       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Prejavy v zahraničí - 16. 5. 1999 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí Prejav prezidenta SR v pléne Európskeho parlamentu, 16. mája 1999 Vážená pani predsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, pred malou chvíľou som sa poklonil pamiatke Louise Weiss, jednej z mimoriadnych osobností, podporovateľke myšlienky európskeho zjednocovania, novinárke a političke, ktorá v roku 1979 – desať rokov pred pádom železnej opony – predniesla otvárací prejav prvého zhromaždenia Európskeho parlamentu. Louise Weiss spájalo hlboké priateľstvo s jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín, slovenským politikom európskeho rozmeru – Milanom Rastislavom Štefánikom – politikom, diplomatom, vedcom a astronómom, pre ktorého sa práve Francúzsko stalo druhým domovom. Louise Weiss vo svojom prejave pred Európskym parlamentom uviedla, že to bol pre ňu najšťastnejší deň jej života. Pre mňa je dnes mimoriadne veľkou cťou vystúpiť pred plénom Európskeho parlamentu, pred Vami, zástupcami najvýznamnejších politických strán členských krajín Európskej únie a za túto možnosť Vám chcem poďakovať. Po prvýkrát na pôde Vášho plenárneho zasadnutia znie slovenský jazyk. Som pevne presvedčený, že sa už v dohľadnom čase stane aj oficiálnym jazykom Európskej únie. Tak, ako moja krajina tvorí neoddeliteľnú geografickú časť európskeho kontinentu, jej história, kultúra a tradície tvoria neodmysliteľnú súčasť európskych dejín. Jej vyčlenenie za železnú oponu bolo len umelým ťahom mocných na politickej šachovnici dejín. Je preto prirodzené, že i budúcnosť Slovenska vidíme v Európe. V Európe jednotnej a prosperujúcej, mierumilovnej a príťažlivej. V našej spoločnej Európe. Vážení poslanci Európskeho parlamentu, pracujete tu pre Európu v skutočne kľúčovom období. Práve počas Vášho aktívneho pôsobenia sa rozhoduje o historickom rozšírení, a som presvedčený, o najdôležitejšom príspevku k stabilite a prosperite nášho kontinentu v jeho novodobej histórii. Patrí Vám preto naša úcta a vďaka za podporu tohto procesu. Občania Slovenskej republiky Vám to nezabudnú. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je jednou z hlavných priorít našej zahraničnej politiky, ale chápem ho zároveň v širšom kontexte perspektív vývoja našej spoločnosti a Európy. Cesta do Európskej únie je návratom do kultúrno-civilizačného priestoru, kam historicky i hodnotovo Slovensko patrí. V takomto myšlienkovom rámci sa od samého začiatku formovali priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorých cieľom je dosiahnutie plnoprávneho členstva v Európskej únii a NATO. Členstvo v OECD dosiahla Slovenská republika v roku 2000 a je jedným z najhorúcejších kandidátov na členstvo v NATO v rámci jeho perspektívneho rozširovania. Je potešiteľné zistenie, že v našej vyše päťmiliónovej krajine sa k otázke podpory vstupu do Európskej únie kladne vyjadruje okolo 70% občanov. Ešte viac teší skutočnosť, že na tomto počte sa podieľajú aj občania – prívrženci najsilnejších opozičných strán, pretože aj tie politické strany, ktoré sú v súčasnosti v opozícii, majú svoj politický program postavený na integračných ašpiráciách Slovenskej republiky. Správnosť kurzu v oblasti bezpečnostnej politiky, smerujúceho prostredníctvom aktívnej účasti Slovenskej republiky na Európskej bezpečnostnej a obrannej politike a k členstvu v Severoatlantickej aliancii, potvrdil dokument o bezpečnostnej stratégii prijatý naším zákonodarným orgánom. Skutočnosť, že tento dokument bol prijatý aj s absolútnou podporou v parlamente svedčí o tom, že princípy stratégie budúceho smerovania Slovenskej republiky sú identické pre vládnu koalíciu i opozíciu. Ani táto vzácna zhoda politických názorov ma ako prezidenta mladej demokratickej krajiny ešte nemôže uspokojiť. Od nástupu do funkcie prezidenta sa snažím o to, aby si nielen politické špičky, ale i všetci tí, ktorým nie je ľahostajný ďalší vývoj Slovenska, uvedomili, že otázka nášho budúceho smerovania nemôže byť poznačená chvíľkovou eufóriou alebo krátkodobým politickým vkusom vládnucej skupiny. Preto sa už dlhšiu