       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Tlačová konferencia - 18. 3. 2003 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Tlačové konferencie prezidenta SR Bratislava, Prezidentský palác 18. marec 2003 Formát: mp3 Veľkosť: 4,46 MB Rudolf Schuster: Vážený pán prezident, vážené dámy, vážení páni! Na rokovaní som v úvode znova zablahoželal Václavovi Klausovi k zvoleniu za prezidenta ČR. Vyslovil som potešenie nad tým, že pán prezident uskutočnil prvú oficiálnu návštevu na Slovensku. Hovorili sme o vzájomných vzťahoch vo všetkých oblastiach. O ekonomickej spolupráci, kde sme konštatovali, že táto spolupráca pokračuje dobre, ale treba využiť všetky rezervy na to, aby táto spolupráca bola ešte lepšia. Pokiaľ ide o náš vstup do NATO, poďakoval som pánu prezidentovi za ich doterajšiu podporu. Veríme, že náš vstup bude úspešne ukončený do mája budúceho roka. Pokiaľ ide o náš vstup do E, dohodli sme sa, že budeme túto otázku spoločne konzultovať a máme záujem v stúpiť v jednotnom čase do EÚ. Pokiaľ ide o o spoluprácu v oblasti ozbrojených síl podporujeme obojstranne spoluprácu. Treba využiť všetky možnosti na to, aby sme čo najekonomickejšie zabezpečili úlohy, ktoré pre nás vyplývajú z nášho budúceho členstva v NATO. Ide o vzdušný priestor a o spoluprácu aj v iných oblastiach. Naznačil som napríklad aj využitie Leteckej akadémie v Košiciach a podobne. Čiže pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti ozbrojených síl, budeme ju aj naďalej podporovať. Ak sa dohodnú odborníci aj o ochrane vzdušného priestoru, samozrejme ani proti tomu nebudeme. Nevyhli sme sa ani otázke Iraku, kde som informoval o našom jednotnom postoji Slovenska – parlamentu, vlády aj prezidenta. Myslím si, že informáciu, ktorú som dal aj o vnútroštátnej situácii pokiaľ ide o politické strany, koalíciu, s akými problémami zápasíme, boli naznačené určité problémy, ktoré môžu vznikať a už sa prejavujú. Ide o niektoré reformy, ktoré spôsobujú, že sa zvýšil pohyb rómskych rodín do ČR. Ak sa tieto veci potvrdia, samozrejme budeme musieť prijať opatrenia. Ako som spomínal, keď sa prijali reformné kroky, ktoré začínajú naraz pôsobiť, od 1.1. t.r. ak sa ukáže, že sú v živote príliš tvrdé, bude treba prijať kompenzačné opatrenia. Samozrejme tu je potrebné čakať na konkrétne výsledky. Myslím si, že opakovať ostatné oblasti spolupráce by bolo zbytočné. Ste zvedaví na pána prezidenta Klausa, ktorého ešte raz srdečne vítam a ktorý prišiel na Slovensko ako domov. Keď sme sem vstúpili, povedal mi, že tento palác mu je známy. Bol tu ako 12-ročný v Pionierskom dome. Pôsobil tu ako basketbalista v lige, ako športovec, lyžiar. Zistil som, že pán prezident Klaus pozná Slovensko lepšie ako my. Keby sme sa navzájom skúšali, možno by som niektoré otázky aj ťažšie vedel zodpovedať, lebo len to, kde všade bol na Slovensku signalizuje, že ho naozaj dôverne pozná. Pozval som pána prezidenta, pretože rád lyžuje, keby mohol prísť na jarnú lyžovačku, keď sa mu tu zapáči, keď bude mať čas. Čas sa vždy nájde, keď je ochota, takže ho na Slovensku vždy radi privítame. Na záver som zaželal pánu prezidentovi mnoho úspechov v zodpovednej práci. Pán prezident Klaus je známou osobnosťou nielen v rámci slovensko-českých, česko-slovenských vzťahov. Prosím, odovzdávam slovo českému prezidentovi, na ktorého netrpezlivo čakáte. Václav Klaus: Dobrý deň, ďakujem za milé prijatie pánu prezidentovi i vám za vašu dnešnú účasť na tejto tlačovej konferencii. Dúfam, že to všetko symbolizuje mimoriadnu úroveň česko-slovenských vzťahov. Som presvedčený o tom, že sú to vzťahy dobré na strane jednej, že sú intenzívne na strane druhej a ja budem považovať za svoju povinnosť, aby som v oboch ohľadoch, ako v ohľade kvality i v ohľade kvantity