Prezident SR - Novoročný príhovor 1998

Vážení občania!

dovoľte, aby som vás srdečne pozdravil na prahu nového roku. A aby som vám zablahoželal k piatemu výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V tejto slávnostnej chvíli sa chcem spolu s vami poohliadnuť späť a zamyslieť sa aj nad našimi úspechmi, ale aj problémami a neúspechmi.

Uplynulých päť rokov nás právom napĺňa optimizmom a sebavedomím. Ako jednotlivcov, aj ako národ. V mnohých smeroch a podobách sme sebe i svetu dokázali svoju životaschopnosť. Vo veľmi krátkom čase sme obnovili ekonomický rast a vybudovali inštitúcie, ktoré Slovensko pred získaním nezávislosti nemalo, no ktoré sú nevyhnutné pre moderný štát. A práve tieto inštitúcie si rýchlo získali a dodnes si uchovávajú uznanie a rešpekt doma aj v zahraničí. Platí to, napríklad o našej zahraničnej službe, o Národnej banke Slovenska, strážiacej stabilitu našej meny, o Armáde Slovenskej Republiky, plne porovnateľnej s armádami dávno existujúcich štátov, o inštitúte prezidenta, o Ústavnom súde, dbajúcom o zachovávanie ústavnosti a princípov právneho štátu v našej krajine.

V tejto súvislosti si hodno pripomenúť aj úspešné zavŕšenie súdneho sporu o Gabčíkovo - Nagymaros. Obhajcovia Slovenskej republiky na čele s dr. Tomkom neobyčajne kvalifikovane a súčasne veľmi korektne, bez veľkých gest, ale silou argumentov hájili našu pravdu a takto získali pre Slovensko medzinárodný rešpekt a uznanie. Aj tento príklad potvrdzuje, že európske inštitúcie a európski činitelia dokážu spravodlivo posúdiť situáciu v ktoromkoľvek štáte a oceniť to, čo si ocenenie zaslúži. Princíp vzájomného rešpektu nám teda prikazuje, že aj my musíme byť demokratickým partnerom, rešpektujúcim všeobecne uznávané spoločenské a politické zásady a hodnoty, aby nás demokratická Európa tiež prijímala ako rovnocenného partnera. Ak v roku, za ktorým sa pred chvíľou zatvorili dvere, neocitli sme sa v prvom slede kandidátskych krajín v takých životne dôležitých integračných zoskupeniach, akými sú NATO a Európska únia, potom to svedčí o tom, že vyspelá Európa nás zatiaľ nevníma ako hodnoverného a demokraticky vyspelého partnera. Je to neúspech vládnej politiky a my si to musíme čestne priznať. Napriek tomu som však presvedčený, že slovenská spoločnosť má na to , aby sa mohla čo najskôr rovnocenne zaradiť medzi integrujúce sa demokratické krajiny Európy. Aj preto nemôžem súhlasiť s niektorými tvrdeniami u nás aj v zahraničí, ktoré poukazujú na priamu spojitosť medzi vyspelosťou občanov a úrovňou politickej reprezentácie. Pravdaže, mám tu na mysli európsky porovnateľné kvality našich ľudí. Pritom tieto kvality nespájam len s menami široko známymi, ako napr. Peter Dvorský a mnohí ďalší. Aj tisícky technikov a robotníkov a stovky podnikateľov a podnikavých ľudí sa dokázali presadiť v tvrdom konkurenčnom prostredí. Často som však nadšený aj dojatý, keď sa dozvedám o lekároch a sestričkách, ktorí napriek vážnym problémom v zdravotníctve sú k pacientom láskaví a obetaví; alebo keď mi ľudia s úctou hovoria o výborných učiteľoch a vysokoškolských pedagógoch, ktorí napriek všetkým ťažkostiam v školstve dokážu citlivo komunikovať s deťmi a mladými ľuďmi, a tak ich aktivizovať do tvorivej práce. Obdivuhodný je aj nebývalý rozvoj mimovládnych organizácií ako nepostrádateľnej súčasti demokratickej spoločnosti.

