       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 4. 3. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Úvodné slovo prezidenta SR Rudolfa Schustera na 3. zasadnutí Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska Bratislava 4. marca 2002 Vážené dámy a páni, vážení účastníci zasadnutia Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska, s radosťou využívam možnosť prihovoriť sa vám – účastníkom tohto celonárodného fóra, v ktorom sú dôstojne zastúpené mnohé zložky občianskeho i politického života našej spoločnosti. Skutočnosť, že v nadväznosti na otvorenie Konventu o budúcnosti Európy v Bruseli sa v Bratislave koná v poradí už 3. zasadnutie Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska je dôkazom, že načrtnutie perspektívy zobrazujúcej vývoj Slovenska v jeho blízkej budúcnosti je našou spoločnou vecou, naším spoločným záujmom. Keď v júni minulého roka v diskusii prezidentov štátov strednej Európy v talianskej Verbanii zaznela adresná výzva, že diskusiu o budúcom usporiadaní Európy je potrebné preniesť z politických fór do občianskej roviny, s hrdosťou som mohol konštatovať, že Slovenská republika sa ustanovením Národného konventu v máji 2001 zaradila medzi prvé krajiny, ktoré reagovali na výzvu Európskej rady z Nice. Skutočnosť, že dodnes patríme medzi tých niekoľko málo kandidátskych krajín, v ktorých sa celonárodná diskusia na tému budúceho usporiadania Európy začala, potvrdzuje nemennosť nášho záujmu o plnohodnotné zavŕšenie integračného smerovania do európskych štruktúr. Aj preto som ako prezident tohto štátu hrdý na náš aktívny prístup k otázkam celoeurópskeho rozmeru, organicky spätého s budúcnosťou našej krajiny. Po minuloročnom 11. septembri demokratická Európa potrebuje ešte viac integrácie, solidarity a spolupráce. Aj Slovensko ako kandidátska krajina si omnoho nástojčivejšie uvedomuje, že Európa, a v jej rámci Európska únia, sa ocitla na historickom rázcestí. Preto sa dnes tak často v spojení s Európou a Európskou úniou používa slovo budúcnosť. Vízia budúcej Európy – budúcnosť Európy – totiž nie je nejakou abstraktnou témou, ale hľadaním konkrétnych možností podoby Európy, ktorú máme možnosť ovplyvniť aj my, občania Slovenskej republiky. Táto diskusia o budúcej podobe Európy, ako ju iniciujú posledné deklarácie Európskej rady a bruselský konvent, sa nás dotýka bytostnejšie, ako sme ochotní pripustiť. Problémy, ktoré sa dnes objavujú vo svete, ale i na našom kontinente a osobitne v priestore stredovýchodnej Európy, si nepochybne žiadajú veľmi adresné, konkrétne odpovede. Otázky celosvetového terorizmu, globálneho hospodárstva s jeho recesiou, problémy politického populizmu, nacionálne konflikty a mnohé ďalšie sú opakom spolupráce, solidárnosti, po ktorých tak voláme. Aj preto je, nazdávam sa, i pre nás ešte aktuálnejšie heslo, pod ktorým sa nesie španielske predsedníctvo Európskej únie: „Viac Európy“. A z nášho hľadiska by sa toto heslo dalo ešte aktualizovať na: „Viac Európskej únie“. Lebo aj my si želáme, aby Európska únia - veríme, že už onedlho za našej účasti - mala podstatnejšiu úlohu pri novej podobe nielen Európy, ale i sveta, jeho stability a prosperity. Európska únia si dnes túto veľkú úlohu, ale najmä zodpovednosť uvedomuje oveľa nástojčivejšie, preto je dobre, že sme zachytili nastúpený kurz a chceme byť pri jeho budúcom formovaní. Naša perspektívna plnohodnotná prítomnosť v Európskej únii, ktorá fakticky uzavrie nielen studenú vojnu, ale aj historické relikty prvej a druhej svetovej vojny, by preto mala prispieť ku skutočnej, nielen deklarovanej