prispel k ich zlepšeniu. To je vec, ktorá sa tiahne ako niť našimi rozhovormi. Myslím, že o tom Slovensko nemusím presviedčať nejakými frázami. Všetci dobre vedia, že je to skutočne tak. Naozaj sme ani sekundu neváhali, že prvá zahraničná cesta v mojej novej role bude na Slovensko a som veľmi rád, že sa takto rýchlo nám pozvanie pána prezidenta Schustera uskutočnilo. Hovorili sme spolu telefonicky na druhý deň po mojom zvolení a hneď sme sa na tejto ceste dohovorili. To je k týmto veciam. Dotkli sme sa letmo niekoľkých bilaterálnych otázok. Veľký problém nevidím. Susedské vzťahy znamenajú, že vždy je čo riešiť. Hovorím: s Bolíviou a JAR a Novým Zélandom nijaké susedské problémy nemáme, pretože spolu nesusedíme. Tu susedíme, tak je jasné, že niektoré veci vznikajú a treba ich riešiť. Dotkli sme sa i niekoľkých zahraničnopolitických otázok. Áno, ČR vždy podporovala vstup Slovenska do NATO a veríme, že aj prebiehajúca posledná fáza tohto procesu prebehne pre Slovensko úspešne. Hovorili sme o referendách v oboch krajinách ohľadom vstupu do EÚ. Myslím, že na českej strane niet veľkých pochýb o tom, že toto referendum bude s jednoznačným výsledkom, pretože cez všetky otázky, ktoré si kladieme voči efektívnosti fungovania k zjednocujúcej sa Európy, tak je jasné, že ČR a myslím, že ani Slovensko nijakú alternatívu k tomu nemá a preto občania budú hlasovať týmto spôsobom. Dotkli sme sa letmo i otázky Iraku. Informoval som pána prezidenta o poslednom vývoj v ČR. Včera prebehla Bezpečnostná rada štátu, kde si vrcholní predstavitelia českej politiky, vrcholní ústavní činitelia vymenili názory a pokúsili sa definovať českú pozíciu v tejto veci. A myslím si, že táto pozícia je jasná v tejto chvíli. Česká pozícia sa usiluje v tejto chvíli o jednotný hlas českých politikov a zároveň o hlas, ktorý by nebol v rozpore s prevládajúcou verejnou mienkou občanov ČR . Pre nás je zatiaľ jasným východiskom, pretože sme parlamentnou demokraciou, tak je jasným východiskom mandát parlamentu, ktorý bol vláde daný v polovici januára t. r. a česká politická reprezentácia vie veľmi dobre, že tento mandát nemôže svojím nejakým jednoduchým krokom, verbálnym vyjadrením prekročiť. Pohybujeme sa stále v mandáte českého parlamentu. Toľko na vysvetlenie. Nie je treba viac hovoriť na úvod. Ďakujem za milé prijatie a som si úplne istý, že na Slovensku nie sme naposledy a ani pán prezident Schuster u nás. Otázky novinárov: Česká TV: Ja by som sa chcel spýtať pána prezidenta Klausa: ODS dnes vyzvala vládu, aby jednoznačne podporila USA v ich postupe proti Iraku. Ako hodnotíte túto výzvu? V. Klaus: Tak po prvé o nej neviem. K tejto informácii, ktorú mi dávate v tejto chvíli sa v žiadnom prípade nemôžem stotožňovať s tou či onou politickou stranou, ale stotožňujem sa s postojom, ktorý som vyjadril teraz, pred touto výzvou. TA 3, p. Petrovičová: Ja vás poprosím, hovorili ste aj o tej o irackej kríze. Poprosím oboch pánov prezidentov, ako hodnotia prejav amerického prezidenta Busha, v ktorom dal limit 48 hodín Saddámovi Husajnovi. Ak ho nesplní, neopustí krajinu, začne útok bez novej rezolúcie BR OSN? V. Klaus: Ja nemám čo nového povedať. Rozumiem postoju amerického prezidenta. Myslím si, že odráža jeho dlhodobo vyjadrované názory, odráža prevažujúcu mienku americkej verejnosti, ktorá utrpela taký výrazný šok extrémnou teroristickou akciou 11. septembra 2001, mimochodom o ktorej som sa dozvedel po ceste, po ktorej som odchádzal z Bratislavy do Prahy. Myslím si, že to bola moja posledná návšteva v Bratislave pred touto návštevou dnešnou. Tomuto postoju rozumiem a mám preň pochopenie. To samo osebe nič nehovorí o oficiálnom postoji ČR. R. Schuster: Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že Slovensko v tomto