Ak je teda Slovensko štátom státisícov moderných, rozhľadených, tvorivých a životaschopných obyvateľov, nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že v pomyselnej abecede demokracie sme ešte stále pri prvých písmenkách. Zaiste, v každodennej politickej rutine nemáme vždy dosť skúseností. Dobre však vieme, že demokracia, pokiaľ nedeformovane funguje, poskytuje spravodlivé príležitosti pre každého. Vieme aj to, že nik nemá právo povedzme prostredníctvom politickej moci prisvojiť si továrne, kultúrne alebo verejnoprávne inštitúcie, celú štátnu správu a ani zmýšľanie ich zamestnancov. Každý z nás by mal svoje osobné kvality potvrdzovať činorodou prácou a tak prospievať aj najširšiemu spoločenstvu: obci, regiónu, celej vlasti, a dokonca aj celému ľudstvu. Práve
preto je zlým znamením našej doby, že sa na našej politickej scéne rozpútal nezmieriteľný politický boj. Naša spoločnosť je poznačená aj tým, že podľa
týchto vzorov z vysokej politiky sa zo státisícov slušných, konštruktívnych, užitočných občanov stali často nezmieriteľní nepriatelia. Nemenej vážne je tiež to, že mnohí z nás sa s tichou ľahostajnosťou prizerali na osočovanie aj tých najvzácnejších ľudí, napríklad skvelých umelcov, nepodkupných cirkevných činiteľov, úctyhodných učiteľov. Takto sme zúžili náš politický obzor, obmedzili duchovný priestor a zbytočne dovolili poškodiť náš občiansky výzor pred kultivovanou Európou. Na mnohé zlá, ktoré sužujú našu spoločnosť, boli nútení upozorniť aj otcovia biskupi vo svojich pastierskych listoch. O to dôležitejšie je vrátiť sa späť k prameňom duchovného a morálneho obrodenia, k prameňom charakternosti, slušnosti a ľudského rešpektu, teda k vlastnostiam, ktoré patrili k základným povahovým a mravným kvalitám ľudu medzi Dunajom, Tatrami a Vihorlatom, ktoré pomáhali slovenskému spoločenstvu prežiť aj v najchmúrnejších obdobiach jeho histórie.

Dovoľte mi, vážení spoluobčania, aby som pripomenul, že obdobie môjho pôsobenia vo funkcii prezidenta takmer splýva s prvým päťročím samostatnej Slovenskej republiky. Za tých takmer päť rokov sa mi všeličo podarilo a všeličo nevydarilo. Napríklad, veľmi som chcel dosiahnuť občianske zmierenie v našej spoločnosti, aby názorové rozdiely neboli dôvodom pre nepriateľstvo, aby náš verejný život nebol plný roztržiek, hádok a intolerancie. V tom som nebol úspešný napriek tomu, že som sa snažil prejavovať rovnakú úctu, starostlivosť a pozornosť voči všetkým skupinám občanov bez ohľadu na náboženskú, stranícko-politickú a národnostnú príslušnosť. Celkom spokojne však môžem predložiť občanom účet za svoje zahraničnopolitické aktivity - či už ide o naše integračné ambície, o budovanie dobrých a priateľských vzťahov so susednými i vzdialenými krajinami, alebo o obhajobu vyspelosti, kultúrnosti a mierumilovnosti slovenského národa. Splnil som aj jedno zo svojich prvých predsavzatí - priblížiť sa čo najviac občanom nášho štátu, navštíviť všetky okresy a stretnúť sa s čo najširšou škálou obyvateľstva.

Z vlastnej skúsenosti teda viem, že mnohým sa dnes nežije ľahko. Ťažko je státisícom dôchodcov s ich nezaslúžene nízkymi príjmami po desaťročiach driny. Ťažko je nezamestnaným, ktorí prišli o miesto bez vlastného zavinenia. A rovnako ťažko je aj tým, ktorí nemajú inú možnosť, ako tvrdo pracovať - často v škodlivom prostredí - za smiešny plat. Často myslím aj na našu mladú generáciu, ktorá nezriedka nemá kde nájsť základné istoty pre svoju bezprostrednú i vzdialenejšiu budúcnosť. Príliš pasívne sa len prizeráme, ako mladých zahlcuje lacný, ohlušujúci spôsob zábavy, ako sa idealizuje zdanlivo ľahko a rýchlo dosiahnuteľný úspech, ako sa im vnucuje a predkladá ako samozrejmosť prospechárstvo, egoizmus a mamonárstvo.

