       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 1. 1. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Novoročný prejav prezidenta Slovenskej republiky - 1. januára 2002 Vážení a milí spoluobčania, dovoľte mi prihovoriť sa Vám na prahu nového roku so želaniami dobrého zdravia, pravého ľudského šťastia a Božieho požehnania. Hneď úvodom vám chcem poďakovať za všetko, čo ste urobili v uplynulom roku pre ďalší rozvoj našej krásnej vlasti na svojich pracoviskách, ale aj inde. Ďakujem vám a vašim rodinám, že ste dokázali v ťažkých životných podmienkach vydržať a pochopiť situáciu, v ktorej stále pretrvávajú nedoriešené problémy, ako je vysoká nezamestnanosť či toľko sľubovaná reforma zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry. Týka sa to predovšetkým krajov a okresov mimo Bratislavy, najmä stredného a východného Slovenska. Práve v týchto oblastiach doliehajú najviac na mnohé rodiny tvrdé ekonomické reformy, bez realizácie ktorých však nemôžeme vytvoriť trvalý ekonomický rast a postupné zvyšovanie životnej úrovne našich občanov. Je preto potrebné, aby ich vláda urýchlene dokončila. Myslím si, že sľubov už bolo dosť. Teraz občania očakávajú od vlády rázne kroky. Transformácia je nevyhnutný proces, ktorý prináša nielen pozitívne, ale aj negatívne dôsledky. Úlohou nás všetkých, ale najmä vlády, by mala byť minimalizácia dopadov tak na občana, ako aj na podnikovú sféru. Za vážny nedostatok považujem našu pasívnu obchodnú bilanciu. V tomto smere máme stále čo robiť, aby sme sa vyrovnali partnerom z Európskej únie. Vážení spoluobčania, uplynulý rok – prvý rok nového tisícročia i storočia – nebol pre ľudstvo veľmi šťastný. Teroristické útoky na nevinných ľudí v Spojených štátoch amerických v mestách New York a Washington z 11. septembra otriasli svetom a narušili jeho mierový vývoj. Zákonitým dôsledkom bolo vytvorenie svetovej protiteroristickej koalície, do ktorej sa zapojili nielen členské štáty NATO, Európskej únie a kandidátske krajiny, ale aj iné štáty sveta, ktorým záleží na tom, aby bola zachránená demokracia, ľudské práva a najmä právo na život. Slovensko reagovalo medzi prvými a ponúklo Spojeným štátom americkým pomoc, vzdušný priestor i letiská. Ak dnes Spojené štáty americké so svojimi spojencami bojujú v Afganistane, je to preto, aby sme spoločnými silami definitívne porazili terorizmus, teda nielen Taliban, ale všetkých teroristov na ktoromkoľvek mieste našej planéty. Mali by sme pochopiť, že tento boj je vojnou proti tým, ktorí ohrozujú aj našu bezpečnosť a pokojný život nás všetkých. Vážení spoluobčania, rok 2002 je pre Slovensko veľmi významný z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že je rokom parlamentných volieb. Po druhé je aj rokom, kedy sa uskutoční pražský summit NATO. Predpokladáme, že na ňom aj my dostaneme pozvanie do tohto politicko-vojenského zoskupenia, v ktorom budú garantované všetky naše demokratické výdobytky. Verím, že politické strany, ktoré sa budú uchádzať o priazeň svojich voličov sa neznížia k nekorektnému predvolebnému boju a zachovajú politickú kultúru zodpovedajúcu postaveniu občanov demokratického štátu. Aj u nás by malo byť bežnou praxou, že po parlamentných voľbách odovzdáme politickú moc kultúrnym spôsobom tým, ktorým voliči vyslovili dôveru, to znamená bez revanšov či písania čiernych kníh. Som presvedčený, že obavy ohľadom zmeny nášho strategického smerovania, ktoré pred našimi parlamentnými voľbami v minulosti prejavovali naši zahraniční