Prezident SR - Príhovor k 5. výročiu prijatia Ústavy

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení hostia, dámy a páni!

Slávnostná atmosféra dnešnej chvíle evokuje spomienky na významné udalosti, ktoré už vošli do dejín. Ale rovnako podnecuje k úvahám, ako sme naplnili a napĺňame zjavný aj skrytý zmysel týchto udalostí. Pred piatimi rokmi získalo Slovensko z vôle svojich slobodne zvolených zástupcov prvýkrát v histórii demokratickú ústavu ako právny a politický fundament slovenskej štátnosti. Ústava právne zavŕšila politické snahy mnohých slovenských generácií. Pripravovala a schvaľovala sa v hektickom čase, čo sa nemohlo neodzrkadliť na tomto výsostne dôležitom legislatívnom diele. Päť rokov uplatňovania ústavy v našom politickom a spoločenskom živote však ukázalo, že sa o túto významom prvú a najdôležitejšiu právnu normu môžeme, a ak sa chceme považovať za právny štát, potom aj musíme opierať a dôsledne ju musíme rešpektovať.

Prijatie ústavy bolo bezpochyby významným krokom na ceste k dosiahnutiu štátnej nezávislosti, ktorá sa zavŕšila prijatím ústavného zákona o zániku československej federácie a dňom 1. januára 1993, keď sa naša štátna nezávislosť stala skutočnosťou. Aj dnes, s odstupom piatich rokov chcem vysloviť uznanie všetkým, ktorí sa pričinili o zavŕšenie slovenskej štátnosti, o zrod samostatného slovenského štátu. Poďakovanie patrí politikom - členom slovenskej aj federálnej vlády, poslancom Slovenskej národnej rady aj poslancom federálneho zhromaždenia. Uznanie však patrí aj všetkým občanom, ktorí zrod nezávislej Slovenskej republiky prijali s oduševnením, ale aj tým, ktorí síce tento historický krok prijímali s nostalgiou za tým, čo sa nenávratne stalo minulosťou, no odvtedy sa rovnocenne podiaľajú na budovaní vlasti. Dnes by sme už nemali našich ľudí deliť na tých, ktorí svoj samostatný štát prijali s nadšením a na tých, ktorí neskrývali voči nemu určitú skepsu. Práve naša ústava garantuje, že v nezávislom slovenskom štáte sú všetci jeho občania rovnoprávni a štátna moc je ústavou zaviazaná vytvárať pre všetkých rovnaké možnosti na uplatnenie sa vo svojej vlasti. Je to tiež základný predpoklad integrovania spoločnosti, po ktorom sa dnes toľko volá.

Rád by som v tejto súvislosti zdôraznil, že naša ústava nemala ani pri svojom zrode a nemá ani dnes len štátotvorný význam. Slovenská národná rada jej prijatím potvrdila, že v novoutvárajúcom sa štáte bude mať verejný život taký demokratický charakter ako v ostatných krajinách vyspelej časti sveta. Potvrdili sme hodnoty, ktorými sa má riadiť naše spolunažívanie. Spomeniem predovšetkým základné ľudské a občianske práva, ako je sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, sloboda vyznania a vlastníctva, ale aj rovnosť pred zákonom, úcta k menšinovému názoru a mnohé ďalšie politické a sociálne práva. V ústave je zakotvené, že v našom verejnom živote uznávame prioritu práva a zákona, že v ňom nebude miesto pre svojvôľu politických zoskupení a ich lídrov. Prijatou ústavou sme pred piatimi rokmi rozhodli o tom, že u nás budeme rešpektovať slobodnú súťaž politických síl, že žiadny štátny orgán si nesmie prisvojovať právomoci iného, nemôže konať nad rámec svojich kompetencií, ale naopak, musí rešpektovať ústavou vymedzené právomoci ostatných demokratických inštitúcií.

Vyspelosť krajiny však nie je posudzovaná len podľa kvality prijatého základného zákona, podľa toho, nakoľko sa v ňom podarilo vyjadriť potreby harmonického verejného života a predvídavo do nej zakomponovať nástroje na riešenie prípadných politických zauzlení v krajine. Vyspelosť štátneho spoločenstva je posudzovaná najmä podľa toho, ako sa ústavné princípy a normy uplatňujú v každodennom živote, a teda ako si ústavu váži predovšetkým štátna moc, ale aj občania, ako sa riadia zásadami demokratického spolunažívania zakotvenými v ústave.

Aj v iných krajinách sa viedol zápas o charakter a demokratický obsah ústavy. My teda nie sme v tomto ohľade výnimkou. Spomedzi iných vyspelých krajín sa však vymykáme tým, že máme veľa samozvaných interpretov našej ústavy a už menej hľadíme na to, že v demokratickom svete je táto kompetencia vyhradená výlučne súdom, v našom prípade Ústavnému súdu SR. Predstavitelia štátnych orgánov nemôžu teda svojvoľne rozhodovať o tom, či a ako budú uplatňovať v živote jednotlivé články ústavy a platný právny poriadok. To okrem iného znamená, že sa nemôžu ani svojvoľne rozhodnúť, či budú alebo nebudú rešpektovať nálezy a uznesenia ústavného súdu. Preto treba zásadne odmietnuť všetky útoky na Ústavný súd SR, spochybňovanie autority jeho nálezov a uznesení, ako aj rôzne politické invektívy voči jeho sudcom.