Nečudo potom, že v takejto spoločensko-politickej klíme dochádza k dramatickému rastu kriminality v tých najnebezpečnejších podobách. Tam, kde sa arogancia a bezcharakternosť stáva neobmedzeným vládcom, nech už je to v politike, v obchodnom prostredí, či kdekoľvek na ulici alebo v rodinnom dome, končia sa prirodzené ľudské vzťahy a nastupuje neľudská surovosť.

Pritom zrejme nikto z nás nespochybňuje fakt, že v trhovom hospodárstve každá krajina potrebuje úspešných podnikateľov, manažérov, bankárov, potrebuje milionárov a možno aj miliardárov. Ide len o to, aby úspešnosť a bohatstvo boli výsledkom šikovnosti, schopnosti a činorodosti tvorivých a podnikavých ľudí. Práve takíto ľudia potrebujú priaznivú sociálno-spoločenskú klímu, aby svoje úspešné výsledky využívali na nové aktivity a prosperitu svojich podnikov alebo inštitúcií a tým aj prosperitu celej krajiny.

Tento rok bude rokom troch volieb. Je to veľká šanca pre nás rozhodnúť o zmene k lepšiemu. Verím, vážení spoluobčania, že sa ich v maximálnom počte zúčastníte a že sa budete rozhodovať s rozhľadom a uváženosťou. Politici, ktorí budú ovplyvňovať alebo priamo vytvárať predvolebnú atmosféru, budú si musieť uvedomiť, že ostrú kritiku politických protivníkov, odhaľovanie ich slabých miest a omylov nesmú premeniť na nevyberané osočovanie a sústavné špinenie kandidátov na opačnom póle. Aj v predvolebnej kampani treba myslieť na to, čo potrebuje mladé Slovensko, aby sa stalo úspešným štátom v strednej Európe a čo treba zmeniť, aby sme vytvorili podmienky pre pokojný a dôstojný život každého občana a jeho rodiny.Všetci by sme si mali uvedomiť, že podlosť a vulgárnosť nie je viac ako slušnosť, že arogancia a bohorovnosť zneužívanej moci nie je viac než hodnota každého jedného človeka-občana; že silné slová, frázy a demagógia nie sú viac než činorodá, obetavá a kvalitná pracovná aktivita. Zdrojom našej veľkej nádeje a reálneho optimizmu do budúcnosti je predovšetkým to, že náš osud je v našich vlastných rukách, a teda že predovšetkým od nás závisí, akú budúcnosť pripravíme sebe a našim potomkom. Nesmieme ani na okamih pustiť zo zreteľa, že Slovenko nemá inú alternatívu než je integrácia do európskych štruktúr.

Vážení spoluobčania,

tento novoročný príhovor je posledný v mojom funkčnom období. Rád by som preto poďakoval za prejavy podpory i sympatií. Nikdy som nedelil občanov na tých mojich a na tých druhých. Všetci občania tejto krajiny boli mojimi občanmi a ja som sa vždy cítil prezidentom všetkých, aj tých, ktorí prejavili voči mne kritické výhrady. Mal som radosť z vašich úspechov a trápili ma vaše starosti a bolesti.

Milí spoluobčania,

na prahu nového, naozaj dôležitého roku vám želám , aby pred vás predstúpilo v čase volieb čo najviac dôveryhodných, obetavých, schopných a slušných kandidátov, aby ste si nedali zastrieť pri výbere oči - nikým a ničím - a aby sa nám všetkým podarilo nielen vo voľbách, ale v každodennom konaní vytvoriť podmienky na plnohodnotnú existenciu Slovenska vyspelého a rešpektovaného, Slovenska, v ktorom prekvitá demokracia a vládnu spravodlivé zákony.

V osobnom i pracovnom živote želám vám všetkým - aj našim krajanom na všetkých svetadieloch, aby ste v sebe i vo svojom okolí hľadali a nachádzali ľudskosť ako pravý a najskutočnejší rozmer našej človečenskej existencie. Aby sme šťastie, pokoj i pokoru štedrovečerného stola nosili vo svojich srdciach po celý rok a aby láska k blížnemu svojmu bola východiskom i cieľom našich každodenných skutkov.