partneri, sa už nevyskytnú. Zárukou by mala byť aj skutočnosť, že vstup do EÚ podporuje väčšina občanov. Podľa prieskumu verejnej mienky je to okolo 73% a verím, že každým dňom ich bude viac. Pokiaľ ide o náš vstup do NATO zatiaľ ho podporuje okolo 53% obyvateľov a z parlamentných politických strán okrem koalície aj väčšia časť opozície, reprezentovaná Hnutím za demokratické Slovensko – Ľudovou stranou. Som presvedčený, že vládnutie po roku 2002 bude o inom ako po roku 1994 alebo 1998. Spoločnosť, ale aj politické strany prešli vlastným vývojom a, verím, že nadobudli patričné skúsenosti. Vláda, ktorá vznikne v roku 2002 by mala udržať kontinuitu vo všetkom pozitívnom v doterajšom vývoji. Verím, vážení spoluobčania, že sa na parlamentných voľbách zúčastníte v čo najväčšom počte. Tohtoročné výsledky totiž nielenže ovplyvnia náš vstup do NATO a Európskej únie, ale rozhodnú aj o tom, či sa po zavedení ekonomických a sociálnych reforiem do života, bude zvyšovať životná úroveň našich občanov. Dovoľte mi, aspoň v krátkosti vrátiť sa k uplynulému roku. Z hľadiska zahranično-politického smerovania, Slovensko dosiahlo ďalší pokrok, najmä v euroatlantickom integračnom procese. Pokiaľ ide o náš vstup do NATO, podmienky postupne plníme, čo konštatovali aj predstavitelia NATO pri oficiálnych či pracovných návštevách Slovenska. Dôkazom toho, že sme horúcim kandidátom, je rozhodnutie amerického kongresu. Novembrové schválenie zákona o ďalšom rozširovaní NATO americkou Snemovňou reprezentantov a odsúhlasenie finančnej pomoci vo výške 8,5 milióna amerických dolárov možno vnímať ako jasný signál a potvrdenie pozície Slovenska ako dôstojného a dôveryhodného kandidáta na členstvo v Aliancii. Teraz bude na jednotlivých politických zoskupeniach, aby presvedčili občanov o potrebe nášho vstupu do NATO tak, aby sa podpora nášho obyvateľstva tomuto dôležitému kroku ešte zvýšila. Nesmieme sa dopustiť chýb, ktoré by nás mohli znova, tento raz už na oveľa dlhšiu dobu, odsunúť od dverí NATO. Rovnako dobrú pozíciu sme získali aj v integračnom procese do Európskej únie, kde sme sa dokázali vrátiť medzi prvú skupinu kandidátov. Doteraz sme veľmi dobre pokročili v počte uzavretých kapitol. Pokiaľ ide o ostatné kritériá, tiež ich postupne plníme, aj keď treba priznať, že v niektorých oblastiach máme ešte mnoho nedostatkov, s ktorými sa musíme čo najskôr vysporiadať. Ide napríklad o korupciu, nedostatočnú pomoc malým a stredným podnikateľom, vysokú nezamestnanosť, problémy zdravotníctva, sociálnej sféry a školstva. Ale aj vo vysokej kriminalite a zabezpečení bezpečného života našich občanov. Napriek nášmu strategickému zahraničnému smerovaniu a prednostnej spolupráci s členmi NATO, EÚ a kandidátskymi krajinami, nesmieme zabudnúť na doterajšie dobré kontakty a obojstranne výhodnú spoluprácu s krajinami ako Ruská federácia, Japonsko, Ukrajina, Čína, Kazachstan, ale aj Izrael, Libanon, Sýria, Egypt, India, štáty Južnej Ameriky ako napríklad Brazília, Argentína, Čile a ďalšie štáty. V decembri minulého roka sme si po prvý raz zvolili samosprávnych predstaviteľov vyšších územných celkov v ôsmich krajoch. Aby mohli začať naplno pracovať, je potrebné vybaviť ich nielen právomocami, ale aj patričným finančným a technickým zabezpečením. Vás, vážení spoluobčania, by som chcel v tejto súvislosti poprosiť, aby ste spolupracovali s novozvolenými samosprávami. Jedine tak sa dostane spravovanie vecí verejných bližšie k vám – občanom a prostredníctvom nich