       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Prejavy v zahraničí - 22. 5. 2003 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera na 10. stredoeurópskom stretnutí prezidentov, Salzburg 22. mája 2003 Vážený pán prezident Klestil, vážení kolegovia prezidenti, na tomto už jubilejnom stretnutí, ktoré tak skvele pripravil náš rakúsky hostiteľ, sme boli pozvaní uvažovať spoločne o budúcnosti Strednej Európy vo väčšej Európe, samozrejme o jej optimistickej tvári. Európa jednotná, slobodná, bezpečná a prosperujúca sa môže a musí formovať za prispenia nás všetkých, členských i pristupujúcich krajín, ale aj tých, ktorí sa pripravujú na vstup do Európskej únie. Radi si pripomíname, ako nám dobre padla každá podpora členských štátov. Preto nesmieme ani my, čo sme už pred dverami únie, zabudnúť aj na našich priateľov z ďalších krajín, ktorí sa na vstup pripravujú. Verím, že horizonty naplnenia ich úsilia nebudú až také vzdialené. Určite sa zhodneme, že nepriaznivý vývoj medzinárodnej situácie v poslednom období zneistil aj súdržné a osvedčené európske integračné štruktúry. Obavy z neho rozkolísali aj verejnú mienku. Napriek tomu zostáva stále priaznivo naklonená perspektíve zjednocujúcej sa Európy. Máme s tým i poučnú vlastnú skúsenosť z nedávneho referenda o členstve Slovenska v Európskej únii. Vieme, že stojí za to nevzdávať sa úsilia o jednotnú Európu ani pod tlakom nepriaznivých okolností. Som presvedčený, že transformujúce sa krajiny stredoeurópskeho regiónu a ich národy sú pre toto úsilie vybavené predovšetkým historickým poučením zo svojho rozchodu s totalitou. Myslím si, že členské krajiny Európskej únie, ktorým vďačíme za výraznú pomoc pri transformácii i za pozvanie vstúpiť do tohto zoskupenia, nás dostatočne vybavili poznaním blahodarného vplyvu integrácie pre spokojný život občanov. Preto sme mohli byť pred niekoľkými dňami účastníkmi podpisu Prístupovej zmluvy do Európskej únie v Aténach a prežívať ho ako novú nádej. Sám som sa tam vyslovil v prospech najširšieho možného priestoru európskej spolupráce - od Atlantiku až po Vladivostok. Žiaľ, v čase pred nezabudnuteľným aténskym aktom pristupujúcim krajinám chýbal dynamický politický dialóg s úniou, ktorý by zohľadnil aktuálnu medzinárodnú situáciu. Mohol nás stmeliť a lepšie pripraviť na zvládnutie nečakaných ťažkostí a výziev. Iracká kríza to ukázala veľmi vypuklo. Niektoré z pristupujúcich krajín, vrátane Slovenska, boli z prostredia únie dokonca vystavené ostrej kritike za svoj odlišný postoj k irackej kríze. Takáto kritika sotva mohla nahradiť potrebný a vecný dialóg seberovných partnerov. Vážení kolegovia prezidenti, v súvislosti s motívom spomínanej kritiky naďalej zastávam názor, že aj my sme boli a budeme súčasťou Európy. Suverénna Slovenská republika od počiatku vnímala vlastnú integráciu do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie ako spojené nádoby. A dnes toto prepojenie zdôrazňuje ešte intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Chceme sa podieľať na tvorbe európskej zahraničnej politiky a neželáme si oslabiť jej osvedčený atlantický rozmer v podobe spojenectva so Spojenými štátmi americkými. Mal som o tom príležitosť v najkritickejšom čase irackej krízy osobne ubezpečiť amerického prezidenta Georgea Busha. Aj odpoveď na otázku, ako môže dnes Európa a Slovensko v nej prispieť k riešeniu veľkých konfliktov dnešného sveta, hľadáme v posolstve jednoty amerického a európskeho piliera západnej civilizácie. Túto našu pozíciu vývoj minulých dní preveril a potvrdil jej opodstatnenie. Stojí za pozornosť, že náš dôsledný postoj pomohol zvýšiť medzinárodný kredit Slovenska. Dnes snáď nikto nepochybuje, že Európska únia potrebuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Nie som si istý, či by aj najdokonalejšie prepracovaný inštitucionálny rámec zaručil jednotný postup Európskej únie v súvislosti s irackou krízou. V každom prípade potrebujeme mechanizmus, ktorý by zohľadnil názory všetkých. Veľkú šancu nájsť tento spôsob budúcej komunikácie a spolupráce aj v zložitých a citlivých otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sme videli v Konvente o budúcnosti Európy. So svojím pozorovateľským štatútom však pristupujúce krajiny nemôžu pridať rovnocenný hlas v takýchto zásadných záležitostiach budúcnosti Európy, čo nás oprávnene znepokojuje. Vážení priatelia, veľmi cennou súčasťou desaťročia našich skúseností s možnosťami, ktoré ponúka európska integrácia, je rozvoj integračnej spolupráce v menšom formáte - v známej višegrádskej štvorke s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. Najmä Slovensko môže najpresvedčivejšie oceniť jej prínos, lebo pomoc partnerov nám významne pomohla zlikvidovať vlastné oneskorenia v integračnom procese. Na višegrádskom príklade chcem však poukázať, že ani najlepší úmysel nemožno presadzovať nasilu. Višegrádska spolupráca prežila práve vďaka neformálnosti, ktorá jej dodala potrebnú flexibilitu. Višegrádska spolupráca dokázala, že forma nemôže nahradiť obsah. Slovensko si to overilo aj v súčasnosti pri výkone predsedníckej funkcie. Pripomínam to v súvislosti s diskusiami o budúcej podobe spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Takáto diskusia nemôže podľa mňa ignorovať skutočnosť, že aj transformujúce sa krajiny strednej Európy zhromaždili dosť serióznych skúseností, ktoré ich posúvajú k vytýčeným integračným cieľom. Rád by som v tejto súvislosti spomenul iniciatívu poľského prezidenta pána Kwaśniewské-ho, ktorá zoskupila krajiny Višegrádskej štvorky s tzv. Vilniuskou desiatkou pri presadzovaní ich euro-atlantických členských ašpirácií a pomohla tiež odstrániť obavy zo vzájomnej rivality. Vážení kolegovia prezidenti, naše takmer rodinné stredoeurópske fórum ma oprávňuje veriť, že si navzájom dobre rozumieme a že sa o tom nemusíme presviedčať. Preto ak výsledky našej podnetnej diskusie premietneme do vlastného i spoločného počínania, Európa bude mať istotu, že v nás Stredoeurópanoch má spoľahlivých spolutvorcov jej bezpečnej a prosperujúcej budúcnosti. Ďakujem Vám za pozornosť. |
|||||||||||