       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 1. 1. 2001 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Novoročný prejav prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera 1. januára 2001 Vážení a milí spoluobčania, pomaly doznievajú oslavy lúčiace sa s rokom 2000, dvadsiatym storočím a druhým tisícročím a vítajúce nový rok, nové storočie i tisícročie. Do tohto magického prelomu akosi podvedome my - občania Slovenskej republiky, ale i celé ľudstvo vkladáme svoje nádeje. Želáme si, aby všetko, čo bolo zlé, čo nás sužovalo, zostalo navždy uzamknuté v storočí dvadsiatom - a naopak, aby to, čo nám poskytuje dostatok priestoru pre rast a spokojný život, spolu s nami prekročilo hranicu tisícročia. Dúfam, že ľudstvo nového milénia bude natoľko rozumné, aby postupne vylúčilo zo svojho života vojny, rasovú nenávisť a neznášanlivosť. Verím, že v zmýšľaní ľudí budú mať stúpajúcu hodnotu pojmy ako humanizmus, tolerancia, spolupráca, ochrana životného prostredia. O ďalšom smerovaní ľudstva sa dá hovoriť ešte veľmi veľa. Rád by som sa však vo svojom príhovore venoval otázkam a problémom, ktoré sa bezprostredne dotýkajú občanov našej vlasti. Ak chceme nájsť skutočné riešenia týchto problémov, zaistiť stabilitu krajiny, trvalý rozvoj a plnoprávne začlenenie sa medzi vyspelé demokracie, musíme sa predovšetkým zamyslieť nad medziľudskými vzťahmi. Pred rokom som vyzval našu spoločnosť na národné zmierenie. Niektorí si túto moju myšlienku vysvetlili tak, že chcem zmieriť opozičných a koaličných politikov. Môj zámer bol však iný. Želal som si, aby sa táto myšlienka ujala predovšetkým medzi obyčajnými ľuďmi, a tí ju naozaj - na rozdiel od politikov - veľmi srdečne privítali. Ako prví zareagovali predstavitelia cirkví. V rámci dlhodobej ekumenickej spolupráce ju čoraz viac presadzujú do každodenného života. Vyvrcholením bola celonárodná púť do Vatikánu vo februári 2000, na ktorej sa zúčastnili nielen predstavitelia a veriaci cirkví a cirkevných spoločenstiev, ale i predstavitelia parlamentných strán. K mojej iniciatíve národného zmierenia sa pridali i členovia ZMOS-u, rozličné mimovládne organizácie, Obchodná a priemyselná komora, ale i mnohí odborári, jednotlivci. Napríklad jednoruký rezbár z Uhrovca, ktorý vystrúhal ekumenický oltár na počesť zmierenia a venoval ho prezidentovi. Všetkým patrí moja úprimná vďaka. Som presvedčený o tom, že iniciatíva zdola postupne osloví i politikov a ovplyvní ich zmýšľanie. Všetci žijeme v jednej krajine, nielen Slováci, ale i príslušníci národnostných menšín, a mali by sme mať spoločný cieľ. Preto sa mojej myšlienky na národné zmierenie nevzdávam a hodlám ju naďalej presadzovať. V tejto súvislosti by som v roku 2001 privítal, keby aj politici pochopili túto ideu a v prioritných veciach dokázali podať ruku k spolupráci i svojím politickým rivalom. Takýto krok čakám práve od koalície, ktorá v súčasnosti má reálnu moc a zodpovednosť za ďalší vývoj. Neznamená to vzdať sa svojich princípov a zásad, ale skultúrniť politické prostredie u nás. Dôležité je, aby vláda a vládna koalícia dokázala prijať i úprimnú a vecnú kritiku, nech už prichádza od kohokoľvek, vrátane opozície. Nie je riešením zatvárať oči pred nespochybniteľnými argumentmi. Ak chceme viac demokracie, predpokladá to pozrieť sa pravde priamo do očí a vyvodiť z toho hoci i nepríjemné dôsledky. Bol by som rád, keby v nasledujúcom roku politici omnoho viac