súdržnosti, na ktorej možno stavať jasnú, zrozumiteľnú, transparentnú budúcnosť Európy. Tak ako Deklarácie o budúcnosti Európy z Nice a z Laekenu dokumentujú, že prebiehajúci proces rozširovania Únie je nezvratný, tak sa aj v občianskom povedomí i v postojoch politických štruktúr stále výraznejšie ukazuje, že zahraničnopolitické priority Slovenska sú nespochybniteľné a nenaplnenie našich integračných ambícií by bolo nenapraviteľným krokom späť, ktorý by nám dejiny neodpustili. Na mnohých fórach, vo verejných odborných i laických diskusiách, v mediálnych komentároch, ale čoraz častejšie aj v bezprostredných rozhovoroch medzi našimi občanmi sa živo diskutuje o tom, čo nám naše budúce členstvo v Európskej únii prinesie, aké budú výhody a pozitíva, o čo prídeme, prípadne o tom, aké dočasné negatívne sprievodné javy ovplyvnia život našej spoločnosti. Aj našich ľudí totiž istotne zaujíma, čo konkrétne od vstupu do Únie môžu očakávať, čo im prinesie úžitok a čo ich napríklad bude obmedzovať: aké budú kompetencie únie, aké dostanú jednotliví členovia či aké budú rozhodovacie právomoci na všetkých úrovniach, ale aj iné otázky. Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska musí preto mať celospoločenský záber. Nemal by byť iba nejakým diskusným fórom pre úzky okruh vyvolených. Naopak, mal by viesť k intenzívnej a čoraz širšej výmene názorov, mal by byť zmysluplný a vyústiť do konsenzuálneho stanoviska, ktoré by malo mať celospoločenskú vážnosť. Nateraz však sme skôr v štádiu, v ktorom akoby absentovala najmä diskusia politických strán, ale aj ostatných relevantných spoločenských inštitúcií, odborov, cirkví, intelektuálnych fór atď. Politické strany, myslím tie relevantné, sa tejto agende venujú skôr deklaratívne, nie na expertnej úrovni, nepestujú si svojich odborníkov. Vôbec zahraničná politika v politických stranách sa zdá byť nedostatočne obsadená, čo sa nám môže negatívne vrátiť práve pri vstupe do Európskej únie. Táto absencia má potom priamu súvislosť s verejnosťou, ktorá môže byť, ako sme to u nás mohli tiež vidieť, aj vo veci EÚ, resp. NATO, ľahko zmanipulovateľná. Vážené dámy a páni, dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť nasledovné poznanie. Všímam si, a nielen v ostatnom čase, pozornosť, ktorú venuje integračnej agende tretí sektor. Zdá sa, že je na vstup do Európskej únie oveľa viac pripravený ako politické štruktúry a administratívne kapacity štátu. Integrácia je, pravdaže, aj o kapitolách, o tzv. „acquis“, ale predovšetkým je o občanoch, ktorí sa napríklad v unijnom práve len ťažko orientujú. Aj v Európskej únii sa teraz diskutuje hlavne o tom, aby sa nanovo definovali vzťahy v Únii, aby sa tieto vzťahy priblížili občanom zrozumiteľným jazykom, aby sa sprehľadnili, aby sa eliminoval deficit demokracie, ktorý v Únii existuje a aby sa spopularizoval projekt európskej integrácie, ktorá síce prináša mnohé pozitíva, ale občan o nich často nevie. Európska integrácia je dnes u nás populárnejšia ako v mnohých členských štátoch Únie, s tým sa však nemôžeme uspokojiť, ale potrebujeme ju dostať ešte bližšie k občanom, potrebujeme, aby táto popularita bola trvalá, aby občan bol informovaný a nemanipulovateľný. Skrátka, aby vedel, že Európska únia je tu pre neho, a nie naopak. Lebo hoci integrácia je projekt politických elít a realizuje ho nevyhnutná byrokracia, v konečnom dôsledku je práve pre občanov. Aj my sa preto musíme usilovať v tomto širšom rozmere o to, čo sa nám často v domácich pomeroch nedarí: o priamu väzbu európskej politiky na občanov. To, že máme dnes vysoký stupeň kladného vzťahu