       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Prejavy v zahraničí - 28. 1. 2000 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky na Svetovom fóre v Davose (28. januára 2000) Vážené dámy, vážení páni, pripravujúc sa na dnešný pracovný obed som sa zamýšlal nad výnimočnosťou okolností môjho dnešného vystúpenia. Výnimočnou je už samotná organizácia - SVETOVÉ EKONOMICKÉ FÓRUM, ktorá organizovaním už tradičného výročného summitu v Davose umožnila aj naše dnešné stretnutie. SVETOVÉ EKONOMICKÉ FÓRUM však nie je výnimočná iba svojimi cieľmi a ideálmi, ale najmä svojim členmi, ktorí z nej vytvárajú pravdepodobne najprestížnejšie politicko-ekonomické fórum na svete. Reflektujúc na túto príležitosť som sa rozhodol venovať nasledujúcich 15 minút niekoľkým myšlienkam, ktoré ako dúfam, si zaslúžia Vašu pozornosť. Prirodzene, že nosnou témou môjho príspevku ostáva Slovensko. Pretože však medzi Vami vidím mnohé známe tváre a viem, že Slovensko pre Vás nie je terra incognita, nebudem sa pokúšať opakovať mnohé známe alebo menej známe fakty a udalosti z posledného obdobia. Namiesto toho by som sa rád zameral na niekoľko podľa môjho názoru kľúčových aspektov, ktorým sa nie vždy dostáva adekvátnej pozornosti. Vo svojom zamyslení by som sa rád vrátil do 9. stor. nášho letopočtu (od roku 871 do 894 n.l ) kedy veľkomoravské knieža Svätopluk zanechával svojim synom mocnú ríšu a s ňou aj jeho múdrosť. Každému z troch synov podal prút a vyzval ich aby ho zlomili cez koleno, čo sa im ľahko podarilo. Keď ich však vyzval, aby ďalšie tri prúty spojili do zväzku a pokúsili sa ich zlomiť všetky - neuspel ani jeden. Paralely k tomuto prastarému príbehu by som rád uviedol hneď dve: Slovensko od nežnej revolúcie v r. 1989 prechádzalo búrlivým vývojom hľadajúc svoju politickú a hospodársku identitu. Táto cesta nebola pre nás ľahká a už vôbec nie priamočiara, ale o to viac si ceníme úspech celého národa v minuloročných demokratických parlamentných voľbách. Občania v nich jasne deklarovali svoju vôľu vykročiť smerom k zjednocujúcej sa Európe. Tak ako Svätoplukovi synovia aj Slováci pochopili, že vo svete, kde globalizácia nie je len teoretickým pojmom, ale evolučnou nevyhnutnosťou nemáme inú alternatívu ako pripojiť sa ku konvergentnému pohybu štátov európskeho kontinentu. Zároveň Vám môžem s potešením oznámiť, že rovnaký proces zbližovania základných politických cieľov nastal aj na slovenskej politickej scéne. Dôkazom toho je vznik a úspešné ročné fungovanie vlády sformovanej širokou koalíciou pozostávajúcou z piatich nezávislých politických subjektov reprezentujúcich prakticky celú politickú škálu. Som hrdý, že mám príležitosť dnes pred Vami prezentovať tento stav a ním dokumentovať pripravenosť Slovenskej Republiky na vstup do európskych aj svetových politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr. Preto som rád, že je tu dnes s nami aj zástupca tejto vlády – podpredseda pre ekonomiku Ivan Mikloš. S potešením by som Vám osobne prezentoval úspechy Slovenska v ekonomickej oblasti, ktoré sme od minulých volieb dosiahli vo viacerých oblastiach. Verní odkazu Svätopluka sme však s pánom Miklošom uzavreli dohodu, že túto oblasť bude ako jeden z hlavných spoluautorov slovenskej ekonomickej reformy prezentovať on. Dovoľte mi preto pri analýze východiskového stavu a potenciálu Slovenska v