       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 6. 9. 2003 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera pri príležitosti Dňa baníkov v Jelšave dňa 6.9.2003 Vážený pán minister, vážený pán predseda Vyššieho územného celku, vážení zahraniční hostia, vážení pracovníci Slovenských magnezitových závodov, milí Jelšovčania, vážení spoluobčania, milé dámy a páni, hneď na úvod chcem pracovníkom Slovenských magnezitových závodov pri príležitosti Dňa baníkov vysloviť svoje poďakovanie a uznanie za doterajšiu prácu, ktorú vykonávate v ťažkých podmienkach - prírodných, ale aj ekonomických a sociálnych. Baníctvo a nadväzujúce odvetvia v dnešnej transformačnej dobe totiž patria medzi rezorty, ktoré zápasia s dlhodobými problémami a mnohé podniky už zanikli, alebo sa ocitli v zložitej situácii. Preto si veľmi vážim, že práve tu v Jelšave sa podarilo vytvoriť stabilnú a prosperujúcu spoločnosť. Chcel by som zdôrazniť, že je to predovšetkým zásluha ľudí, ktorí ju riadia a ktorí v nej pracujú. Je obdivuhodné, čo ste od založenia akciovej spoločnosti v roku 1994 dosiahli a dnes môžem so spokojnosťou konštatovať, že Slovenské magnezitové závody Jelšava patria k popredným svetovým producentom sypkých žiaruvzdorných materiálov. Veľmi si vážim najmä skutočnosť, že okrem zhodnocovania domácich surovín úzko a úspešne spolupracujete i s domácim výskumom, konkrétne s Technickou univerzitou v Košiciach. Ďalej by som chcel vyzdvihnúť rozvinutý sociálny program pre pracovníkov a ich rodiny, ktorý v roku 2001 získal ocenenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Slovenské magnezitové závody sú takto stabilným zamestnávateľom asi 1600 ľudí v kraji, ktorý má pomerne vysokú mieru nezamestnanosti a stále sa pokúšajú vytvárať nové pracovné miesta. Bohužiaľ, jeden alebo aj pár prosperujúcich podnikov nemôže vytrhnúť región z biedy a prejavujú sa tu u vás mnohé negatívne znaky spojené s nezamestnanosťou a sociálnymi problémami tak, ako aj v iných podobných regiónoch Slovenska nachádzajúcich sa väčšinou na východnom a strednom Slovensku. Situáciu občanov zhoršujú i dopady reforiem či zvyšovanie cien tovarov a energií, ktoré sa nahustili v krátkom časovom rozpätí. Tieto postihujú nielen nezamestnaných, ale aj iné sociálne zraniteľné skupiny občanov, ako napríklad mladé rodiny a dôchodcov. Keď sa tieto opatrenia prijímali, niekoľkokrát som vyzýval kompetentných politikov, aby brali ohľad na ľudí, aby dôsledne prepočítali únosnosť dopadov najmä na najslabšie sociálne vrstvy, aby reformy a zvyšovanie cien boli únosné. Apeloval som tiež na to, aby sa po zavedení týchto opatrení sledovala situácia v jednotlivých sociálnych vrstvách a v prípade, že sa ukáže neúnosná, aby sa prijali zmierňujúce opatrenia. Musím však konštatovať, že sa ukázalo, že reformy neboli dobre skoordinované a, že dopady sú v niektorých prípadoch neúnosne vysoké, pričom od budúceho roka čaká občanov zmena DPH, ktorá bude v jednotnej výške 19 %. Premietne sa to najmä v úprave cien potravín. Obzvlášť ma trápi situácia dôchodcov, u ktorých sa už teraz prejavuje rapídne zhoršovanie sociálnej situácie. Preto som navrhoval, aby tohoročné zvýšenie dôchodkov bolo minimálne na úrovni ôsmich percent. Ani táto alternatíva však neprešla, napriek tomu, že som zákon o zvyšovaní dôchodkov vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu. Problémy vidím tiež v nezamestnanosti, ktorá najviac postihuje regióny východného a stredného Slovenska a v tom, že hoci počet nezamestnaných oficiálne klesol, ide skôr o administratívne opatrenia, ako o aktívnu politiku zamestnanosti