       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 19. 3. 2004 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Príhovor prezidenta Rudolfa Schustera na IV. zjazde potravinárov, Bratislava 19. marca 2004 Vážený pán prezident Konfederácie odborových zväzov SR, vážený pán predseda svetovej centrály IUL, vážení odborári, milé dámy a páni, Dovoľte mi, aby som vás v prvom rade pozdravil pri príležitosti konania vášho zjazdu. Som rád, že som tu dnes medzi vami a môžem sa s vami podeliť o môj pohľad na problematiku potravinárstva, ale aj na iné témy, ktoré sužujú našu spoločnosť a sú v súčasnosti veľmi aktuálne. Myslím si, že potravinárstvo je jedným z tých odvetví, ktoré v súvislosti s prísnymi normami prechádza zložitým obdobím. Vo veľmi blízkej budúcnosti sa totiž budete musieť vyrovnať s konkurenciou z krajín Európskej únie, ktoré, ako vieme, tvoria v tomto odvetví svetovú špičku. Výhodu majú tie podniky, ktoré na to mysleli už vopred a efektívne využili finančné prostriedky, aby spĺňali prísne európske normy. Už teraz vieme, že sa to nepodarilo všetkým a že mnohí výrobcovia budú mať alebo už majú problémy. Uvedomujem si, že v tomto procese významnú úlohu zohrávali aj odbory a že narážali na mnoho problémov trápiacich zamestnancov tohto rezortu. Okrem prispôsobovania sa európskej legislatíve, to nesporne boli nízke platy v tomto rezorte, ktorými sú postihnutí aj rodinní príslušníci zamestnancov v potravinárstve a mnohí z nich sa dnes obávajú aj o tú málo platenú prácu. Navyše obavy o vývoj vo vašom rezorte nie sú jediné ťažkosti, ktoré máte, najmä ak žijete v niektorom z tzv. chudobných regiónov Slovenska, alebo patríte k niektorej z rizikových skupín obyvateľstva, pokiaľ ide o sociálnu situáciu a zraniteľnosť. V porovnaní s okolitými pristupujúcimi krajinami sa na Slovensku v rámci realizovaných reforiem, uplatňuje najväčší rozsah reštrikčných opatrení a zdražovania s výrazným negatívnym dosahom na sociálnu situáciu väčšiny obyvateľstva. Chválime sa rastom HDP, znižovaním deficitu verejných financií a nevidíme zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľov a chudobu niektorých sociálnych skupín. Životná úroveň, najmä reálne príjmy zďaleka nedosahujú úroveň spred roka 1989. Prijímané balíčky opatrení aj v podobe nových reforiem zaťažujú rodinné rozpočty bez ochoty tieto kompenzovať aspoň pre sociálne slabé skupiny spoluobčanov. Dynamický ekonomický rozvoj a demokracia sú takmer nemožné bez účasti aktívnych a nezávislých organizácií, ako sú združenia reprezentujúce zamestnancov i zamestnávateľov. Aby sa toto naozaj stalo, musí si spoločnosť vybudovať konštruktívny a pevný vzťah medzi vládou, podnikateľmi, odbormi a skupinami občanov. Považujem za nesprávne, že vláda sa snaží obmedzovať filozofiu tripartizmu prostredníctvom zmeny niektorých zákonov, čo je v príkrom rozpore s európskou tradíciou a negociačným procesom Slovenska do EÚ. Nedostatočné orientovanie sa vlády na názory sociálnych partnerov, zástupcov zamestnancov a podnikateľskej samosprávy sa negatívne prejavuje v prijímaní reformných krokov občanmi, o čom nás presvedčila petičná akcia za vypísanie referenda o predčasných voľbách. Spôsob, akým sa realizujú a riadia jednotlivé reformné kroky nesvedčí o ich pripravenosti, poznaní dopadov a možností ich kompenzácie. Neriešenie reálnych sociálnych problémov vyvoláva silné sociálne napätie. Nezamestnanosť, pokles reálnych príjmov a strata istôt a beznádej u časti obyvateľstva na zlepšenie súčasného stavu, je vážnym varovaním. Makroekonomická rovnováha sa môže stať iba ilúziou, ak