       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 1. 1. 2004 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Novoročný príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera v Slovenskej televízii Slovenskom rozhlase 1. januára 2004 Vážení a milí občania, ešte stále v nás doznieva neopakovateľná atmosféra Vianoc. Máme k sebe bližšie, azda sme voči sebe aj hľaduplnejší. Nový rok býva v istom zmysle aj očakávaním nových nádejí, osobných a spoločenských predsavzatí. Núti nás prehodnotiť svoje uplynulé cesty životom, zamyslieť sa nad sebou, svojimi najbližšími i nad skutočnosťou, ktorej sme súčasťou. Ako ľudské bytosti, pokúšame sa ju pretvárať k lepšiemu a veríme tejto novej nádeji. Bez nej by sme ani nemohli žiť, obnovovať sa ako ľudia a veriť iným ľuďom. Je to prirodzené a ľudsky pochopiteľné. Želám vám, vážení spoluobčania, aby vaše osobné predsavzatia boli pevné. Aby vydržali čo najdlhšie, aby posilnili nielen vás ale aj vašich blízkych v nasledujúcom roku, ktorý je súčasne jedenástym rokom existencie Slovenskej republiky. Zaželajme si navzájom, aby bol pre nás rokom spoločných východísk a nádejí. Na cestách po Slovensku som mal možnosť spoznať a hovoriť s mnohými z Vás. Ročne dostávam takmer štyri tisíc vašich listov. V nich vyjadrujete svoje želania i ponosy. Ak je to len trochu možné, snažím sa Vám pomôcť. Odmenou pre mňa sú vaše reakcie a podpora niektorých myšlienok, napríklad z mojej správy o stave republiky na parlamentnej pôde. Mnohé z nich odzneli práve preto, lebo som si uvedomoval naliehavosť pomerne ťažkej sociálnej situácie mnohých z vás. Veľmi často vo vašich listoch i rozhovoroch sa s vami stretávam s názorom, ako vám prekáža naša nejednotnosť a neschopnosť nachádzať spoločnú reč. Ale aj spoločný cieľ. Pod tlakom každodenných informácií z médií, nadobúdate značne oprávnený dojem, že vládu trápia viac koaličné problémy, ako vysoká nezamestnanosť, situácia mladých rodín či dôchodcov. Tých, čo po celoživotnej práci nemajú často ani na lieky a nájomné. Slovensko bude musieť v nasledujúcich mesiacoch prekonať neľahké obdobie. Obdobie prechodných problémov. Tieto problémy sa nebudú vznášať niekde ako Duch nad vodami. Naopak, budú to ťažkosti a problémy konkrétnych ľudí. Celých sociálnych skupín. Viacerých oblastí Slovenska. Preto zdôrazňujem potrebu čo najširšieho konsenzu. Potrebu znesiteľne a dôstojne uniesť takýto údel. Nachádzať riešenia, ktoré budú po dlhý čas ovplyvňovať náš život. Ale aj osudy mladej generácie. Bez ohľadu na to, kto bude tvoriť vládu. A keď už spomínam vládu, táto by si mala byť vedomá zodpovednosti, ktorú jej prepožičali občania, ak ju majú stále považovať za svoju. Inak by nám tu zostala osamelá vláda a opustený občan. Spravodlivo však treba dodať, že aj vďaka tejto vláde stojíme na prahu roka, o ktorom bez obáv môžeme povedať, že vstúpi do učebníc histórie. Pätnásť rokov po novembri 1989 staneme sa členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Starší z vás, vážení občania zažili na našom území vojny. Niekoľko štátnych útvarov, rozličné zmeny a meny. Na vlastnej skúsenosti sme spoznali ťažkosti každej doby, problémy i spochybnenie všeličoho, čo malo byť večné. Som však presvedčený, že Slovenská republika nachádza v súčasnej Európe, ako jej súčasť, novú reálnu možnosť a perspektívu. Za symbolické považujem, že rok radikálnych zmien bude zároveň rokom 60-teho výročia Slovenského národného povstania. Mrzí ma, ako sa