       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 3. 1. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Príhovor prezidenta SR na slávnostnom akte udeľovania štátnych vyznamenaní 3. januára 2002 Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení laureáti, Excelencie, ctené dámy, vážení páni, stalo sa už tradíciou, že prvé chvíle nového roka prežívame v slávnostnej atmosfére udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní. Pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorá 1. januára 2002 oslávila svoje deviate výročie. Chceme aj týmto spôsobom zdôrazniť vzácny historický okamih našej mladej krajiny. Teší ma, že si práve v tento deň môžeme uctiť ľudí, ktorí svojou prácou a morálnymi zásadami zanechali hlbokú stopu vo svojich profesiách, ale aj v živote celej spoločnosti. Vážení laureáti, prácu vás všetkých si nesmierne vážim. Patríte k tomu najlepšiemu, čo Slovensko má a každý ste svojím jedinečným spôsobom prispeli k vytváraniu dobrého mena našej krajiny a k jej ďalšiemu napredovaniu, či už v poľnohospodárstve, ekonomike, stavebníctve, vzdelávaní, súdnictve, literatúre, publicistike, divadelníctve alebo v oblasti duchovného života. Mimoriadne si vážim aj odvahu pánov Štefana Kahúna a Alexandra Pekaja, ktorí neváhali nasadiť vlastné životy na záchranu života iných. Za ich hrdinské činy im patrí naša hlboká úcta a obdiv. Štátne vyznamenanie som dnes udelil aj in memoriam. Plným právom patrí pánovi Petrovi Zaťkovi. Bolo by veľkou chybou, keby jeho celoživotné impozantné dielo zostalo nedocenené. V našich mysliach navždy bude pretrvávať živá spomienka na jeho silnú osobnosť i na odvážnu prácu vo vojnových rokoch a v období Slovenského národného povstania. Vážené dámy a páni, dnešné vysoké štátne vyznamenania preberáte práve v čase nášho maximálneho snaženia integrovať sa do euroatlantických štruktúr. Práve teraz potrebujeme najviac dokázať, že sme krajinou, v ktorej žijú múdri, schopní a demokraticky zmýšľajúci ľudia. Som presvedčený, že i vy výsledkami vašej práce napomáhate k úspešnému zavŕšeniu tohto procesu. Z histórie vieme, že cesta nášho národa k sebaurčeniu a získaniu plnoprávneho postavenia v rámci európskych štátov nebola vždy jednoduchá, ani priamočiara. Veľkým šťastím pre túto krajinu však bolo, že mala a má dostatok ľudí, ktorých životným krédom sa stalo odovzdanie svojich vedomostí a morálnych hodnôt v prospech záujmov Slovenska. To sú práve tie vzácne okamihy, ktoré nám v minulosti pomohli nájsť správnu cestu a naďalej nás posúvajú dopredu. K ľuďom, ktorých mám na mysli, patríte rozhodne i vy. Vážení vyznamenaní, dámy a páni, duchovné, historické i materiálne hodnoty, ktoré ste vytvorili, možno iba ťažko vyčísliť. Vysoko si vážim, že ste si plody vašej poctivej činorodej práce neprisvojili pre seba, ale ste ich venovali nám všetkým. Nadviazali ste tak na dielo mnohých významných Slovákov a svojím spôsobom ste ho aj zveľadili. Jeden z nich – Milan Rastislav Štefánik – hovorieval: „Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel,“ a vy sa úspešne pokúšate napĺňať svoje ambície, rovnako ako on. Zostáva nám len veriť, že sa stanete zdrojom inšpirácie aj pre iných, zvlášť pre vzdelaných mladých ľudí, ktorých naša krajina tak veľmi potrebuje. Prial by som si, aby sme všetci z dnešných slávnostných chvíľ načerpali novú silu na uskutočnenie ďalších predsavzatí v prospech našej milovanej vlasti. Záverom mi dovoľte, aby som sa vám úprimne poďakoval nielen v mene svojom, ale aj v mene všetkých našich občanov za všetko, čo ste v prospech našej vlasti vykonali. Na prahu roku 2002 vám želám veľa zdravia, osobného šťastia a tvorivého elánu do tohto aj budúcich rokov. Moje želanie a poďakovanie patrí aj blízkym a príbuzným dnešných laureátov a všetkým, ktorí s nami zdieľajú slávnostnú atmosféru týchto chvíľ. |
|||||||||||