       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 26. 4. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera na konferencii „Cezhraničná poľsko-slovenská spolupráca na ceste do Európskej únie“ 26. apríla 2002 Prešov 26. apríla 2002 Vážený pán prezident, ctené dámy a páni, je pre mňa veľkým potešením, že sa opäť stretávame v metropole Šariša Prešove, aby sme zhodnotili stav slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce a urobili ďalší krok na tejto dôležitej ceste, vedúcej do Európskej únie. V roku 1999 sme sa na stretnutí prezidentov V-4 dohodli na tom, že práve slovensko-poľské pohraničie bude zaradené do modelového programu, výsledky ktorého môžu vo svoj prospech využiť všetky pohraničné oblasti štátov skupiny. Toto presvedčenie nás viedlo aj k tomu, že sme s prezidentom Poľskej republiky prebrali záštitu nad projektom. V prvej etape tohto projektu bol urobený pilotný výskum, zameraný na odhaľovanie bariér a prekážok slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce, ktorý koordinovala moja košická kancelária. Jeho výsledky vyniesli na povrch zaujímavé detaily. Určite pre nikoho nebolo prekvapením, že na prvé miesto sa dostali bariéry ekonomického typu a za nimi nasledovali prekážky legislatívneho charakteru. Tretia priečka patrí infraštruktúrnym nedostatkom a hneď za nimi nasledujú bariéry organizačného charakteru. Tento rebríček má veľkú výpovednú hodnotu. Z pohľadu cezhraničnej spolupráce to znamená, že jej rozvoj je vo veľkej miere limitovaný investičnými možnosťami štátu a často laxným prístupom zodpovedných ľudí. Uvedomujúc si túto skutočnosť, bolo treba hľadať nielen najschodnejšiu, ale aj najrýchlejšiu cestu rozvoja cezhraničnej spolupráce, ktorá by rešpektovala a formou pilotných projektov odstraňovala zistené bariéry. Môžem s uspokojením konštatovať, že v tomto smere úspešne napredujeme. Konkrétne výsledky práce euroregiónov, Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu a obchodných komôr posunuli slovensko-poľskú spoluprácu na kvalitatívne vyššiu úroveň a vysoko oceňujem ich úsilie vytvárať lepšie podmienky pre rozvoj prihraničných regiónov. Rozvoj slovensko-poľskej spolupráce je vo všetkých oblastiach pozitívny. Vzájomný obchod sa vyvíja dynamicky, v minulom roku jeho obrat dosiahol hodnotu 1,27 miliárd dolárov, čo je takmer dvojnásobok výšky obratu z roku 1995. Tým sa Poľsko zaradilo na 2. miesto v rebríčku našich obchodných partnerov z krajín CEFTA a z hľadiska uplatnenia slovenskej produkcie je pre nás piatym najvýznamnejším vývozným teritóriom sveta. Možno konštatovať, že citlivou oblasťou je len obchod s agrokomoditami, ale rokovania na vládnej úrovni sľubujú posun dopredu. Myslím si, že je to hlavne pre prihraničné oblasti veľmi pozitívna správa. Pre ďalší rozvoj obchodno-hospodárskej spolupráce a cestovného ruchu, tak v celoštátnom, ako aj v regionálnom meradle je bezpodmienečne nutné dobudovať a skvalitňovať dopravnú infraštruktúru v cestnej aj železničnej doprave. Zároveň je potrebné zvýšiť priepustnosť hraničných priechodov a zabezpečiť rýchlejšie vybavovanie na colniciach. O týchto otázkach zásadného významu sa vedú permanentné rokovania, naposledy ich prebrali rezortní ministri pred dvomi týždňami vo Varšave v rámci pracovného stretnutia JAVORINA VI. Budovanie medzinárodných hraničných priechodov, a obzvlášť priechodov pre kamiónovú dopravu, je finančne veľmi náročné. Finančne menej zaťažujúce, ale pre obyvateľov prihraničných regiónov zrejme oveľa dôležitejšie, je otváranie hraničných priechodov pre malý pohraničný styk, ako aj možnosť prekračovania štátnej hranice na viacerých turistických chodníkoch. Cestovný ruch je vysoko perspektívnou oblasťou cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom. Krásna slovenská príroda, vynikajúce lyžiarske terény, bohaté historické a kultúrne pamiatky prihraničného regiónu, ako aj rozmanité možnosti ozdravovacích, liečebných a kúpeľných pobytov po celý rok sľubujú ekonomický efekt nielen pre slovenských, ale aj pre poľských podnikateľov. Kontakty na úrovni malých a stredných podnikateľov vidím ako najperspektívnejšie. Ich skúsenosti a úspechy môžu byť príkladom a základom integrácie vyššieho stupňa a v konečnom dôsledku akousi školou integrácie do Európskej únie, do Európy spolupráce a regiónov. Túto náročnú úlohu v ostrej konkurencii najvyspelejších štátov zvládneme iba vtedy, ak budeme mať patričné skúsenosti zo vzájomne výhodnej kooperácie vo všetkých, nielen obchodno-ekonomických oblastiach. Uvedomujeme si, že v týchto prihraničných regiónoch je najvyššia nezamestnanosť. Vzájomná výmena najmä kvalifikovaných pracovníkov by určite bola na prospech obdivoch štátov. V tomto smere budeme v našom spoločnom patronáte napomáhať. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť význam spolupráce v oblasti kultúry a vzdelávania a práce s mládežou, ktoré sú najdôležitejšími nástrojmi spoločenskej integrácie, rozvíjania regionálnej identity, zbližovania národov, posilňovania dôvery a dobrých susedských vzťahov. Môžem s uspokojením konštatovať, že práve na tomto poli dosahujeme najlepšie výsledky, aj vďaka vzájomnej zrozumiteľnosti štátnych jazykov a spoločným kultúrnym a historickým koreňom. Z týchto dôvodov si myslím, že práve naše dva národy by mohli byť príkladom, ako prejsť z cehraničnej spolupráce na spoluprácu bezhraničnú. Významne tomu iste napomôže aj decentralizácia a modernizácia verejnej správy Slovenskej republiky, v rámci ktorej samosprávne kraje dostali kompetencie na cezhraničnú spoluprácu. Predstavitelia samosprávnych krajov získavajú priame zastúpenie v medzivládnych komisiách, vytvorených na podporu cezhraničnej spolupráce a v spoločných komisiách PHARE CBC. Som presvedčený, že to bude významným prínosom pre rozvoj prihraničných regiónov a teda aj cezhraničnú a euroregionálnu spoluprácu. Veď, ako som už v úvode poznamenal, priami účastníci tejto spolupráce poukázali na to, že po ekonomických ťažkostiach sú to práve legislatívne bariéry, ktoré bránia žiaducemu rozvoju. Kompetenčné, legislatívne a územnosprávne odlišnosti spolupracujúcich regiónov sťažovali aj riešenie tých najzávažnejších, ekonomických problémov. Môžeme teda predpokladať, že najväčším generátorom pozitívnych zmien, ktoré od vstupu SR do EÚ naši občania oprávnene očakávajú, sa stane práve regionálna politika. Vážený pán prezident, ctené dámy a páni, doterajšie úspechy v rozvoji slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce, aj keď nemajú ešte želanú úroveň, budú dobrým impulzom a príkladom pre rozširovanie vzájomnej spolupráce aj v rámci štátov V-4 a vizitkou našej pripravenosti na vstup do Európskej únie. Som presvedčený o tom, že aj dnešná konferencia k tomu významnou mierou prispeje. Ďakujem za pozornosť. |
|||||||||||