|
|
Prejavy v zahraničí - 20. 10. 2003
Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Prejavy prezidenta SR v zahraničí
Prípitok prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera počas slávnostnej večere na jeho počesť, podávanej prezidentom Maďarskej republiky pánom Ferencom Mádlom , Budapešť 20. 10. 2003
Vážený pán prezident, milý priateľ, milá pani Mádlová, Excelencie, dámy a páni,
s neskrývanou radosťou sme s mojou manželkou a s oficiálnou delegáciou, ktorá ma doprevádza, zavítali do Vašej krásnej krajiny, ktorá je naším bezprostredným susedom a ktorá bola i vo vzdialenejšej histórii priestorom spolunažívania oboch našich národov, hoci nie vždy jednoduchého. Cieľom mojej terajšej oficiálnej návštevy, ako som Vás už informoval počas našich dopoludňajších povzbudzujúcich rokovaní, je čo najviac prispieť k prehĺbeniu dobrých susedských vzťahov. Veď stojíme spoločne na prahu Európskej únie, kde naše partnerstvo nadobudne novú kvalitu, a v blízkom čase má moja krajina, Slovenská republika, pribudnúť aj ako riadny člen do Severoatlantickej aliancie, kde budeme s Vami takisto spojencami. Práve táto perspektíva je, ako som presvedčený, pre obe strany nádejná i zaväzujúca. V našej histórii sme neoddeliteľne spätí pupočnou šnúrou a i keď si neskrývame navzájom pretrvávajúce názorové diferencie, ani jedného z nás netešia zbytočné nedorozumenia a vzájomne sa nevzdávame úsilia prekonať ich presvedčivým spoločným integračným úsilím a spoločnými integračnými cieľmi, a či sa nám to podarí, posúdi spravodlivo história. Naši občania však od nás očakávajú, aby sme sa nevzdali žiadnej možnosti, ktorá prispieva k zlepšeniu atmosféry vzájomných vzťahov, k posilneniu vzájomnej spolupráce, k prehĺbeniu vzájomnej dôvery. Stojí za to stupňovať takéto úsilia, stojí za to skvalitňovať spolunažívanie občanov. Skúsenosť mi potvrdila, že je to síce ťažká úloha, ale prezidenti demokratických štátov sa na ňu musia podujať a musia nájsť dostatok síl, aby túto zodpovednú úlohu dokázali i realizovať. Aj my dvaja, ako hlavy štátov, si dobre rozumieme a spolu uvedomujeme, aké by bolo toto úsilie neúspešné, keby sme v ňom čo len na chvíľu poľavili. Preto sme na dnešných rokovaniach mohli s uspokojením konštatovať intenzifikáciu politického dialógu, ktorého súčasťou je aj naša korektná diskusia a početné vzájomné gestá dobrej vôle, vyvolávajúce zaslúženú medzinárodnú pozornosť. Isteže nie každý deň sa dajú, či môžu, otvárať zrekonštruované mosty nadčasového významu, akým bolo pred dvomi rokmi otvorenie Mosta Márie Valérie medzi slovenským Štúrovom a maďarským Ostrihomom, ktoré potešilo doslova celú Európu. Som však presvedčený, že je dostatočný priestor na to, aby sa každodenne dali rozvíjať partnerské kontakty podnikateľov v prihraničnej oblasti na prospech radových občanov z oboch strán spoločnej hranice a aby sa budovalo vzájomné porozumenie. Stali sme sa obaja z vlastnej iniciatívy ich spoločnými patrónmi, čo tiež stojí za zmienku v rozširujúcej sa škále slovensko-maďarskej spolupráce.
Vážený pán prezident, vývoj potvrdil správnosť rozhodnutia a perspektívnosť ambície oboch našich krajín a ich národov, aby sme sa stali rovnoprávnymi a plnohodnotnými členmi demokratického euroatlantického integračného spoločenstva. Veľkou devízou tohto procesu je naša historická, kultúrna, mentálna i občianska podobnosť. Je dobré, že na prahu obdobia, keď sa európsky kontinent môže zjednotiť a vytvoriť silné politické i ekonomické centrum, stojíme spolu a dokážeme sa vzájomne chápať a podporovať. Priznám sa, že vo chvíľach uvažovania nad tým všetkým si často spomeniem na múdre a prezieravé slová môjho krajana z Košíc, ktorý sa tam aj narodil spisovateľa Sándora Máraiho. To on v eseji, inšpirovanej zvonmi košickej Urbanovej veže, takto pobádal ľudí dovidieť za krutý čas vojny, ktorú i sám musel zažiť - dovoľte citovať ho: "Za ním uvidia jednotu, tolerantnú a múdru jednotu, akú Európa ešte nepoznala. Uvidia národy, ktorých heslom nie je dobývanie a súperenie, ale spolupráca, spoločný prospech a trpezlivosť. Je možné" - citujem Máraiho ďalej - "že za toto všetko budeme musieť zaplatiť ohromnú cenu. Veď ako ťažko, za cenu koľkých krutých a mučivých zápasov so sebou dozrieva aj jediný človek k znášanlivosti, k veľkému zadosťučineniu zo spolupráce, k sebaovládaniu a pocitu zodpovednosti!" Toľko memento Sándora Máraiho pre nás, súčasníkov. Ja sa k tomu prihlásim konštatovaním, že práve pred nami je táto šanca. A k nej nás musí viesť presvedčenie, že ju nezmaríme, lebo sa chceme oprieť aj o plodné skúsenosti z doterajšej vzájomnej podpory nášho totožného integračného smerovania. Bol by som nesmierne rád - lebo taká je aj túžba občanov Slovenska - keby sme nadviazali na všetko dobré, čo naše krajiny spája. Keby sme ďalej uvážlivo rozvíjali všetko to, čo prináša stabilitu do stredoeurópskeho regiónu. Veď obaja vieme a vedia to i búrlivou históriou Strednej Európy ťažko skúšané národy našich krajín, aké charakteristické je tu prelínanie sa rôznorodých kultúr. Tento potenciál musíme dokázať využiť v náš prospech. V slovensko-maďarskom susedskom spolunažívaní vidím životodarnú silu, ktorá dáva istotu pevnej pôdy pre našu trvalú spoluprácu. Vážený pán prezident, milý priateľ, milá pani Mádlová, vážení hostia, dovoľte mi pozdvihnúť čašu a pripiť na zdravie Vaše a Vašej ctenej pani manželky, na zdravie Vašich spolupracovníkov a všetkých prítomných. Pripíjam na vzájomné vzťahy našich krajín a na plodné partnerstvo našich národov. Na zdravie!
|
|