dobu, spolu s nezávislými odborníkmi zaoberáme prípravou strednodobej i dlhodobej vízie, ktorú by s podporou čo najširšieho politického spektra prijala Národná rada Slovenskej republiky vo forme ústavného zákona. V tejto – nazvem to – štátnej doktríne by bolo zreteľne a na najvyššej legislatívnej úrovni zakotvené budúce ďalšie smerovanie Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Takýmto aktom by sa jasne odpovedalo na prejavy pochybnosti, s ktorými sa v zahraničí často stretávam v rozhovoroch s priateľmi a pozorovateľmi Slovenska, vyjadrené otázkou: “aké zmeny smerovania zahraničnej politiky zase čakajú Slovensko po voľbách?”. Ako som povedal, podpora verejnosti nastúpenému integračnému trendu je naďalej potešiteľná. Nie je možné však nevnímať prejavy obáv či nedôvery občanov členských krajín Európskej únie z prípadných nežiadúcich následkov jej rozšírenia. Chápem to, lebo sú prirodzené a ľudské. Mám však zároveň dojem, že tieto obavy sú často vyvolávané umelo Nie je naším želaním narušiť to, čo bolo dosiahnuté v integrácii za posledné desaťročia. Spoločným úsilím sa musíme sústrediť na dve veci. My - v kandidátskych krajinách - na dôslednú prípravu na členstvo, a spoločne – na odstraňovanie obáv z rozšírenia. Ale zároveň musíme spoločne dôslednejšie pôsobiť na prehlbovanie európskej solidarity a spolupatričnosti. Európa nie je len mapa. Európa má dušu. Som presvedčený, že základom pre jej neustále oživovanie je každodenný úprimný dialóg s občanom v zjednocujúcej sa Európe. Príchodom každej krajiny do spoločného domu sa tento priestor obohacuje o jej duchovné a kultúrno-historické dedičstvo. Chceme priniesť svoj príspevok k rozšíreniu spoločného trhu, ale súčasne chceme byť prínosom v ekonomickej oblasti a podieľať sa na vytváraní väčšej stability a bezpečnosti celej Európy. Vážení prítomní, ako je vám známe, v roku 1997 v Luxemburgu nebola Slovenská republika prizvaná na otvorenie prístupových rokovaní z dôvodu nedostatočného plnenia kodanských politických kritérií. Nebolo to dobré pre Slovensko. Bol to práve Európsky parlament, ktorý v rezolúcii z októbra 1998 ako prvý pozitívne zareagoval na novú situáciu v Slovenskej republike a ocenil zmenu spôsobu vládnutia a nové smerovanie našej krajiny po týchto voľbách. V tejto súvislosti mi dovoľte oceniť vzťahy medzi Európskym parlamentom a Slovenskou republikou, ktoré predovšetkým za posledné dva roky nadobudli novú dynamiku. Vzťahy medzi Európskym parlamentom a Národnou radou Slovenskej republiky sa stávajú stále užšími i vďaka činnosti Spoločného parlamentného výboru, ktorú osobne veľmi oceňujem. Veľký prínos pre rozvoj parlamentnej dimenzie spolupráce s kandidátskymi krajinami majú i spoločné stretnutia vedenia Európskeho parlamentu s predsedami parlamentov kandidátskych krajín. Najbližšie stretnutie sa uskutoční o niekoľko dní v Bratislave. Pozvanie pre Slovenskú republiku na prístupové rokovania o členstve v Európskej únii prišlo z Helsínk v roku 1999, a dnes – po 17 mesiacoch rokovaní – sme zaznamenali mimoriadny pokrok. Som presvedčený, že na konci švédskeho predsedníctva predbežne uzavrieme rokovania vo viac ako polovici kapitol. Tento postup nám dáva všetky šance na to, aby sme sa dostali na úroveň krajín, ktoré začali rokovať skôr, a aby sme rokovania o prístupe uzavreli do konca roku 2002. Netajíme sa nádejou, že vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 sa zúčastnia aj občania Slovenskej republiky. Smerovanie cestou integrácie je sprevádzané mimoriadne živou politickou diskusiou, i spormi. Je dobré, že to nie je jednostranný monológ politických elít známy z minulosti. Nie je to cesta ľahká. Avšak, práve perspektíva budúceho členstva v Európskej únii znásobuje tak potrebnú proreformnú energiu. Chcem vás ubezpečiť, že jej máme dostatok. Minulý rok 2000 bol rokom “ekonomiky”. Pokračovali sme v reformách, ktoré slovenská vláda začala po svojom nástupe v roku 1998, a ktorých cieľom bolo dosiahnuť hospodársku stabilitu na makroúrovni. Uskutočnili sme štrukturálne zmeny, zvýšili sme efektívnosť na podnikovej úrovni. Môj reálny pohľad na našu ekonomiku však musí smerovať cez prizmu