Prezident SR - Príhovor na vernisáži výstavy Vízie z inferna

Vážené dámy, vážení páni!

Ťažko sa mi hovorí v tejto chvíli, keď otvárame výstavu môjho bratislavského krajana maliara Adolfa Frankla. Stojíme zoči-voči umeleckému svedectvu o čase, keď sa človek človeku stal vlkom, ba čímsi oveľa horším. Zvieratá, ani tie dravé, nie sú totiž schopné vymyslieť rasistické konštrukcie deliace ľudstvo na nadľudí a podľudí a na ich základe vybudovať vysoko produktívne továrne na smrť. Adolf Frankl však, podobne ako státisíce a milióny ďalších obetí vopred odsúdených na smrť, prešiel takou továrňou a ako jeden z mála ju aj prežil, aby nám zanechal sugestívne a varujúce dielo.

Ťarchu tohto svedectva pociťujem o to väčšmi, že politickí predstavitelia mojej krajiny v čase druhej svetovej vojny sa spolu s ochotnými prisluhovačmi aktívne podieľali na zločine spáchanom na nevinných ľuďoch. Najprv desaťtisíce židovských spoluobčanov pripravili o majetok a občianske práva a potom veľkú väčšinu z nich nechali deportovať zo Slovenska do vyhladzovacích koncentračných táborov. Preto vždy s veľkým znepokojením zaznamenávam všetky pokusy o bagatelizovanie, či dokonca ospravedlňovanie zločinov holocaustu.

Uprostred nepredstaviteľnej ľudskej tragédie miliónov ľudí sa predsa len zažínali svetielka nádeje do budúcnosti. Boli to predovšetkým všetci tí ľudia, ktorí prenasledovaným spolublížnym, pre ktorých sa nemalo nájsť miestečko na tomto svete, obetavo pomáhali aj s nasadením vlastného života, a tak mnohých z nich zachránili pred istou smrťou. Títo prostí, neznámi ľudia boli a dodnes sú živým svedectvom o tom, že ľudské dobro nemožno celkom potlačiť a zničiť ani v tých najtemnejších časoch. S veľkým zadosťučinením a hrdosťou sa preto každoročne zúčastňujem odovzdávania vyznamenaní Yad Vashem ľuďom, pre ktorých ľudskosť a dobro neostali len peknými slovami pre slávnostné príležitosti, ale prevtelili sa do činov hodných úcty a nasledovania. K dnešnému dňu toto vyznamenanie obdržalo už cca 100 občanov mojej krajiny.

Nemenej dôležité je aj to, že tragédia neslýchaných rozmerov spolu s celou vojnovou skúsenosťou sa stala silným impulzom pre nové usporiadanie medzinárodných vzťahov na európskom kontinente. Preliata krv nevinných ľudí teda nielen padla na páchateľov zločinu, ale stala sa výzvou pre nás všetkých, ktorým sú drahé myšlienky humanizmu, demokracie a slobody, no predovšetkým sám ľudský život, bez ohľadu na to, ktorému človeku patrí, aby sme v našich krajinách, ako aj cestou medzinárodnej spolupráce raz navždy vylúčili možnosť opakovania takých zločinov voči príslušníkom akejkoľvek etnickej či náboženskej skupiny.

Zo srdca si prajem, aby nás aj dielo Adolfa Frankla povzbudzovalo svojím varujúcim svedectvom v našom nikdy nekončiacom úsilí o skutočné ľudské porozumenie a solidaritu, na našej ceste do Európy slobodne združených demokratických krajín.