       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy 14. 6. 2004 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Rozlúčkový príhovor prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Bratislava, 14. jún 2004 Vážení a milí občania, už len niekoľko okamihov ma delí od chvíle, keď sa rozlúčim s prezidentským úradom. Väčšina môjho aktívneho života patrila politike, či už takzvanej veľkej, alebo komunálnej. Takže zdanlivo by to nemalo byť lúčenie jednoduché. Dnes však pred Vás predstupujem s pocitmi úprimného presvedčenia, že som sa vždy snažil konať v prospech obyvateľov našej vlasti – bez rozdielu národností, náboženského či politického presvedčenia. A pohľad späť, ale najmä vízia úspešnej budúcnosti Slovenskej republiky, dodávajú mojím posledným hodinám v úrade hlavy štátu optimistický rozmer. Som hrdý na občanov našej vlasti, ktorí vo svete obdivovaným spôsobom zvládli prechod od štátu izolovaného od demokratického sveta Železnou oponou, k vlastnému štátu, ktorý sa len nedávno stal rešpektovanou súčasťou zjednocujúcej sa Európy. Ale najviac ma hreje pri srdci to, že predchádzajúca veta, ktorá dnes vyznieva veľmi samozrejme, možno až banálne, sa javila inak pred piatimi rokmi. Realita dnešných dní, alebo tá široko prijímaná samozrejmosť, bola a je založená na niekoľkých pilieroch. V prvom rade sa nám podarilo prelomiť zahraničnopolitickú izoláciu našej vlasti. Len počas môjho funkčného obdobia navštívilo Slovenskú republiku 46 hláv štátov a ja sám som absolvoval 113 zahraničných ciest. Vysoko oceňujem koordináciu zahraničnopolitických aktivít parlamentu, vlády a prezidenta – bez nej by sme dnes neboli členmi Európskej únie, ani Severoatlantickej aliancie. Aj z tohto miesta a v tejto chvíli sa chcem poďakovať tým zodpovedným politikom, ktorí k tomu prispeli. Mnohé sa zmenilo aj vo vnútri našej vlasti. Vzťah k národnostným menšinám a ich postavenie v rámci Slovenskej republiky nadobúda Európsky rozmer. Som rád, že sa podarilo zdôrazniť potrebu morálneho a duchovného obrodenia našej spoločnosti cez zintenzívnenie kontaktov so Svätou stolicou i nebývalým a príkladným pôsobením Ekumenickej rady cirkví a náboženských spoločností. Všetky tieto neodškriepiteľné fakty prispeli k tomu, že sa u nás postupne mení politická kultúra v prospech tých, ktorí sú ochotní a schopní, i keď majú niektoré rozdielne názory, spolupracovať v prospech niečoho, a nie byť len nahlas a mnohokrát teatrálne, proti všetkému. Aj napriek niekoľkým predchádzajúcim povzbudzujúcim slovám všetci spoločne vieme, že život v našej vlasti sa nezmení k lepšiemu zo dňa na deň a už vôbec nie bez nášho pričinenia. Tak, ako sa v týchto chvíľach formuje tvár zjednocujúcej sa Európy, aj my na Slovensku budujeme nový charakter nášho štátu. Rád by som Vás všetkých, občanov i politikov vyzval, aby ste nerezignovali na jednu z hlavných ideí, na ktorej je budovaná Európska únia. Vždy mi ležal na srdci princíp vzájomnej solidarity, ktorý, a o tom som po celý svoj život úprimne presvedčený, nie je v rozpore so snahou zreformovať to, čo je zreformovať potrebné. Bez reforiem by sme nemali šancu úspešne napredovať a upevňovať svoje postavenie v prostredí, ktoré rovnako ako princíp solidarity rešpektuje aj voľný trh a konkurenciu. Verím, že sa politickej reprezentácii podarí zvoliť také tempo, ktoré bude pre našu vlasť aj z dlhodobého pohľadu prínosom. Vážení a milí občania, každý z nás si píše kapitoly vlastnej histórie sám. Nič z toho, čo som v živote urobil by som nevzal späť – a nielen pre to, že to nie je ani možné. Nikdy som nikomu nechcel ublížiť, ak sa to predsa len stalo, bol by som rád, keby ste v tejto chvíli prijali moje úprimné ospravedlnenie. Všetkým, s ktorými som mal tú česť spolupracovať, ďakujem. Viem, že s odstupom času bude obdobie uplynulých rokov hodnotiť história. Som presvedčený, že to bude analýza nielen objektívna, ale v mnohom aj poučná. Dovoľte mi, aby som aj z tohto miesta zaželal novozvolenému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi mnoho múdrych a spravodlivých rozhodnutí v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. Verím, že sa upevní naše postavenie v Európskej únii, že budeme spoľahlivou súčasťou transatlantických bezpečnostných štruktúr, že sa doma bude upevňovať a rozvíjať politická kultúra. Vážení a milí občania, z úprimného srdca Vám želám pevné zdravie, harmonický rodinný život, vieru vo vlastné sily i nádej do budúcnosti, v spravodlivej a na vzájomnom pochopení a solidarite, založenej Európskej únii. |
|||||||||||