a vytváranie nových pracovných miest, ktoré je práve v týchto regiónoch nedostatočné. Mrzí ma, že prienik zahraničného kapitálu sa väčšinou zastavuje na západnom Slovensku a že čím ďalej k východu postupuje váhavejšie. Pýtam sa preto, či aj tu netreba väčšiu podporu zo strany štátu a ak sa nájdu zdroje na financovanie významnej priemyselnej zóny na západe, či štát vo väčšej miere alebo dokonca prioritne nemôže podporiť projekty v zaostávajúcich oblastiach? Tieto otázky však nie sú dôležité len z hľadiska súčasnej situácie občanov, ale aj z hľadiska nášho budúceho členstva v Európskej únii. Je to práve Európska únia, ktorá nás upozorňuje na to, že jedným z najvypuklejších problémov Slovenska je práve nerovnomerný vývoj regiónov. Slovensko ako budúci člen EÚ sa bude totiž omnoho ťažšie približovať k vyspelým ekonomikám, ak tu budú existovať veľké regionálne rozdiely a ak sa k týmto problémom bude pristupovať tak nepremyslene ako doteraz. Šancu ako situáciu zmeniť vidím vo viacerých rovinách, ktoré by však mali byť navzájom prepojené a koordinované. Okrem centrálnych orgánov čoraz väčšiu úlohu v procese rozvoja regiónov by mali hrať miestne a regionálne samosprávy, ktoré môžu čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Tu však narážame na ďalší problém, o ktorom sa veľa hovorí, ale bolo by treba ho aj razantne riešiť, a to príprava kvalitných projektov. Stále tiež upozorňujem na to, že regióny zaostávajú najmä kvôli chýbajúcej infraštruktúre. Dopravné cesty a dostupnosť energetických zdrojov by mali byť prioritou práve v týchto oblastiach. Zo všetkého, na čo som sa dnes sústredil, mi vyplýva, že aj keď je v poslednom období snaha riešiť niektoré dlhodobé problémy a reformy sú potrebné, chýba tu komplexnosť prístupu a spolupráca jednotlivých rezortov, aby nedochádzalo k neúmernému zaťažovaniu občanov. Chýba tiež ucelená dlhodobá vízia rozvoja celej spoločnosti na obdobie 10 až 15 rokov, ktorá by definovala priority. Nie je tiež šťastné napríklad neplánovaný výpadok vo výbere daní riešiť opäť na úkor občana a nie úspornými opatreniami vo výdavkoch štátu. Občan by mal byť pre politikov na prvom mieste, a to nielen pred voľbami, ale aj po nich. Nemyslím tým, že štát by mal na seba prevziať všetku zodpovednosť, ale rozhodne by nemal všetky problémy riešiť na úkor občanov. Ľudia u nás sú ochotní znášať aj bremeno záťaže, ak sa im zodpovedne vysvetlí, že je to potrebné pre budúcnosť a že reformy v konečnom dôsledku budú znamenať zlepšenie situácie. Musíme však vedieť, že toto bremeno je únosné a že aj sociálne slabšie vrstvy musia mať právo na dôstojný život. Politici by si mali uvedomiť, že ľudí zaťažujú aj ich vzájomné spory a vyvolávanie káuz. Najmä ak ide o presadzovanie záujmov politických strán a lobistických skupín. Takáto prax je, bohužiaľ, u nás stále rozšírená a tiež odpútava pozornosť od riešenia skutočných ekonomických a sociálnych problémov občanov. Môže sa nám vypomstiť aj v tom, že nebudeme dobre pripravení na vstup do EÚ, pretože energiu, ktorú by politici mali venovať tomuto problému, sústreďujú inam. Vážené dámy a páni, hoci sme sa tu dnes zišli najmä kvôli Dňu baníkov, chcel som sa s vami podeliť aj o môj názor na súčasnú situáciu u nás. Na záver by som však predsa len zablahoželal všetkým baníkom na Slovensku k ich sviatku a zaželal im veľa zdravia, spokojnosti a úspechov. Aby sa im podarilo zveľadiť toto naše tradičné odvetvie, ktoré pri rozumnej koncepcii môže byť veľmi dôležitým pre celé naše hospodárstvo. Rovnako všetkým vám tu zhromaždeným, želám do budúcnosti všetko najlepšie. |
|||||||||||