ako doteraz načúvali hlasu ľudu. Občania Slovenskej republiky totiž právom očakávajú, že tí, ktorým dali svoju dôveru, ju nesklamú a múdro povedú krajinu k stabilite, prosperite a pokojnému vývoju. Namiesto riešenia neodkladných vážnych problémov, ktoré túto spoločnosť sužujú, sa preferujú záujmy jednotlivých ekonomických skupín. Navyše nestabilita politickej scény právom vyvoláva i obavy zo strany zahraničia, čo sa prejavuje najmä vo váhavosti investorov. Nie je ani dobrým príkladom pre mladú generáciu, ktorá má v budúcnosti prevziať žezlo v parlamente, vo vláde i v prezidentskom úrade. Obyvatelia Slovenskej republiky sa obdivuhodne postavili k otázke predčasných volieb a jednoznačne odmietli návrat pomerov spred roku 1998. Za tento krok nás pochválili všetky kľúčové inštitúcie a zoskupenia sveta, do ktorých sa usilujeme vstúpiť. Neprešiel však ani mesiac a koaliční politici pohrdli názorom občanov. Akoby nepochopili, že dostali od občanov šancu skonsolidovať situáciu v krajine. Často sme svedkami nerozumného javu - najprv nasleduje neuvážený krok, o ktorom nebola vôľa dopredu hovoriť s partnermi, a až následne, pod vplyvom vášní a hnevu, sa narýchlo hľadá východisko. Je to akoby sa na dome postavila strecha a až potom sa rýchlo dostavali múry. Takáto stavba však nemá pevné základy a tá strecha aj tak bude nakrivo. Z týchto dôvodov som politickým stranám ponúkal a stále ponúkam možnosť okrúhleho stola na neutrálnej pôde -u prezidenta republiky. Závery, ktoré vzídu zo zmysluplných rokovaní, totiž považujem za pevné základy vedúce k spolupráci - v prospech občana a celého Slovenska -zaručujúce stabilitu vývoja. Je najvyšší čas skultúrniť našu politickú scénu. Politici by si mali do dôsledkov premyslieť svoje vystúpenia v parlamente a médiách a hovoriť iba to, za čo sú pripravení niesť plnú zodpovednosť. Milí spoluobčania, Vaša trpezlivosť je skúšaná do krajnosti. Jedenásť rokov od začatia budovania demokracie je dosť dlhá doba na to, aby ľudia začali pociťovať zlepšenie a aby sa zvýšila kvalita ich života. V tejto oblasti ležia skutočné problémy, do riešenia ktorých by politici mali investovať všetky svoje sily. Odporúčam poslancom a členom vlády, aby častejšie - nielen v čase predvolebnej kampane - chodili do rozličných regiónov a zoznamovali sa so životom našich obyvateľov. Dozvedeli by sa, že ľuďom nemožno donekonečna rozprávať o uťahovaní opaskov. Mnohí sa už ocitli na dne svojich možností. Najpálčivejším problémom je stále vysoká nezamestnanosť, ktorá okrem ekonomického rozmeru má i rozmer morálny. Očakával som, že rok 2000 bude najťažší pre našich občanov, ale zložité ekonomické, politické i spoločenské problémy zapríčiňujú, že ani tento rok nebude ľahší. Našu osobitnú pozornosť si zasluhujú i neustále sa roztvárajúce nožnice medzi regiónmi Slovenska. Zatiaľ čo Bratislava s okolím sa už približuje európskym štandardom, iné regióny sú na tom omnoho horšie. Túto disproporciu - keď bohatí ďalej bohatnú a chudobní sú stále chudobnejší - je potrebné zastaviť. Mnohí mladí ľudia nevidia perspektívu svojho uplatnenia na Slovensku a odchádzajú do zahraničia, kde majú omnoho atraktívnejšie možnosti. Treba povedať, že odchádzajú najmä mnohí veľmi schopní, čo je nenapraviteľná škoda. Naša krajina potrebuje ako soľ mladých vedcov, inžinierov, technikov, podnikateľov, kvalifikovaných robotníkov i mladých politikov. Je v nich naša budúcnosť. Požadovať