       |
 |
|
| ||||||||||
 
  |
Domáce prejavy - 9. 4. 2002 Úvodná stránka > Aktuality a prehlady > Prejavy a vystúpenia > Domáce prejavy prezidenta SR Príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera Stretnutie s gréckymi podnikateľmi 9. apríla 2002 Vážený pán prezident Helénskej republiky, vážení podnikatelia, vážení prítomní, dovoľte mi srdečne vás privítať v Slovenskej republike. Na úvod by som rád vyjadril svoje uspokojenie nad tým, že vzájomné vzťahy medzi našimi krajinami, vrátane ekonomických, sa od mojej oficiálnej návštevy Helénskej republiky pred takmer dvoma rokmi rozvíjajú intenzívnejšie a že je v záujme oboch našich krajín, aby sme ich rozvoj ešte viac podporovali. Tento priaznivý vývoj pripisujem aj tomu, že som mal možnosť stretnúť sa s vami – gréckymi podnikateľmi a priamo hovoriť o tom, čo vám Slovensko môže ponúknuť pri rozvoji vašich podnikateľských aktivít u nás. Som preto veľmi rád, že grécki podnikatelia veľmi dobre zhodnotili ponúkané možnosti, o čom svedčí, že konkrétny záujem o nadviazanie obchodných vzťahov prejavilo 61 gréckych firiem. Dosiahlo sa i podpísanie 2 zmlúv o spolupráci v oblasti elektrotechnického priemyslu a výrazné zvýšenie vzájomného obchodného obratu medzi oboma krajinami. Kým v roku 1999 predstavoval vzájomný obrat v zahraničnom obchode 1,9 mld. Sk a v roku 2000 2,18 mld. Sk, v roku 2001 to bolo už 5,1 mld. Sk. Rovnako ma teší, že aj naši podnikatelia nachádzajú v Grécku čoraz väčšie uplatnenie. Svedčia o tom priaznivé štatistiky, podľa ktorých indexy rastu obchodného obratu zaznamenali na konci minulého roka v porovnaní s rokom 2000 v dovoze do Grécka 144% a vo vývoze vyše 288%. Pokračovanie zvyšujúceho sa trendu je možné sledovať aj v prvých mesiacoch tohto roku. V súčasnom období existuje aj 15 spoločných slovensko-gréckych podnikov, treba však povedať, že to ešte zďaleka nezodpovedá možnostiam našich krajín. Z hľadiska štruktúry slovenského importu z Grécka prevažovali anorganické chemické výrobky, ovocie a výrobky z neho. Na dovoze sa podieľali predovšetkým farbiarske výťažky, plasty, prípravky z obilia, tabak a bavlna. Medzi najvýznamnejšie položky, ktoré Slovensko v poslednom období vyváža, patria stroje, strojné zariadenia a ich súčasti, niektoré výrobky špeciálnej techniky, drevo a drevené výrobky, výrobky zo železa a ocele, papier, sklené výrobky, chemické výrobky a živé zvieratá. Aj keď, ako som už spomínal, s rozvojom vzťahov medzi Gréckom a Slovenskom som spokojný, predsa však existujú rezervy v obchodno-hospodárskej spolupráci. Zo strany Slovenska by sa mohol zvýšiť napríklad vývoz výrobkov petrochémie, strojov a strojných zariadení. Ale aj na gréckej strane sa isto nájde veľa vhodných výrobkov či poľnohospodárskych produktov, ktoré by obohatili náš trh. Rezervy tiež vidím v rozvoji cestovného ruchu, najmä smerom na Slovensko, ktoré stále zostáva pre mnohých Grékov neznámou krajinou. Ďalšie prehlbovanie kontaktov priemyselných zväzov a obchodno-priemyselných komôr oboch krajín by tiež mohlo byť prínosom k zvýšeniu vzájomnej spolupráce. Jej väčší rozvoj by sa dal dosiahnuť napríklad v energetike, stavebníctve, bytovej výstavbe, v doprave, poľnohospodárstve , ale aj v iných oblastiach spoločného záujmu. Všeobecne môžem povedať, že Slovensko má snahu vytvárať pre zahraničných investorov priaznivé a stabilné podmienky. Príkladom sú daňové prázdniny pri splnení určitých kritérií až na obdobie piatich rokov a tiež zníženie daní o polovicu na ďalších 5 rokov. Aktuálne sú i ďalšie podporné opatrenia, napríklad príspevky pri rekvalifikácii pracovných síl či vytváraní nových pracovných miest, ale aj mnohé iné výhody. Na čo by som zvlášť chcel upozorniť, to sú otvorené investičné možnosti na Slovensku. Uvítali by sme vstup gréckeho kapitálu do slovenského hospodárstva, ale aj investície gréckeho bankového sektora. O zaujímavých investičných možnostiach na Slovensku ste sa mohli viac dozvedieť z viacerých odborných seminárov, ktoré sa konali v poslednom období. Verím, že slovenská strana ich pripraví ešte niekoľko, aby ste mali najnovšie kvalifikované informácie, na základe ktorých by ste sa mohli rozhodnúť. Ako isto viete, naša krajina sa v súčasnosti usiluje čo najviac priblížiť svoju legislatívu normám Európskej únie. Dotýka sa to, samozrejme, aj ekonomiky a zahraničného obchodu, v ktorom by malo byť čo najmenej prekážok. Našim cieľom je tiež pokračovať v reformách, medzi ktoré patrí i dokončenie reformy daňového systému, ktorý by mal byť stimulujúcim prvkom pri rozširovaní podnikania a prenikaní kapitálu zahraničných investorov. Pri doterajšom, ale aj budúcom rozvoji vzájomných hospodárskych vzťahov zastáva dôležité miesto Zmiešaná medzivládna komisia, ktorej činnosť je zameraná na plnenie úloh vyplývajúcich z Dohody o hospodárskej a technickej spolupráci medzi Slovenskou a Helénskou republikou z roku 1997. Výsledkom práce tejto komisie je i expertné rokovanie o novej Dohode medzi vládou Slovenskej a Helénskej republiky o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave. Verím, že aj v budúcnosti komisia bude pracovať na tom, aby čo najviac uľahčila obchodovanie medzi oboma našimi krajinami. Rád by som pri tejto príležitosti ocenil aktivity vašej krajiny súvisiace s rozvojom balkánskeho regiónu a vyjadril záujem Slovenska participovať na týchto projektoch. Slovenskí podnikatelia by uvítali možnosť zúčastniť sa na rekonštrukcii balkánskych regiónov a podieľať sa na realizácii pripravovaných projektov, napríklad v spolupráci s gréckymi firmami. Vážené dámy a páni, dovoľte mi na záver poďakovať sa vám za vašu pozornosť a vyjadriť presvedčenie, že dnešné stretnutie slovenských a gréckych podnikateľov bude ďalším impulzom pre nadviazanie nových obchodných kontaktov, ktoré budú na prospech oboch našich krajín. |
|||||||||||