podmienkach ultradynamického rozvoja svetového hospodárstva vychádzať zo širšieho kontextu. V súčasnosti naplno prebiehajúcom procese globalizácie je existenčnou nevyhnutnosťou pre každú krajinu nájsť svoju optimálnu pozíciu v štruktúre nového svetového hospodárskeho poriadku optimalizáciou využitia svojich prirodzených zdrojov a komparatívnych výhod. Kladiem si preto spolu s Vami otázku: Aké sú prednosti Slovenska a ktoré z jeho zdrojov ho robia výnimočným? Sme malou krajinou v srdci Európy s málo významným potenciálom nerastného bohatstva a v kontexte Európy aj úzkym trhovým priestorom. Zároveň nás počas štyridsiatich rokov nasledujúcich po druhej svetovej vojne bipolárny systém usporiadania sveta obmedzil v možnosti naplno rozvíjať náš hospodársky potenciál. Výsledkom tohoto vývoja do roku 1989 Slovensko po zamatovej revolúcii nebolo pripravené okamžite sa zapojiť do súkolí svetového hospodárstva. V takomto kontexte sme boli postavení ako národ pred otázku, ktoré je vlastne najvýznamnejšie aktívum v súvahe Slovenska a aké by preto malo byť jeho smerovanie, aby toto aktívum využilo s maximálnym efektom. Odpoveď je jednoduchá a zložitá zároveň – sú to naši ľudia. Dovoľte mi toto tvrdenie podporiť niekoľkými informáciami. V komparatívnej analýze krajín sveta (Global competitevness report) vypracovanej Svetovým ekonomickým fórom v r. 1997 je Slovensko v kategórii stupňa zvládnutia internetových technológií obyvateľstvom uvedené na druhom mieste za Singapúrom a pred Tchajwanom. Slovenskí programátori a matematici pravidelne víťazia na medzinárodných olympiádach. Vďaka talentu a tvrdej práci slovenských zamestnancov sa závod koncernu Volkswagen pri Bratislave v priebehu krátkych 6 rokov svojej existencie prepracoval prakticky na špičku celosvetového rebríčka kvality tohoto automobilového konglomerátu. Nebudem Vás unavovať ďalšími príkladmi ani zachádzať do hlbších podrobností, pretože by som rád vyčerpal tému a nie Vás. Dovoľte mi však z toho vyvodiť záver – som presvedčený, že najcennejším zdrojom Slovenska je jeho ľudský potenciál. Pozývam Vás preto všetkých na Slovensko, aby ste v súlade so starým slovenským porekadlom že je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť, sa na vlastné oči presvedčili o pravdivosti tohoto výroku. Na záver by som sa chcel pozastaviť pri téme tohtoročnej výročnej konferencie v Davose, ktorá ma veľmi inšpiroval - Nové začiatky: V znamení zmeny (NEW BEGINNINGS: MAKING A DIFFERENCE). Slovensko prešlo za posledných desať rokov veľmi výraznými zmenami. Vychádzajúc z nadčasového pravidla, že jedinou trvalou hodnotou je neustála zmena, je pre nás obrovskou výzvou udržať tempo (to keep momentum), ktoré sme nasadili pri realizácii komplexnej reformy, paralelne prebiehajúcej v mnohých sférach života. Tým by sa nám podarilo premeniť našu dočasnú nevýhodu reflektovanú nedostatočným naplnením ekonomického, ale najmä ľudského potencionálu Slovenska, na obrovskú komparatívnu výhodu, zhmotnenú v podobe schopnosti Slovenska rýchlo a flexibilne akceptovať nové trendy. Našou úlohou je preto otvárať Slovensko všetkým pozitívnym a progresívnym vplyvom, ktoré môžu tomuto procesu napomôcť alebo ho urýchliť. Preto srdečne vítam Váš záujem o Slovensko a pozývam Vás všetkých sa zúčastniť svojim vstupom na jeho raste a prosperite v nadchádzajúcom miléniu. |
|||||||||||