zodpovednosť od mladých však nestačí. Je potrebné vytvoriť im podmienky na ďalší rast a uplatnenie sa doma. Nejde pritom len o profesionálnu kariéru, ale i o možnosť získať zodpovedajúce bývanie. Nevyhovujúci je systém pôžičiek a úverov, ktoré neposkytujú dostatok zdrojov na riešenie bytových problémov mladých ľudí. Navyše sa hovorí o zavedení poplatkov na vysokých školách. Problémy je potrebné riešiť komplexne. Veľké rezervy vidím v podpore malého a stredného podnikania, ktoré tvorí základ každej vyspelej trhovej ekonomiky. U nás sa však malým a stredným podnikateľom kladú často nezdolateľné prekážky. Hoci vítame vstup veľkých svetových firiem prinášajúcich investície i pracovné príležitosti, nesmieme zabúdať na domácu podnikateľskú vrstvu. Tá je často na úkor zahraničných podnikov diskriminovaná, nemá dostatok zdrojov na svoj rozvoj a nie sú jej poskytované primerané úľavy v daňovej oblasti. Ďalším bremenom, s ktorým táto vláda a parlament zatiaľ nedokázali pohnúť, je reforma verejnej správy. O tom, že je potrebná, síce nikto nepochybuje, chýba však dobrá vôľa a nájdenie kompromisu medzi jednotlivými politickými subjektami. Pritom dobre zorganizovaná verejná správa nám môže priniesť veľké úspory a najmä dovolí občanom omnoho efektívnejšie zasahovať do chodu miest, obcí a regiónov. Vážení spoluobčania, okrem problémov ekonomicky činného obyvateľstva sú tu ešte problémy dôchodcov, ktorí po celoživotnej poctivej práci majú nárok na dôstojný život a náležité sociálne zabezpečenie. Tejto vrstvy obyvateľstva - ale aj ostatných - sa bytostne dotýka i fungovanie či skôr nefungovanie nášho zdravotníctva. To zápasí s bremenom minulosti, na ktoré sa nabaľujú nové problémy. Aj tu treba občanom jasne povedať, aké kroky na zlepšenie sa plánujú v tomto roku a postupne a nekompromisne tieto kroky i napĺňať. Je treba preťať začarovaný kruh a postupne začať situáciu zlepšovať. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože sám na vlastnej koži som sa presvedčil, že naše zdravotníctvo je v hlbokej kríze a pacient sa môže vinou systému ocitnúť i na hranici života a smrti. Väčšina obyvateľov síce pochopila, že všetko, čo nás sužuje, sa nevyrieši z hodiny na hodinu. Napriek tomu je potrebné dať ľuďom jasnú perspektívu. Vláda a parlament musia predložiť konkrétne termíny a garancie, ktoré nebudú v rovine prázdnych sľubov, ale budú jasne definované a kontrolovateľné. Vážení spoluobčania, pokiaľ ide o zahraničnú orientáciu Slovenska a dlhodobé ciele vnútornej politiky - už neraz som deklaroval potrebu definovania a prijatia štátnej doktríny, ktorá by nebola závislá na jednej vládnej garnitúre a na jednom funkčnom období tej ktorej vlády. Máme predsa ciele, ktoré sú nemenné a je potrebné pre ich naplnenie i niečo urobiť. Tu by sme sa nemali rozdeľovať na koalíciu a opozíciu. Aj keď sa doteraz nenašlo dostatok politickej vôle o tejto téme rokovať, budúcnosť v tomto smere vidím jasnejšie. Verím, že zodpovednosť napokon zvíťazí a že je blízko čas, kedy zasadneme za rokovacie stoly, aby sme o štátnej doktríne hovorili a napokon bola schválená i parlamentom a vládou. Bol by to prvý krok ku skutočne koncepčnej politike s dlhodobým strategickým zámerom. Definovali by sme jasné ciele a nová vláda a parlament by hneď po voľbách mohla nadviazať na prácu predošlej vlády v tejto oblasti. Ušetrili by sme tým vzácny čas a neprešľapovali by sme na mieste. Úspechy Slovenská republika