každodenného života občana, jeho ekonomických možností. A tu si uvedomujem – potvrdzuje mi to môj bezprostredný kontakt s občanmi - ako ťažko doliehajú následky ekonomických reforiem na sociálne najnižšie vrstvy občanov. Som presvedčený, že súčasná – najťažšia fáza reforiem – nebude trvať dlho a skoro sa ukážu jej pozitívne výsledky. Nedá mi, aby som na tomto mieste nespomenul, že slovenská vláda možno zmeškala čas, keď v prvom roku svojho vládnutia, príliš zahľadená do hľadania chýb predchádzajúcej vládnej garnitúry a verbálneho odstraňovania ich následkov, sa nedokázala hneď a konštruktívne postaviť k riešeniu všetkých, najmä ekonomických problémov. Je príliš neskoro konštatovať, že pri pružnejšom spôsobe vládnutia od samého začiatku, mohli občania už dnes užívať ovocie všetkých jej dobrých reformných krokov. Aj preto pri každej politickej i odbornej diskusii o možných ekonomických a právnych reformách v štáte vystupujem ako ich zástanca, avšak vždy ich skúmam optikou prospešnosti pre väčšinu občanov. Súčasný rok 2001 je “rokom legislatívy”. Parlament Slovenskej republiky vo februári schválil dlho očakávanú novelu ústavy, ktorá je kompatibilná s ústavami krajín Európskej únie. Novelou sa vytvorili priame legislatívne predpoklady na integráciu Slovenska. Novelizovaný text výslovne predpokladá, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť výkon časti svojich práv na Európsku úniu. Novela zároveň zakotvuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Obsahuje tiež spôsob implementácie záväzných aktov do nášho vnútroštátneho právneho poriadku, a to formou zákonov a nariadení vlády. Je nevyhnutné tiež prijať opatrenia potrebné na realizáciu reformy verejnej správy, dokončiť štrukturálne reformy, posilniť bankový sektor a vybudovať modernú štátnu správu. Vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky je založený na princípoch demokratického právneho štátu. Prostredníctvom ústavy a ratifikovaných medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv štát zaručuje prístup k právam a slobodám všetkým občanom bez rozdielu. Nezamestnanosť a nelichotivá hospodárska situácia v niektorých regiónoch Slovenska spôsobili vážne problémy pri riešení otázky postavenia rómskej národnostnej menšiny. Jej efektívne vyriešenie považujem za jednu z najdôležitejších úloh celej spoločnosti. Vláda sa ňou zaoberá, čoho výsledkom je prijatá Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu. Podporujem názor, že nejde len o slovenský problém, ale ide o komplexný európsky problém, ktorého riešenie nie je jednoduché, a preto si vyžaduje partnerský prístup. Návšteva komisára Gü ntera Verheugena v rómskych osadách na Slovensku, je dôkazom snahy spoločne riešiť rómsku otázku, ktorá je kľúčovým problémom budúcnosti. Ako bývalý primátor mesta Košice, ktoré sa nachádza v regióne so zvýšenou populáciou rómskeho etnika, som si osvojil základnú tézu efektívnej pomoci – problém rómskej menšiny je možné riešiť jedine s aktívnym zapojením ich vlastných príslušníkov, inak je to zbytočné mrhanie vynaloženého úsilia. Na základe mojej iniciatívy vznikol Projekt na odstránenie disproporcií rómskej národnostnej menšiny, ktorý počíta s tým, že jeho realizáciu prevezmú do rúk zástupcovia jednotlivých rómskych skupín. Už prvé skúsenosti naznačujú, že právne povedomie a demokratické zmýšľanie – aj vzdelaných Rómov – je príliš poznamenané dlhotrvajúcim paternalistickým prístupom štátu k Rómom, ktorí nevedia sami narábať so svojimi právomocami. Preto znovu poznamenávam, že riešeniu tejto otázky sa iste budú venovať ešte aj po nás prichádzajúce generácie. S mojou iniciatívou som oboznámil aj prezidentov ostatných krajín Višegrádskej štvorky, a s prezidentom Českej republiky sme sa dohodli na spoločnom postupe. Vážené poslankyne, vážení poslanci, plne súhlasím s individuálnym prístupom k hodnoteniu krajín podľa nimi dosiahnutých výsledkov. Preto sa vnútorne snažíme, aby Slovenská republika patrila medzi prvé krajiny, ktoré vstúpia do Európskej únie, a netajíme sa tým, že by sme chceli, aby to bolo spolu s našimi susedmi – Českou, Maďarskou a Poľskou republikou, teda našimi partnermi