       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 13. 4. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Valné zhromaždenie Medzinárodnej Paneurópskej únie k 80. výročiu jej vzniku Bratislava 13. apríl 2002 Slávnostná reč prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Vážený pán prezident Paneurópskej únie Otto von Habsburg, vážení poslanci Európskeho parlamentu, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, excelencie, vážené slávnostné zhromaždenie! Je pre mňa osobným potešením a pre Slovenskú republiku cťou, že Valné zhromaždenie medzinárodnej Paneurópskej únie pri príležitosti 80. výročia jej existencie sa koná v hlavnom meste Slovenska. Zatiaľ čo väčšina doterajších pracovných zasadaní sa konala v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu, pre túto mimoriadne významnú udalosť ste zvolili – po prvý raz - metropolu nového štátu, budúceho – veríme že onedlho – člena Európskej únie. Aj toto je jeden z nespočetných krokov, ktoré nás – som o tom hlboko presvedčený – približujú k nášmu druhému cieľu: byť pevnou súčasťou integrujúcej sa Európy. Naším prvým cieľom bolo vytvoriť také domáce pomery, ktoré odstránia pozostatky totalitného režimu v spoločnosti, v ekonomike, ale predovšetkým v hlavách ľudí. Občianska spoločnosť vytvorila silné zázemie demokracie. Paneurópska únia je súčasťou tejto občianskej iniciatívy. Vstup do Európskej únie som označil za druhý, nie posledný krok. Nebudeme na konci, ale na začiatku úplne novej, fascinujúcej cesty. Tu považujem za potrebné zdôrazniť, že Slovensko nie je štátom, ktorý čaká na členstvo v únii len preto, aby z neho získalo čo najviac výhod pre seba. Zmyslom našej cesty je rovnako aj poskytovať ostatným, čo sme schopní poskytnúť. Ešte dlho to nebude prekvitajúce hospodárstvo. Ale tradične je to napríklad naše kultúrne dedičstvo, naše vedomé stredoeurópanstvo, naše duchovné tradície. To sú aj ťažiskové oblasti záujmu Paneurópskej únie. Hovorieva sa, iste nie neprávom, že zatiaľ čo sa Európska únia zaujíma o „telo kontinentu“, zaujímajú sa Paneurópania najmä o jeho dušu. V tomto zmysle sa tiež cítim byť Paneurópanom. Podnikáme doma, na všetkých úrovniach od Prezidentského paláca cez poslancov a vládu až po obce všetko, aby sme sa v roku 2004 mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Oceňujeme pritom aj kroky, ktoré nám prostredníctvom Paneurópskej únie pomohli dostať sa dopredu týmto smerom. Zďaleka nemôžeme povedať, že naše problémy sú vyriešené. Neustále sa potrebujeme zaoberať potrebami našich menšín, potrebami zaostávajúcich regiónov, sociálnymi otázkami, princípmi európskeho demokratického právneho systému. Z histórie vieme, že všetko, čo sa odkladalo, čo sa zanedbalo, čo sa podcenilo, sa napokon aj vypomstilo. Neustále nabádam mojich spoluobčanov, aby na to nezabúdali. Ak hovoríme o zjednotenej Európe, potrebujeme uvažovať nielen v dimenziách 15 štátov, ku ktorým v dohľadnom čase s najväčšou pravdepodobnosťou pribudne 10 nových a potom 2-3 ďalšie. Európa bude zjednotená vtedy, keď v jej hraniciach budú všetky európske národy. To znamená aj: keď sa všetky národy budú tešiť demokratickým pomerom, ktoré prinášajú mier vnútri i navonok. Tak ako to hovorí aj heslo Paneurópskej únie a ako to presadzujú už vyše desať rokov vaši poslanci v Európskom parlamente: „Paneurópa je celá Európa“. Tá, pravdaže, spočíva predovšetkým na vzájomnej dôvere a solidarite. Tých, čo už sú členmi s tými, ktorí sa na členstvo pripravujú. Spory a výčitky tu nie sú produktívne. Diskusia však je nevyhnutná. Jeden stupeň integrácie sme si už vyskúšali: Višegrádska štvorka susedov, ktorí spolupracujú na ceste do únie, je v mnohých ohľadoch príkladnou. O podobnú spoluprácu prejavujú záujem aj ďalší. Nie je tu súperenie, kto bude prvý, je tu snaha dostať sa do únie spoločne. Takýmto postupom získavame aj v európskom meradle väčšiu váhu. Stáva sa, že aj medzi nami to niekedy zaiskrí. To je prirodzené. Dôležité je, aby kvôli veciam, ktoré možno riešiť pokojne, nedošlo k rozkolu. Aj k tomu smerujú moje zahraničné aktivity. Vnímam to takto: aj jediný mrak môže zatieniť Slnko. Aby zažiarilo, treba odohnať všetky mraky. Potrebujeme myšlienky a činy, ktoré slúžia na prospech všetkým. Som presvedčený, že dokážeme nájsť východiská aj tam, kde na prvý pohľad nevidno možnosť vzájomného porozumenia. Dovoľte mi napokon, aby som sa vám poďakoval za doterajšiu podporu Slovensku. Za pochopenie našej cesty po roku 1989. Museli sme nielen veľa urobiť, ale sa aj mnohému priučiť. Paneurópa združuje aj štáty, ktoré majú s demokraciou mnohoročné skúsenosti. Viem a oceňujem, že bezprostredne po Novembri 1989 sa ešte nehovorilo o našom členstve v Európskom spoločenstve, v dnešnej Európskej únii, ale Paneurópska únia tu bola od prvej chvíle. Nestála vo vzduchoprázdne, nadväzovala na dávnu pretrhnutú tradíciu a bola úzko spojená s vami. Na vašej pôde sa o zjednotení hovorilo skôr než kdekoľvek inde. Už pred 80 rokmi! Som rád, že sú tu medzi nami naši občania, ktorí sa k Európanstvu hlásili od prvej chvíle, len čo sa naša krajina odpútala od štyridsaťročného tlaku z Východu. Paneurópa pôsobila aj u nás v tom duchu, ktorý prispel k šíreniu Európanstva. Prostredníctvom médií, početnými verejnými vystúpeniami, osvetou v školách, v mimovládnych organizáciách, občianskych združeniach a podobne. Aj keď budeme členmi Európskej únie, budeme si vašu prácu vážiť. Nesmieme zabudnúť, odkiaľ sa myšlienky Európy začali šíriť. Ďakujem všetkým, ktorí viedli Paneurópsku úniu a nás všetkých doviedli bližšie k integrácii. Želám vám mnoho úspechov vo vašej ďalšej náročnej práci v zjednocovaní celej Európy, Európy mierovej, prosperujúcej, v ktorej budú šťastne s patričnou životnou úrovňou spoločne priateľsky nažívať všetci občania nášho kontinentu. |
|||||||||||