





|
|
 Domáce prejavy - 11. 9. 2002
Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR
 Príhovor prezidenta SR - spomienka na obete teroristických útokov v USA z 11. 9. 2001 11. septembra 2002
Vážený pán predseda vlády, vážený pán veľvyslanec Weiser, vážené Excelencie, milí priatelia,
z obrovskej tragédie, ktorá sa udiala v Spojených štátoch pred rokom, sme sa ešte dodnes nespamätali. Bolí nás, čo sa stalo a strachujeme sa, čo sa všetko ešte môže stať. Dnes, zajtra, o mesiac, nielen v USA, ale hocikde na svete. Aj u nás, na Slovensku. I dnes spolucítime s americkým ľudom. Zároveň si však uvedomujeme, že novodobá apokalypsa je mementom pre ľudstvo v zápase o lepší svet. Naša krajina medzi prvými odsúdila teroristický útok a vyjadrila podporu americkému ľudu. V takých chvíľach sa ukazuje skutočný, úprimný vzťah, ktorý viaže naše národy v spoločnom zápase proti akejkoľvek neľudskosti. Tragédia, ktorá postihla Spojené štáty sa týka všetkých, ktorým záleží na demokraticky usporiadanom svete. Slovenská republika sa aj preto medzi prvými pripojila k protiteroristickej aliancii. Zároveň od prvej chvíle sa správala, ako keby sme bolo členským štátom NATO. Ak totiž ide o obranu humanizmu, demokracie, Slovensko pri tom nechce chýbať. Pred niekoľkými dňami sme vyslali jasný signál, že prijímame svoju časť zodpovednosti za úspech operácie Trvalá sloboda a do Afganistanu sme vyslali ženijnú jednotku. Nikdy sme nechceli byť iba pasívnym konzumentom bezpečnosti. Našich vojakov, strážiacich mier, preto nájdeme na Golanských výšinách, Cypre, v africkej Eritrei či vo Východnom Timore, ale aj v Kosove, Bosne a Hercegovine. Ak v období pred madridským summitom NATO, ktorý v roku 1997 rozhodol o pozvaní Českej republiky, Poľska a Maďarska, nemalo Slovensko v koaličných jednotkách ani jedného muža, teraz je to takmer 170 vojakov. V mierových silách Organizácie spojených národov je to ďalších 780 vojakov.
Vážení prítomní, v tento deň si ešte nástojčivejšie uvedomujeme, že vzájomná solidarita, spoluúčasť v zápase o humanizmus a demokraciu je tým, o čo sa môžeme oprieť. Dnes sme na seba odkázaní viac ako kedykoľvek predtým. Slovenská republika si to uvedomuje nielen v tento pamätný deň. Preto chce byť aktívnym účastníkom zápasu o presadzovanie ľudskosti v tomto nie vždy humánnom svete. Odkážte, prosím, pán veľvyslanec, ľudu Spojených štátov amerických, že naša krajina, naši občania budú v tomto zápase vždy na strane demokracie a ľudskosti.
|
|