budete môcť ovplyvňovať dianie vo svojich regiónoch, mestách a obciach. Vážení spoluobčania, rád by som sa ešte vrátil k môjmu prejavu o stave republiky z mája minulého roka, kde som podrobil kritike mnohé nedostatky, ktoré trápia našich občanov a ktoré táto vláda sľúbila postupne riešiť. Moje vystúpenie sa u drvivej väčšiny z vás stretlo s pochopením a uznaním, lebo som hovoril predovšetkým vo vašom mene. Iný názor však mali niektorí členovia vlády a poslanci vládnej koalície. Za pomoci niektorých médií naštartovali hon na čarodejnice, ktorý sa skončil osobnými útokmi proti mne a mojej rodine. Dnes by som bol veľmi rád, keby som sa vtedy mýlil, a analýzy nezávislých odborníkov, z ktorých som čerpal, boli nesprávne. Žiaľ, nie je tomu tak, lebo práve mnohé problémy, na ktoré som vtedy upozornil, uviedla vo svojej správe z novembra minulého roka aj Európska komisia. Aj keď mnohí budú namietať, že táto správa vyznela pre Slovensko vcelku pozitívne, nemožno nimi kritizované nedostatky podceňovať. Ide najmä o korupciu, vysokú nezamestnanosť či nedostatočnú podporu malého a stredného podnikania. Ak k tomu ešte pridáme zdravotníctvo, školstvo a sociálnu oblasť, musíme konštatovať, že vláda má ešte stále čo doháňať. Na druhej strane treba vláde a parlamentu priznať aj pozitíva, ktoré od môjho vystúpenia v Národnej rade dosiahla – napríklad zníženie daňového zaťaženia fyzických a právnických osôb a privatizáciu bánk, hoci i to sa neobišlo bez chýb a nedostatkov. Úspechom je tiež zvýšenie hrubého domáceho produktu a zníženie inflácie. Verím, že pripomienky z hodnotiacej správy Európskej komisie vláda zodpovedne zanalyzuje a pripraví aj konkrétne riešenia. Do budúcnosti by však bolo dobré, keby vláda bola pozornejšia k upozorneniam nezávislých odborníkov či inštitúcií, ale aj k upozorneniam a námetom prezidenta. Napokon uvedená správa nepovedala nič nové, len to na čo sme už pred časom vládu upozornili. Dokážme, že máme schopnosť vlastnej sebareflexie, že vieme počúvať a vážiť si intelektuálny potenciál našich ľudí, a potom isto získame aj rešpekt a úctu v zahraničí. Pozitívne hodnotím aj to, že boli schválené mnohé zákony, ktoré nás posúvajú bližšie k NATO, či EÚ. Zvlášť si vážim schvaľovanie takých zákonov a koncepčných materiálov, ktoré podporila aj opozícia, ako napríklad Bezpečnostnú a obrannú stratégiu štátu, čo ocenila aj Európska komisia vo svojej správe. Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k môjmu konštatovaniu zo Správy o stave Slovenskej republiky prednesenej v Národnej rade v máji uplynulého roku o vrátení 13 zákonov, v ktorých podľa môjho názoru bolo jedno alebo viac ustanovení v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní v 7 prípadoch schválila moje pripomienky a odstránila protiústavnosť. V jednom prípade potvrdil nesúlad s ústavou aj Ústavný súd. Pri ďalších vrátených zákonoch sa vláda stotožnila s mojimi pripomienkami a predložila návrhy novely príslušných zákonov, ktorých obsahom bolo odstránenie nesúladu s ústavou. Ľúto mi je, že znova musím pripomenúť, že vláda ešte stále nespracovala dlhodobú víziu rozvoja našej krajiny, hoci to sľúbila, a podľa ktorej by sa mal usmerňovať náš ďalší strategický vývoj, tak, ako je to aj v iných demokratických štátoch. Vážení spoluobčania, do tohtoročných parlamentných volieb ostáva necelých deväť mesiacov. Verím, že vláda urobí dovtedy ešte mnoho pozitívnych krokov na zníženie vysokej nezamestnanosti, na zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, predovšetkým