v rámci Višegrádskej spolupráce. Táto spolupráca prispieva k rozvoju našich dobrých susedských vzťahov a je pozitívne vnímaná doma i v zahraničí. Vytvára nielen atmosféru regionálnej európskej spolupatričnosti, ale je i dôležitým integračným prvkom. Preto z mojej iniciatívy a v spolupráci s prezidentom Poľskej republiky vzniklo niekoľko projektov cezhraničnej spolupráce, ktoré sa realizujú v gescii Kancelárie prezidenta. Vzhľadom na pozitívne výsledky uvažujem tieto projekty rozšíriť aj na iné pohraničné regióny, či už s Maďarskou alebo Českou republikou. Pripisujem historický význam vzniku a fungovaniu višegrádskeho zoskupenia, lebo jeho cieľom je úzka súdržnosť stredoeurópskeho regiónu a všestranne prospešná spolupráca ako základ pre budúcu integráciu do ekonomických, politických a bezpečnostných štruktúr. Tieto spoločné ciele krajín V-4 tvoria dnes príspevok k všestrannému rozvoju Európy ako celku a k rozširovaniu zóny stability na celý kontinent. S myšlienkou prijatia krajín Višegrádskej štvorky do Európskej únie v rovnakom časovom období úzko súvisí aj budúce stanovenie hranice schengenského typu, ktorej dĺžka bude závisieť od mapy rozšírenej Európskej únie. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budúcnosť Európskej únie, o ktorej diskusia bola odštartovaná po summite v Nice, by som osobne uprednostnil rozdeliť na budúcnosť bližšiu a vzdialenejšiu. Nebolo by zrejme jednoduché všetko spájať a snažiť sa vyriešiť všetky otázky stojace pred Európskou úniou už v roku 2004. Súhlasím s tým, že kandidátske krajiny musia mať možnosť maximálnym spôsobom prispieť do výmeny názorov pri príprave Medzivládnej konferencie 2004. Osobne by som si nedokázal predstaviť ponechanie budúcich členov rodiny pred zatvorenými dverami pri diskusiách o tak dôležitých veciach, ktoré sa skutočne týkajú každého, rovnako dávnejších členov, ako aj nových alebo očakávaných prírastkov, a to predovšetkým z toho hľadiska, že ich vstup do rodiny sa očakáva práve v tomto časovom horizonte. Tak členovia, ako i kandidáti na členstvo, všetci chceme posilnenú Európu. Môžeme pritom súhlasiť s mnohými, nie však so všetkými názormi. Nebolo by napríklad namieste odďaľovať proces rozširovania na základe – podľa môjho názoru – neodôvodnených obáv, že rozšírením Európskej únie jej hrozí “zriedenie” alebo že je ohrozená možnosť pokračovania v politickej integrácii. Som presvedčený, že Slovenská republika, a rovnako i ďalšie kandidátske krajiny, sú nemenej pripravené na ďalšiu integráciu ako niektoré členské štáty. Cieľom musí byť postupné budovanie Európskej únie ako politického spoločenstva. Súhlasím pritom so slovami predsedníčky Európskeho parlamentu pani Nicole Fontaine, že nemôžeme pokračovať v budovaní Európskej únie v “uzavretých kruhoch”. V určitom období vývoja môže byť otázok vyžadujúcich riešenie viac, a nie vždy sa podarí vyriešiť všetky. Ale proces musí pokračovať, systém musí byť otvorený. Významnou súčasťou celého európskeho integračného procesu je budovanie európskej identity. Národná identita hrá dôležitú úlohu v živote jednotlivca, pretože je prostriedkom definovania samého seba a zaradenia do určitej skupiny. Ako prezident a občan Slovenskej republiky nemám obavy o stratu suverenity po vstupe do Európskej únie, pretože v integrujúcej sa Európe je suverénny ten, kto sa zúčastňuje na prijímaní rozhodnutí o vývoji a smerovaní Európskej únie. A vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bude reálnym zavŕšením suverenity nášho štátu. Budúcnosť Slovenska vidím v Európskej únii, ktorá bude priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vážení poslanci Európskeho parlamentu, obraciam sa na Vás ako Európan na Európanov, pred ktorými stojí jedinečná výzva a veľká zodpovednosť. Zmeňme ideál spoločných duchovných hodnôt a dejinných skúseností na realitu zjednotenej, prosperujúcej Európy, ktorá bude príťažlivá pre všetkých občanov jej štátov a bude príkladom aj pre iné regióny a kontinenty. Slovenská republika sa k tejto spoločnej zodpovednosti prihlasuje. Ďakujem za možnosť sa vám prihovoriť. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť |
|||||||||||