Po piatich rokoch musíme mať všetci, bez ohľadu na našu názorovú a politickú orientáciu, na pamäti, že slávnostné pripomenutie si Ústavy Slovenskej republiky nie je len vyjadrením hrdosti, že na Slovensku máme základný právny dokument obsahujúci najdôležitejšie pravidlá spolunažívania a činnosti orgánov štátu a občianskej spoločnosti. Dnešnú slávnostnú príležitosť iste mnohí chápeme aj ako oslavu demokratickej ústavnosti. Až demokratická ústavnosť, sprevádzaná demokratickou kultúrou, nám otvára dvere do civilizovaného sveta. Vďaka nej môžeme patriť do klubu kultúrne vyspelých krajín a prejavovať svoje ambície začleniť sa do medzinárodných integračných štruktúr.

Konkrétnym prejavom demokratickej ústavnosti je rešpektovanie a dodržiavanie všetkých článkov ústavy, skrátka zachovávanie ústavnej morálky. Každá demokratická ústava ráta s tým, že politická moc môže byť zneužitá na prospech tých, čo vládnu. "Obmedzenie moci je najdôležitejším problémom demokracie," hovorí politický filozof. Dodajme, že múdra moc vie obmedzovať samú seba. Preto je namieste otázka, ako sa uplatňuje naša ústavnosť, najmä ak krajiny, s ktorými chceme úzko spolupracovať v medzinárodných štruktúrach, majú nezanedbateľné výhrady voči viacerým javom v našom politickom živote. Rešpektuje sa u nás Ústava Slovenskej republiky vždy a za každých okolností? Neohrozuje našu ústavnosť to, že parlament prijíma priveľa zákonov odporujúcich našej ústave? Uskutočňuje sa dostatočne rýchle a efektívne náprava právnych noriem, ktoré sú podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozpore so základným zákonom? Rešpektujú sa u nás všetky individuálne občianske práva, ako aj práva národnostných menšín? Sú vyvodzované právne dôsledky voči orgánom štátu, ktoré porušujú zákon? A keďže sa preambula našej ústavy odvoláva na kresťanské, cyrilometodské hodnoty, namieste je aj otázka, ako k nám z hĺbok minulosti zaznieva Metodovo napomenutie vladárom: "...každý vladár má podlžnosť poznať boží svätý zákon a všetkým každý deň prikazovať, aby neubližovali slabším...". Veď tieto slová môžu aj dnes platiť ako ideál práva, ktoré obmedzuje silných a chráni slabších. A nejde len o články ústavy, v nemenšej miere ide o zakorenenie nepísaných tradičných hodnôt mravných, sociálnych, kultúrnych a ďalších, ktoré bez toho, aby sa definovali v ústave, doslova ústavu nesú. To znamená, že každý štát je právnym štátom v takom rozsahu, v akom dodržiava ústavnú morálku a hodnoty, na ktorých ústava spočíva.

Otázka o charaktere a kvalite našej demokratickej ústavnosti nadobudla doslova pálčivú aktuálnosť po nedávnom náleze ústavného súdu, týkajúceho sa porušenia ústavných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda vášho kolegu. Od chvíle, ako ústavný súd jednoznačne skonštatoval porušenie ústavných práv tohto poslanca, medzinárodná verejnosť, najmä členské štáty NATO a Európskej únie dávajú nám otvorene najavo, že očakávajú rešpektovanie uznesenia Ústavného súdu poslancami vládnej koslície a návrat pána Františka Gauliedera do parlamentu. Bude to pre nich test, či vládna koalícia je schopná a ochotná prijať ponuku na odštartovanie nových vzťahov medzi Európskou úniou a Slovenskom tak, ako to navrhol pri svojej nedávnej návšteve u nás predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva pán Jean-Claude Juncker. Považujem to za potrebné, ba nevyhnutné povedať aj pri tejto slávnostnej príležitosti, pretože už samotné odsúvanie vyriešenia tohoto problému v zmysle nálezu nášho ústavného súdu ďalej prehlbuje v domácej aj zahraničnej verejnosti oprávnené obavy o budúcnosť našej demokratickej ústavnosti, nášho právneho štátu. A tieto obavy a pochybnosti nemôžu odstrániť nijaké účelové argumentácie a už vôbec nie bojkotovanie riadne zvolanej schôdze národnej rady, ale len jasné, chlapské rozhodnutie a urýchlená náprava neústavného kroku z decembra minulého roka. Po náleze ústavného súdu môže totiž len také rozhodnutie zodpovedať duchu našej ústavy a demokratickej ústavnosti a len také rozhodnutie môže prispieť k obnove dôvery medzi Európskou úniou a vládnou koalíciou.

Vážené slávnostné zhromaždenie,

dnes som väčšmi než kedykoľvek predtým presvedčený o tom, že všetci spoločne musíme vynakladať maximálne úsilie, aby sme sa nestali krajinou síce s demokratickou ústavou, ale bez demokratickej ústavnosti. Nám všetkým musí ležať na srdci rešpektovanie ústavy a ústavnosti rovnako ako jestvovanie nášho samostatného, suverénneho štátu, pretože v modernej dobe jedno s druhým bytostne súvisí.

A napokon to najdôležitejšie: máme samostatný štát, máme ústavu a máme aj túžbu po skutočnej vlasti. Nemôžem v tejto súvislosti nepripomenúť slová veľkého spisovateľa Romaina Rollanda, ktorý štát nestotožňoval s vlasťou, pretože podľa neho "štát je len lepší alebo horší správca vlasti". Som presvedčený, že ústava a jej plné rešpektovanie všetkými občanmi, no najmä štátnymi orgánmi nám otvára bránu do skutočnej a milovanej vlasti. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby aj ďalšie pokolenia mali pocit, ba jednoznačnú istotu, že Slovensko je ich šťastným domovom a nenahraditeľnou vlasťou, ktorá je rovnoprávnou súčasťou stabilnej, demokratickej a prosperujúcej Európy.