smere ako vláda, tak parlament a prezident má jednotné stanovisko. Plne podporujeme USA. Pokiaľ ide o odzbrojenie Iraku nemáme dôvod neveriť USA. Majú viac informácií ako všetky iné krajiny. Preto si myslím, že naše stanovisko sa v tomto smere nemení. ČTK, p. Vavrušák: Moja otázka bola čiastočne zodpovedaná a preto ju iba doplním. Domnievate sa páni prezidenti, že 48-hodinové ultimátum, ktoré dostal Saddám Husajn na opustenie Iraku je v súlade s medzinárodným právom? R. Schuster: Myslím, že ak bližšie skúmate aj rezolúciu BR OSN 1441, vieme dobre, že táto rezolúcia nebola naplnená. Myslím si, že toto je posledné varovanie predtým, ako sa rozhodne definitívne odzbrojenie Iraku. Aj táto rezolúcia nato stačí, aby sa takto konalo. V. Klaus: Zásadným spôsobom sa zdráham vyjadrovať k otázke tohto typu. Pretože to, čo sa v týchto chvíľach odohráva vo svete, nie je problematikou, ktorá by mohla byť meraná na zlatníckych váhach právnikov z oblasti medzinárodného práva, ktorí o tom budú niekoľko nasledujúcich rokov viesť zložité diskusie, či tá, či oná veta, to, či ono slovo zodpovedá, alebo nezodpovedá medzinárodnému právu. Myslím si, že čelíme politickému rozhodnutiu, som plne presvedčený, že ho musíme ako politické rozhodnutie interpretovať a politickým rozhodnutím naň musíme aj my sami reagovať. Ale diskusia medzinárodných právnikov je mimo kategórie môjho interesu. Reuters, p. Javůrek: Mám otázku na pán prezidenta Klausa. Ako vnímate fakt, že EÚ opakovane tento týždeň neprizýva budúcich členov na svoj summit, ktorý je venovaný otázke Iraku na hlavnú časť rokovania. Či si nemyslíte, že to je dôkazom toho, že toto rozdelenie Európy, ktoré sa zdalo byť aspoň rôznymi deklaráciami zažehnané, stále pokračuje? V. Klaus: Ja som človek, ktorý vidí bielu a čiernu. Som človek, ktorý uvažuje jasne. Som zásadne proti akýmkoľvek tretím cestám. Niekto dnes je členom istého zoskupenia, niekto nie je a mňa neuráža, že nie som pozývaný niekam, čoho nie som členom. V tom tiež nevidím problém. TV Prima. p. Malý: Na doplnenie pána prezidenta Schustera: Znamená to, že Slovensko bude súhlasiť s prípadným útokom na Irak i bez mandátu OSN? R. Schuster: Ja som vám jasne odpovedal, čiže na tom nič nemením. Pokiaľ ide o vyslanie našich jednotiek, bolo to schválené v parlamente. Je to všetko v súlade, takže nemusím meniť toto stanovisko. V. Klaus: Môžem iba doplniť túto vec. myslím si, že je dobré, aby aj verejnosť dostávala jasné oddelenie dvoch vecí. Jedna vec je súhlas, či nesúhlas. A o tom je možné viesť najrôznejšie debaty, Ale relevantné je naše správanie, nie naša rétorika. A v tomto zmysle mandát, ktorý majú českí politici, je mandát k účasti na humanitárnej stránke tejto veci. To je relevantná vec. Myslím, si, že slovíčok zaznie z úst politikov, rovnakých i nerovnakých mnoho, ale podstatná je vec konania, nie púhych slov. R. Schuster: Myslím si, že sa opakuje to, čo bolo v roku 1991. Len vtedy sme tam v Kuvajte boli ako čs. jednotka a teraz sme ako tá istá jednotka, len rozdelená na dva samostatné štáty. Rádio Twist, p. Béreš: Otázka na oboch pánov prezidentov. Pán prezident Schuster spomínal, že ste sa dotkli i problematiky zvýšenej rómskej migrácie v posledných mesiacoch. Mňa by zaujímalo, aké riešenie navrhujete na túto problematiku a či to bude mať dopad i na aktuálny režim na československej(?) hranici? R. Schuster: Myslím si, že si musíme počkať na vyhodnotenie konkrétnych čísel, ako sa prejavil tento posun. Potom sa musia prijať adekvátne opatrenia. Hovoril som o tom, na čo som upozorňoval v čase, keď sa tieto zákony prijali, keď pán veľvyslanec Slánsky na to upozorňoval. Ak sa to naplní v praxi, slovenská strana bude musieť prijať konkrétne opatrenia na tento konkrétny čin. Čiže zatiaľ sa