zaznamenala najmä v zahraničnej politike. V tomto smere bola spolupráca vlády, parlamentu a ústavných činiteľov jednotná. Dostali sme sa do elitného klubu 30 najvyspelejších krajín sveta - do OECD a výrazný pokrok sme zaznamenali v prístupových rokovaniach do Európskej únie a NATO. Za pozitívny krok nielen v medzinárodnej politike považujem schválenie zmluvy Slovenskej republiky s Vatikánom v priebehu jedného roka. Preukázali sme tým schopnosť, napriek existujúcej polarizácií politickej scény vo vážnych rozhodnutiach v parlamente, nájsť spoločnú reč medzi koalíciou a opozíciou. Ak by sa rovnako zodpovedne postupovalo pri riešení vnútroštátnych záležitostí, boli by sme určite ďalej a životná úroveň občanov by bola vyššia. Pred dvoma rokmi som zvykol hovoriť, že rýchlik do Európy sme zmeškali, pokúsme sa chytiť aspoň osobný vlak. Dnes môžem smelo povedať, že sme naskočili do zrýchleného vlaku. Za veľký úspech považujem pôsobenie slovenských športovcov na rozličných svetových šampionátoch. Všetci máme v pamäti striebornú medailu našich hokejistov zo Sankt Peterburgu, úspechy našich tenistov na prestížnych svetových turnajoch a najmä úrodu medailí z letnej olympiády a paralympiády v Sydney. Myslím, že práve športovci by mohli byť svojím zodpovedným prístupom, tvrdou prácou a pevnou vôľou pre nás všetkých príkladom a motiváciou do budúcnosti. Vážení spoluobčania, milí priatelia, Slováci boli v minulosti známi svojou skromnosťou, trpezlivosťou, húževnatosťou a toleranciou. V poslednom období, pod vplyvom privatizačných zmien a vytvorení novej skupiny majetných, ako keby sa tieto dobré vlastnosti, ktoré oceňovali aj v zahraničí, začali vytrácať z nášho života. Ako keby sa majetok, peniaze a hmotné statky stali symbolom šťastia. Ako keby duchovné hodnoty človeka, ktoré považujem za základ, podľa ktorého by sme mali posudzovať a hodnotiť človeka už pomaly mizli z nášho života. Bol by som rád, keby sa nám podarilo zmeniť tento negatívny trend. Milí spoluobčania, dnes som sa venoval predovšetkým problémom. Bolo to však v úsilí upozorniť na to, čo nás trápi. Bol by som rád, keby sme sa všetci zamysleli nad situáciou u nás a - ako som už v úvode povedal - preniesli do nového tisícročia len to, čo nás môže posunúť vpred. Úlohou prezidenta je presadzovať záujmy občanov. Budem preto naďalej žiadať od parlamentu a vlády čo najrýchlejšie, ale pritom čo najcitlivejšie presadzovanie reforiem a dôsledné plnenie vládneho programu - smerom dovnútra i smerom k zahraničiu. Budem ich žiadať, aby sa už nedopúšťali závažných chýb, ktoré v konečnom dôsledku podrážajú nohy nám všetkým a vzďaľujú nás od našich cieľov. Udelená amnestia k vianočným sviatkom, z príležitosti prechodu do nového milénia, umožnila mnohým občanom a ich rodinám stráviť spoločne sviatky pokoja. Verím, že tento krok napomôže procesu zmierenia i návratu k spokojnosti. Som presvedčený o tom, že v krajine, kde víťazí porozumenie, spolupráca, spolupatričnosť, rasová a náboženská tolerancia, ktorá rastie ekonomicky a je skutočným partnerom tradičným demokraciám sveta, je totiž naša budúcnosť. Vážení spoluobčania, dozneli oslavy zvestujúce veľkolepý príchod nového milénia. Nad Slovenskom sa rozhostilo ticho a pokoj. Kiež by nás rovnaký pokoj sprevádzal po celý rok 2001. Želám Vám všetkým v prvom roku nového milénia obyčajné ľudské šťastie, zdravie a mnoho nádeje do ďalších dní. Ďakujem vám za pozornosť! |
|||||||||||