dôchodcov, ale aj ostatných obyvateľov odkázaných na podporu štátu. Chcem veriť, že sa dovtedy podarí doriešiť aj niektoré problémy školstva či zdravotníctva. Pozornosť musíme venovať aj uplatneniu mladých a vzdelaných ľudí, ktorí radšej odchádzajú do zahraničia, kde vidia lepšie podmienky svojho uplatnenia. Tento problém je potrebné riešiť spoluprácou rezortu školstva s úspešnými zahraničnými a domácimi podnikateľmi, ale aj zvyšovaním prostriedkov pre vedu a výskum. Dokončením privatizácie – ale iba za výhodných podmienok – našich energetických podnikov, najmä Slovenského plynárenského priemyslu, sa tiež vytvoria podmienky na zlepšenie života našich občanov. Myslím, že prišiel čas, kedy treba občanom začať viac dávať ako brať, a tým aj napĺňať programové vyhlásenie vlády. Lepšia kvalita života a udržateľného rozvoja spoločnosti a ekonomiky je prioritou všetkých vyspelých krajín a mala by byť aj v popredí záujmu slovenskej politickej reprezentácie. Reformy budú úspešné vtedy, keď sa pozitíva nebudú prejavovať len v štatistických výkazoch, ale v každodennom živote občana. Záverom, vážení spoluobčania, vám chcem ešte raz srdečne poďakovať. Vám, čo máte to šťastie byť zamestnaní, za všetko, čo ste pre ďalší rozvoj našej krásnej vlasti vykonali. Ďakujem aj našim ozbrojeným silám za všetko pozitívne, čo urobili v prospech našich občanov v uplynulom roku. Moje poďakovanie patrí aj tým, ktorí stratili zamestnanie a čakajú na novú pracovnú príležitosť, ďalej mladým rodinám, dôchodcom a ďalším občanom, ktorí žijú z minima a najviac nesú bremeno ťarchy ekonomických reforiem. Verím, že to už nebude dlho trvať a pocítia zlepšenie. Ďakujem aj domácim a zahraničným podnikateľom, ktorí rozširujú svoje podniky a vytvárajú nové pracovné príležitosti. Vážení spoluobčania, dnes naša mladá Slovenská republika oslavuje 9. výročie svojho vzniku. Pred desiatimi rokmi sa začali rozhovory o rozdelení Česko-Slovenska. Boli to významné udalosti, ktoré ovplyvnili náš ďalší vývoj. Pokojné rozdelenie ocenil celý svet. Na tieto udalosti môžeme byť právom hrdí. 1. január je preto pre Slovensko dvojnásobným sviatkom. Oslavujeme nielen začiatok nového roku, ale aj vznik samostatnej Slovenskej republiky. Vo svojom prejave som hovoril predovšetkým o politike a o niektorých nepríjemných veciach. Hoci patria do nášho života, nie sú jediné, ktoré ho ovplyvňujú. Je tu aj ďalšia dôležitá súčasť ľudského života, ktorú, žiaľ, v poslednom období mnohí z nás nedoceňujú, a to sú medziľudské vzťahy. Život sa skladá aj z mnohých maličkostí a každodenných stretnutí. Môže to byť hoci obyčajný úsmev či iný náznak ľudskosti, ktoré nás postretnú v niektorý konkrétny deň či hodinu. Sú tou vzácnou prísadou, z ktorých sa tvorí šťastie, spokojnosť, ale aj zmysel života. Želám vám, aby ste sa s týmito maličkosťami stretávali čo najčastejšie, aby ste pocítili spolupatričnosť, ochotu pomôcť či spríjemniť hoci náhodné stretnutie. Rovnako vám želám, aby ste sami takéto pocity rozdávali. Nech každý deň v novom roku 2002, ktorý práve začíname, je pre vás niečím príjemný a radostný. K tomu vám želám najmä pevné zdravie, pokoj a nádej do budúcnosti. Nech tento rok prinesie do našich rodín viac radosti, lásky a porozumenia, ako tomu bolo po minulé roky. Dúfam, že o rok budem môcť z tohto miesta hovoriť o výraznom pokroku, ktorý Slovensko a jeho obyvatelia v roku 2002 dosiahli. Nech Boh žehná a vedie naše kroky. Ďakujem vám za pozornosť! |
|||||||||||