niekedy macošsky správame k priamym účastníkom protifašistických bojov za našu slobodu. K základnej kultúre vyspelých národov Európy patrí aj úcta k ich utrpeniu a obetiam. Verím, že sa aj v tomto ohľade zachováme ako národ a štát so sebavedomou a hrdou pamäťou. Nový rok, bude aj volebným rokom. Chcem vás vyzvať, aby ste nepodcenili voľby do Európskeho parlamentu. Zástupcovia, ktorých zvolíte budú rozhodovať o našom vplyve v zoskupení demokratických krajín. Mali by to byť ľudia skúsení, zodpovední a vzdelaní. Verím vašej múdrej voľbe. Týka sa to aj voľby prezidenta. Aj keď z hľadiska právomocí nie sú prezidentské kompetencie veľké. Úloha hlavy štátu je však v parlamentnej demokracii nezastupiteľná. V podstatnej miere sa podieľa na formovaní zahraničnej politiky a v čase vnútropolitických kríz môže vniesť pokoj do spoločnosti. Na Slovensku sa čoraz viac rozmáha vláda politických strán. A limituje občianske aktivity. Váš hlas rozhodne, či sa trend posilňovania moci strán upevní, alebo nájde svoju protiváhu v pozícii hlavy štátu. Žiaľ, nemôžem obísť ani ďalšie, no menej príjemné očakávania. Dnešným dňom vstupujú do platnosti nové, vyššie ceny energií, jednotná 19%-ná daň. Začala sa dôchodková reforma. To všetko bude ovplyvňovať každodenný život. Keď k tomu pridáme napätia na politickej scéne, konflikty vo vládnej koalícii i možnosť predčasných volieb, naša perspektíva nadobúda, obrazne i doslova, ostrejšie hrany. Neuplynul ani mesiac, čo som v národnej rade vystúpil s každoročnou správou o stave republiky. Aj keď mi mnohí podsúvali najrozličnejšie úmysly, nemal som iný cieľ, ako čo najvernejšie popísať stav, v ktorom sa nachádzame. Očakával som aj nesúhlasné reakcie. Prišli. Azda namiesto zamyslenia sa nad skutočnosťou, ktorej sa moja kritika týkala. Mrzí ma , že sa niektorí poslanci koalície uchýlili k nedôstojnému správaniu. Svedčí to o nedostatočných investíciách štátu do kultúry. Kultúra, teda aj nekultúrnosť politiky, zrejme hovoria jasnou rečou. Napokon odvtedy ste, vážení občania, mali dostatok času posúdiť aký je skutočný stav vecí verejných. Takže dnes, napriek sviatočnosti chvíle, nastal čas posunúť sa ďalej. Predovšetkým by som chcel politikov so všetkou naliehavosťou požiadať, aby neurobili nič, čo by ohrozilo naše integračné ambície. Ešte stále máme pred sebou niektoré nesplnené úlohy, súvisiace s našim vstupom do Európskej únie a iba štyri mesiace na ich dokončenie. V atmosfére neustálych politických konfliktov ich sotva splníme. Euronadšenie, môže rýchlo vystriedať euroskepsa. Rád by som ešte raz aj z tohto miesta požiadal vládu, aby celé bremeno reforiem nekládla iba na plecia občanov. Jediným receptom na problémy nemôže byť sústavné uťahovanie opaskov, siahanie na sociálne istoty a dosiahnutú životnú úroveň. Na riešenie každého problému existuje vždy niekoľko riešení. Snažme sa vybrať tie, čo nespôsobia zbytočné sociálne napätia. V opačnom prípade by sa mohli potrebné reformy nielen spomaliť ale aj zastaviť. Každá krajina má perspektívu napredovať vtedy, keď si jej obyvatelia dokážu osvojiť spoločné ciele. Keď rôzne skupiny budujú svoje vzťahy na tom, čo ich spája. A nie na tom, čo ich rozdeľuje. Využívam túto príležitosť a vyzývam vás na diskusiu o strategických cieľoch našej spoločnosti, do ktorej by sa zapojili nielen odborníci, ale aj verejnosť. Na začiatok navrhujem niekoľko tém, pri riešení ktorých bude vzájomná spolupráca nevyhnutná. Prvou témou je odpoveď na otázku: