Prezident SR - Príhovor pri príležitosti 90. výročia Černovských udalostí

Vážení a milí účastníci pietnej spomienky na černovské udalosti!

Černová sa hlboko zapísala do dejín nášho národa vernosťou rodu a podporou ušľachtilých úsilí svojho kňaza Andreja Hlinku. Túto podporu, žiaľ, muselo spečatiť krvou aj pätnásť občanov tejto obce, ktorých právom považujeme za martýrov zápasu o národnú identitu, mučeníkov slovenskej vôle po slobodnom kultúrnom i politickom živote. Stali sa symbolom národa, ktorý v rozhodných chvíľach obrany vlastných práv našiel nielen vo svojej inteligencii, ale práve vo svojom ľude dostatok odvahy čeliť aj násiliu.

To, čo sa stalo v októbri 1907 tu v Černovej, vyjadruje priame podobenstvo o osudoch Slovenska a Slovákov. Stelesňuje úsilie našich predkov vybudovať si nie jeden, nie dva chrámy, ale národnú duchovnú katedrálu ako základ nášho kultúrneho a mravného bytia, našej duchovnej obnovy. Černovský kostol je v tomto zmysle obrazom celonárodného pohybu k naplneniu túžob, ktoré našli vyjadrenie v Hlinkovom zápase o autonómiu, dnes už zavŕšenom v existencii samostatnej Slovenskej republiky. V tomto zmysle chrám svojho domova máme vybojovaný. V jeho základoch ležia ostatky mnohých, ktorí sa obetovali za slobodu národa.

Dnes stojí otázka inak: nie ako si slobodu vydobyť, ale ako túto slobodu udržať a chrániť pre dobro každého jedného, pre dobro všetkých. V tomto musíme byť všetci zajedno, aj keď sa líšime v spôsobe a prostriedkoch tejto ochrany. Musíme sa opäť pozrieť na to, čo sme sa to odhodlali obraňovať, či si ešte vôbec pamätáme, že sme nebudovali a nebránili nič iné a nič menej ako stelesnenie duchovných podstát Slovenska - jeho chrám. Černovskí martýri nám na to pri 90. výročí krvavých udalostí dávajú dostatočnú možnosť. Poukazujú, ba priam volajú, aby sme sa zjednocovali v mene všeľudských hodnôt, v mene ľudskej spolupatričnosti a lásky, v mene pravdy. Poukazujú na hodnoty, ktoré sú neoddeliteľne spojené s národnou slobodou. Lebo sloboda nie je udržateľná ako samoúčelný jav. Sloboda sa opiera o veľké myšlienky, o svätú túžbu každého vyspelého spoločenstva po sebazdokonaľovaní, po väčšej vernosti princípom, o ktoré sa opierali naši predkovia a ktoré sú súčasťou našej európske civilizácie.

Zamyslime sa preto dnes pri tomto pamätníku, ku ktorému sme položili kytice ako vyjadrenie úcty a vďaky pätnástim černovským hrdinom, čo vlastne bránili, za čo položili svoje životy. Pozrime sa na černovský kostol, ktorý sa nad okolím týči ako zdvihnutý prst, ako výkričník. Pouvažujme nad tým, či si niekedy nezužujeme zmysel svojho zápasu len na časť cieľov, o ktoré bojoval Andrej Hlinka a v mene ktorých vyhasli aj tieto životy. Vstúpme do seba a pokúsme sa zamyslieť nad tým, akú formu aj obsah má mať dnešný zápas o našu slovenskú vec, o budúcnosť nášho Slovenska. Lebo od úspešnosti, s akou sa pokúsime obnoviť a rozšíriť naše ciele, podľa naliehavých potrieb dneška, od výberu správnych prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov závisí aj naša budúcnosť - slobodná budúcnosť v prosperite, pokoji a mieri s národmi sveta. Je to aj náš dlh a náš záväzok voči černovským martýrom.