to vyhodnocuje, ak budú konkrétne čísla, potom sa prijmú konkrétne opatrenia. V. Klaus: Dal som prednosť pánu prezidentovi, pretože situácia je taká, že Rómovia zo Slovenska odchádzajú do Čiech, nie opačne. Preto si trúfam povedať, že by bol fér, aby otázku prvý zodpovedal on. Je úplne jasné, že keď sa pri veľkej voľnosti hraníc vytvoria odlišné podmienky, hocikto putuje tam, kde sú podmienky vľúdnejšie a to vyvoláva veľké ťažkosti. TV Nova. p. Korda: Otázka na jednotku v Kuvajte. Myslíte si, že v prípade, keby vznikla potreba keby táto jednotka prekročila hranice, myslíte, že by na to potrebovala, teda do Iraku hranice, že by na to potrebovala nový mandát snemovne alebo nášho parlamentu slovenského? Museli by prijať nové rozhodnutie, nový mandát? R. Schuster: Ak boli vyslaní na humanitárne ciele a budú ich plniť, či tam alebo nikde inde, ale obsah bude ten istý. Nemyslím si, že by bolo treba mieniť mandát pri každom pohybe. V. Klaus: Zmena mandátu nie je otázkou miesta, kde sa tá jednotka nachádza, ale mandát je na istý typ zásahu. A to je dôležitá vec. Sme si vedomí, že čiastočne odlišný slovenský mandát ako mandát český, ale v tomto prípade parafrázujem s istým nadsadením včerajšie vystúpenie ministra obrany Tvrdíka na tlačovej konferencii po zasadaní bezpečnostnej rady štátu, keď, a to sú slová moje, nie jeho - rýchlosť kolóny je určovaná najpomalším nie najrýchlejším vozidlom. Alebo menší mandát českej časti tejto jednotky v tejto chvíli brzdí túto jednotku ako celok. Národná obroda, p. Janík: Páni prezidenti, nespomínali ste, či ste hovorili o V4, resp. o S4, ktorú presadzuje pán prezident Klaus. Keď bol premiér, V4 v podstate nespolupracovala, takže zrejme sú vaše názory rozdielne na túto vec... V. Klaus: Nie. Pán Janík, myslím si, že V4, ako vás desať rokov sledujem, najviac zo všetkých ľudí z desať miliárd občanov sveta, najviac zaujíma práve vás. Preto nám vsugerúvate, že, sme o tejto veci museli permanentne hovoriť pri raňajkách, pri obede, pri večeri, pri rokovaniach. Nehovorili sme o nej. Tieto slová v danej chvíli nepadli. Pre mňa je to jedno z účelových ad hoc zoskupení, ktoré v dnešnej Európe existujú. Pokiaľ sú spoločné záujmy týchto štyroch štátov, tak je racionálne tieto záujmy tieto štyri štáty spolu realizovali. Nič viac ani menej. R. Schuster: Myslím si, že pán prezident odpovedal aj za mňa. Povedal pravdu. Agentúra AP, p. Dudíková: Mňa by zaujímal názor obidvoch pánov prezidentov, či podľa vás rezolúcia 1441 dáva mandát našim jednotkám, ktoré sú v Kuvajte, na účasť v bojových akciách? R. Schuster: Neviem, či viete, čo je bojová akcia. Pretože oni sú tam pre humanitárne ciele a budú ich plniť. Či to budú robiť na jednom mieste, alebo na druhom, stále to bude to isté, čiže žiaden mandát nie je treba zmeniť. Môžu pokojne pôsobiť na jednom, či druhom mieste. Dôležité je, čo budú robiť. Oni nie sú bojovou jednotkou, ktorá bude bojovať proti nepriateľovi, ale budú chrániť a robiť to, na čo boli vyslaní. A to je humanitárna činnosť, či z jednej alebo z druhej strany. Stále je to humanitárna činnosť. V. Klaus: Nechcel by som sa točiť v kruhu. Myslím si, že sme povedali jasné stanoviská. V ČR dominuje názor, že účasť na iných akciách, ako tohto typu by vyžadovala nový mandát českého parlamentu. Máme pocit, že by sme sa museli spýtať občanov, určite nie v referende, ale ich reprezentantov v parlamente. Zdá sa mi veľmi zrozumiteľný a jasný tento postoj. Kurier, p. Patsch: Znamená to, že keby vás Američania, spýtam sa pána prezidenta Klausa, poprosili o ďalšiu jednotku do boja, či by ste nechali parlamentom o tom rozhodovať? V. Klaus: Nie je možné pustiť z magnetofónového pásu moju minulú odpoveď ako odpoveď na túto? Nič nového na to nemám čo povedať. |
|||||||||||