občanov k Európskej únii, je dobré, ale nemusí to byť trvalé. Podľa môjho názoru trvalo kladný vzťah k únii je založený na širokej informovanosti. A u nás stále ešte existuje oprávnená obava, že časť pozitívnej podpory Európskej únii je založená na nedostatočnej informovanosti. My však chceme mať - aj v Únii - informovaných občanov! Vážené dámy a páni, aj pre Slovensko tak ako pre všetky kandidátske krajiny je isto nezanedbateľné, aby nestratilo pri vstupe do Európskej únie svoju národnú tvár, aby jeho štátnosť (ktorá je navyše krátka, čo je však problém viacerých kandidátskych krajín) nestratila svoj osobitý ráz, na ktorom si zakladá. Príklad viacerých menších krajín, ktoré len nedávno vstúpili do Únie však ukazuje, že Únia nevylučuje, naopak, umožňuje integráciu spojenú zároveň s výrazným uplatnením národných špecifík. Aj toto by mohlo byť súčasťou našej unijnej osvety. Štáty ako Írsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko a ďalšie sú pre to veľmi inšpiratívnym príkladom. Aj my by sme, nazdávam sa, mali prichádzať s pozitívnou iniciatívou, nemali by sme sa voči Európskej únii vymedzovať negatívne. Únia chce od nás pozitívny vklad. Vtedy nás bude vnímať inak a vtedy bude aj našu inakosť vnímať ako produktívnu. Na druhej strane vieme – a v našom stredoeurópskom priestore to vyplýva z tradície – uvažovať aj v širších reláciách. Nám v strednej Európe je preto blízky projekt federalizácie, ba federalizácia strednej Európy bola zásluhou Milana Hodžu, posledného premiéra medzivojnového Československa, aj naším projektom. Federalizácia Európy je aj dnes asi najschodnejším projektom a my by sme mohli pritom ponúknuť prinajmenšom našu historickú skúsenosť. Je to zároveň projekt, ktorý by mal byť konkrétnou odpoveďou nielen na ekonomické dôsledky procesu globalizácie a ešte globálnejšie dôsledky svetového terorizmu, ale aj na výčitky euroskeptikov vo veci demokratického deficitu Európskej únie. Realitou je už spoločný hospodársky priestor, spoločná mena, spoločný voľný pohyb tovaru a kapitálu, teda na ekonomicko-finančnej úrovni už možno hovoriť o zjednotení, resp. istej federalizácii. Teraz bude dôležité, aby bola citeľnejšia aj v oblasti, ktorá pokrýva politicko-ideový, duchovno-kultúrny svet. To, pravdaže, neznamená, že by v ňom malo dôjsť k stieraniu národných identít. Malo by však dôjsť aj k posilneniu európskej identity. Európska Únia predsa dnes predstavuje čím ďalej, tým viac nielen hospodársky, ale aj – a v súčasnosti najmä – politický a nie iba technokratický projekt, ktorý je, pravdaže, vo veľmi dynamickom vývoji. Mal by mať taký obsah, v ktorom by sa záujmy všetkých zúčastnených aktérov zjednotili do podoby európskej federácie, ktorá, a to už pred 11. septembrom, získavala výraznú podporu občanov Európy. Vážené dámy a páni, som rád, že naša spoločnosť reagovala na iniciatívu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zvolať Národný konvent a že ste prijali pozvanie do tohto celonárodného fóra. Stojí pred vami vážna úloha – na jednej strane priniesť do sféry vášho pôsobenia čo najviac poznatkov z diskusií na tomto fóre, na strane druhej – prezentovať opodstatnenosť názorov vašich mandantov a presadzovať ich uplatnenie. Som presvedčený, že svojím zodpovedným prístupom a kultivovaným demokratickým spôsobom sformujete jednoliate fórum, ktorého názory budú reprezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá bude očakávaným a dôstojným prírastkom do rozšírenej európskej rodiny. Želám vám zmysluplné rokovanie a tvorivú pracovnú atmosféru. Ďakujem vám za pozornosť. |
|||||||||||