj parlament, vládu, opozičné i koaličné strany a hnutia, skrátka všetkých o vzájomnú súčinnosť a spoluprácu. Ujímam sa tejto zodpovednej funkcie v presvedčení, že nájdeme spoločnú reč, v ktorej bude čo najmenej disharmónie a čo najviac súzvuku. BRATISLAVA 15. júna 1999 |
|||||||||||