sa dosiahla za cenu nerovnováhy sociálnej. Z makroekonomickej stability sa môže veľmi rýchlo stať sociálna nestabilita. Uskutočňované reformy a opatrenia vlády sú vzájomne nepreviazané, nekonzistentné a častokrát sú chaotickým experimentovaním. Len ako príklad uvediem daňovú reformu, ktorá v schválenej podobe preferuje napĺňanie príjmov štátneho rozpočtu a udržanie deficitu. Absentuje komplexné chápanie reformy daňového systému ako modelu ekonomicko-sociálneho. Svoj nesúhlas som vyjadril k uplatňovaniu jednotnej 19 percentnej sadzby DPH. Žiadal som ministra financií o výnimku na základné potraviny, lieky, knihy a bývanie a zavedenie minimálne dvoch pásiem DPH. Podľa neho návrh by zmenil koncepciu daňovej reformy a dopady z tohto kroku sa vraj budú kompenzovať. Spôsob akým sa kompenzujú vidíte sami. Najdramatickejšia sociálna situácia je u rodín s nezaopatrenými deťmi, kde jeden alebo obaja rodičia sú nezamestnaní. Sú regióny, kde je bez práce každý štvrtý občan v produktívnom veku. Miera nezamestnanosti stúpla opäť na 17 percent. Je zrejmé, že tých, ktorí by sa zamestnať chceli, ale pre dlhoročnú a márnu snahu rezignovali, je pravdepodobne viac. Je málo pravdepodobné ale aj neetické očakávať, že tí, čo sú už odkázaní na pomoc, sa len vďaka sankciám budú o seba schopní postarať sami. Do života treba uviesť také formy pomoci, ktoré by ľuďom umožnili pracovať, nie ich presúvať do kategórie, kde im budú prislúchať oveľa nižšie dávky. To môže mať a ukazuje sa, že už aj má za následok, že množstvo ľudí je vytlačených z normálneho života a musia sa sústrediť iba na to, aby prežili. Nové opatrenia vlády tento stav neriešia. Na Slovensku absentuje komplexná národohospodárska vízia, čo sa negatívne prejavuje v príprave a realizácií zásadných reformných krokov v oblasti daní, zdravotníctva, sociálnej sféry, verejnej správy a školstva. Vláda by sa mala intenzívnejšie zaoberať politikou zamestnanosti a podporu zamestnanosti uplatňovať nielen z hľadiska dopytu, ale i z hľadiska ponuky pracovných síl zvyšovaním jej kvalifikácie, vzdelanosti a profesijnej i geografickej mobility. Dlhodobo vysoká nezamestnanosť je najzávažnejším sociálnym problémom Slovenska. Na tomto stave nie je alarmujúce percento nezamestnanosti, ale predovšetkým narastanie počtu dlhodobo nezamestnaných. Tento stav zaťažuje štátnu pokladňu, tak na strane príjmovej, pretože nezamestnaní neplatia dane ani odvody, ale aj výdavkovej, štát ich zabezpečuje prostredníctvom sociálnej siete. Radikálnymi škrtmi v kapitole sociálnych výdavkov sa zamestnanosť nepodarí vyriešiť. Ľudia sa celkom prirodzene obávajú budúcnosti. Verím, že o týchto veciach premýšľate aj mnohí z vás, že si uvedomujete, že žijete v zraniteľnom odvetví, ktoré v blízkej budúcnosti navyše čaká ostrá konkurencia. Želal by som si, aby náš vstup do EÚ postihol čo najmenej potravinárskych výrobcov a podnikov. Myslím si, vážení odborári, že je aj na vás, aby ste upozorňovali na nedostatky vo vašich podnikoch a celom rezorte. Potravinárstvo patrí medzi strategické odvetvia a nemali by sme dovoliť padnúť príliš veľa podnikov. Mali by sme hľadať možnosti, ako pomôcť tým perspektívnym, ktoré sa napokon môžu stať aj prínosom pre celú EÚ. Máme predsa kvalitné a niekedy i jedinečné potravinárske výrobky, ktorými môžeme Európu obohatiť, máme aj schopných a vzdelaných ľudí v tomto odvetví a mali by sme im dať šancu, aby sa mohli v rámci spoločného trhu presadiť. Želám vám, vážené dámy a páni, obsažný a zmysluplný priebeh vášho rokovania a každému z vás veľa zdravia, šťastia a úspechov. |
|||||||||||