       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Prejavy v zahraničí - 24. 11. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí Príhovor prezidenta SR vo verejnoprávnych médiách po Pražskom samite NATO 24. novembra 2002 Vážení spoluobčania, úprimne sa priznám, že som trochu váhal, či mám práve dnes využiť možnosť podeliť sa s Vami, prostredníctvom verejnoprávnych médií, o svoje ešte veľmi čerstvé dojmy po návrate z pražského summitu NATO. Uspokojenie, ktoré u nás zavládlo po obdržaní pozvánky do Severoatlantickej aliancie, nás však nesmie zvádzať k zbytočnému plytvaniu slovami. A práve pocit zodpovednosti za vývoj našej krajiny, ako prezidentovi republiky i vrchnému veliteľovi ozbrojených síl mi nedovoľuje, a verím, že ani Vám nie, podľahnúť sebauspokojeniu a eufórii. Napriek tomu sa mi žiada povedať: Slovenská republika sa po dlhoročnom úsilí definitívne vracia do spoločenstva vyspelých demokratických krajín. A zatiaľ čo za železnú oponu sme sa nedostali vlastným pričinením, ale na základe rozhodnutia mocností po II. svetovej vojne, o pozvánku do Aliancie sme sa usilovali vlastnými silami. No návrat sme si sami a zbytočne skomplikovali, a preto sme, na rozdiel od našich susedov, zostali pred jej bránami. Dnes sa môžeme aj na túto minulosť pozrieť s určitou úľavou, lebo svojím štvrtkovým rozhodnutím prestala Aliancia definitívne kopírovať hranice nakreslené Studenou vojnou. Demokratický svet sa začal spájať v boji proti hrozbe terorizmu. Možno majú mnohí z Vás, vážení spoluobčania, pocit, že terorizmus nie je problémom Slovenskej republiky. Ale, žiaľ, je to aj náš problém. Aj preto v týchto dňoch pôsobí v mierových misiách – od Balkánu až po Afganistan takmer 800 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. To svedčí minimálne o dvoch skutočnostiach. Po prvé o tom, že sa podarila reforma Ozbrojených síl Slovenskej republiky, lebo na našich vojakov môžeme byť právom hrdí. Po druhé to svedčí o tom, že nechceme byť len konzumentmi celosvetového bezpečnostného systému, ale aj jeho aktívnymi spolutvorcami. Členstvo v NATO je aj o spoluzodpovednosti. V situácii, keď vláda a parlament pristupujú k reformám a úsporným opatreniam, budeme 2 percentá hrubého domáceho produktu investovať do rozvoja a udržiavania armády. Chcem Vás, vážení spoluobčania, požiadať, aby ste zbytočne nepodliehali vplyvu rôznych krasorečníkov, ktorí Vás budú presviedčať o nezmyselnosti tejto investície. Situácia u našich susedov, ktorí nás s členstvom v Aliancii predstihli, dokazuje, že sa im investície do obrany mnohonásobne vrátili. Najmä v podobe prílevu zahraničného kapitálu. A to naša ekonomika nevyhnutne potrebuje. Rovnako som presvedčený o tom, že naše postupné začlenenie do NATO nám pomôže oživiť vývoj a výrobu špeciálnej techniky na Slovensku. Máme šikovných a vzdelaných ľudí a teraz i dôveru Aliancie. Len na nás bude záležať ako uspejeme aj v tejto súťaži. Za týmto príhovorom je moja úprimná túžba vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí majú svoj nemalý podiel na našej pozvánke do Aliancie. Slová uznania patria predchádzajúcej i súčasnej vláde, bývalému a aj novému parlamentu, príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky i všetkým zodpovedným politikom. A, samozrejme, všetkým Vám, ktorí ste pochopili nevyhnutnosť a prospešnosť nášho začlenenia do Aliancie a Európskej únie. Dovoľte, vážení spoluobčania, aby som bol na záver aj trošku osobný. Spomínal som eufóriu a radosť, ktorá zavládla na Slovensku. Boli aj takí, ktorí sa chceli pustiť do veľkolepých osláv, slávnostných rokovaní a recepcií. Lenže to, čo sa udialo na sklonku týždňa, je pre budúcnosť Slovenskej republiky, jej občanov všetkých národností, len jedným z krokov, ktoré nás posunú do spoločenstva demokratických krajín, k trhovej ekonomike a lepšej životnej úrovni. Cesta, ktorá nás čaká, je ešte dlhá a nebude bezbolestná. V týchto dňoch sme splnili ďalší predpoklad, aby sme ju absolvovali. Želám Vám na jej ďalšom, a isto dlhšom úseku, mnoho síl, odvahy, rozvahy a trpezlivosti. Nebude to vždy prechádzka ružovým sadom, oplatí sa nám ju však spoločne podstúpiť. Ďakujem Vám, vážení spoluobčania, za pozornosť. |
|||||||||||