S čím vstúpime do Európy, čo môžeme ponúknuť v spoločnom európskom trhu? Nepatríme medzi krajiny s veľkým nerastným bohatstvom, nemáme rozsiahle územia, ktoré by čakali len na veľké investície. Jediným strategickým bohatstvom malého Slovenska je um a zručnosť jeho obyvateľov. Musíme preto viac investovať do vzdelania, vedy, kultúry a výskumu. Len tak dosiahneme uplatnenie tohto nášho najväčšieho bohatstva. Prístup k vzdelaniu by sa nemal stať výsadou bohatých, ale právom schopných a talentovaných. V tom najlepšom zmysle slova sme odsúdení stať sa krajinou vzdelaných a sebavedomých ľudí. Aby sme sa nestali regiónom lacnej pracovnej sily, veľkou montážnou halou – aj keď pre autá a tovary svetových značiek. Druhým okruhom je hospodárska stratégia štátu. Mala by zahŕňať predstavu o našej energetickej a potravinovej dostatočnosti. A to aj na úrovni regiónov, tak, aby sa prehlbujúce rozdiely postupne vyrovnali. Patrí sem i ochrana poľnohospodárskej pôdy a vodných zdrojov, ktoré sa v 21. storočí stávajú strategickou surovinou. Našu budúcnosť ohrozuje korupcia a zločinnosť. Zaregistrovali sme niekoľko prvých pozitívnych výsledkov pri jej odhaľovaní, ale to je iba začiatok. Korupcia je často spojená s organizovaným zločinom a politikou, tvoria komplex, ktorý nebude ľahké odstrániť. Väčšina z vás, vážení občania, platí poctivo dane a teda právom očakávate bezpečnosť doma i na ulici. Ale aj vyšetrenie rozličných podvodov a káuz, vrátane potrestania vinníkov. Neustále je u nás prítomný problém nemennosti demokratických pomerov. Vstupom do Severoatlantickej aliancie sa dostávame do pásma stability. To však predpokladá určitú úroveň vzťahov a zaužívaných postupov. Jednoducho povedané, v takomto priestore sa ako samozrejmosť predpokladá možnosť bez rizika investovať svoj kapitál i stráviť dovolenku s rodinou. Nemôžeme pripustiť, aby sa sociálne problémy obyvateľov stali ohrozením pre túto nadobudnutú stabilitu i demokratické hodnoty. Tento rok vstúpime do sveta, ktorý je čím ďalej tým viac prepojený a zároveň aj navzájom závislý. Mnohí si od globalizácie sľubujú zázraky, iní sa obávajú, že negatívne poznačí relatívne malé Slovensko. Naša historická skúsenosť nám hovorí, že nie je dobré a múdre byť prehnanými pesimistami, či optimistami. Mali by sme sa oprieť o reálny pohľad. Posudzujme naše zaradenie medzi vyspelé krajiny Európy a sveta predovšetkým ako výzvu a možnosť zároveň. Ako príležitosť ukázať naše schopnosti. Dokázať, že vieme byť prínosom sebe aj iným. Mnohé z týchto výziev nie sú jednoznačné. Ale mohli by sa pri spoločnom úsilí všetkých zainteresovaných stať vážnym dôvodom na optimizmus. Dôvodom pre pozitívnu motiváciu každého jednotlivca i celku v práve začínajúcom sa roku 2004. A to aj napriek trpkosti, ktorú som si dovolil kvôli pravde v tomto sviatočnom príhovore. Verím, že takto môj príhovor aj chápete. Vážení spoluobčania. Chcem sa vám poďakovať za doterajšiu prácu a plnenie služobných povinností často v neľahkých podmienkach. Veľkú úctu vyslovujem vám, ktorí ste ochotní obetovať svoj voľný čas a často i finančné prostriedky, aby ste pomohli ľuďom v núdzi tým, čo sú na takúto pomoc odkázaní. Na záver dovoľte, aby som vám všetkým, vážení a milí spoluobčania, zaželal do roku 2004 to, čo by nám nemalo nikdy chýbať - pevné zdravie, pracovné úspechy, spokojnosť v rodine a Božie požehnanie. Spolu s vami si želám, aby bol rok 2004 rokom, na ktorý sa oddá v dobrom spomínať. |
|||||||||||